Skaza a znovuzrodenie mesta Pompeje

Výbuch sopky Vezuv, ktorý v roku 79 pochoval rímske Pompeje, prináša so sebou rôzne otázky. Prečo bolo mesto založené na svahoch aktívneho vulkánu a aké výhody mu táto poloha dávala? Dalo sa pred erupciou zachrániť a môže sa podobná situácia zopakovať?

Čo nám Pompeje odhaľujú

Pompeje boli postavené v tieni Vezuvu, najaktívnejšej sopky v kontinentálnej Európe. Niekdajšie rímske mesto s 11-tisíc obyvateľmi je dnes pochované pod 7 m hrubou vrstvou sopečného popola a úlomkov hornín. Táto vrstva paradoxne zachovala pôvodnú podobu mesta, a tak vieme, že hlavnú ulicu Pompejí lemovali po oboch stranách obchody a hostince, ako aj to, že viedla na námestie, teda fórum obklopené vysokým stĺporadím. Mesto leží v Neapolskom zálive, kde ho výskumníci postupne odhaľujú už niekoľko storočí. Tretina Pompejí je pritom stále neodkrytá a jej poklady sa naďalej ukrývajú pod popolom. 

Odborníci dodnes odhaľujú vily zdobené prepracovanými nástennými maľbami a peknými mozaikami, ktoré vytvárajú obraz každodenného rímskeho života obyvateľov mesta. Väčšina vykopávok je datovaná do rímskej doby, vieme však, že oblasť pôvodne obývali menej známe kmene, a to až do roku 80 p. n. l., kedy si Pompeje podrobil Rím. Keramika objavená v neďalekých hroboch pochádza z konca 5. storočia p. n. l. a hoci je italickej výroby, jej tvorcovia sa očividne inšpirovali keramikou antického Grécka.

Zdroj bohatstva rozvíjajúceho sa mesta

Pred rozmachom Rímskej ríše patrili Gréci k najvýznamnejším civilizáciám v Stredomorí a archeológovia sa domnievajú, že sa v tejto oblasti delili o svoju kultúru s rannými obyvateľmi Pompejí. Mesto vynikalo strategickou polohou v blízkosti mora a Neapolského zálivu s hlbokou vodou, v ktorej mohli kotviť veľké lode, vďaka čomu Pompeje profitovali z medzinárodného obchodu. Lokalita tak bola od šiesteho storočia pred naším letopočtom až po rímske obdobie miestom stretu rôznych kultúr.

Z malého pobrežného prístavu sa postupne vyvinulo dôležité obchodné centrum, ktoré prekvitalo aj vďaka sopke Vezuv, ktorá neskôr bola jeho koncom. Na výstavbu budov v Pompejách sa používal vulkanický materiál, obsiahnutý aj v rímskych cestách, ktoré mali vďaka jeho pevnosti odolať záťaži množstva konských povozov. Hoci v roku 79 bol Vezuv už po niekoľko storočí zdanlivo neaktívny, celé mesto stálo na skalnom podloží, ktorý vytvoril vulkanický materiál z oveľa starších výbuchov.

Sopečné tufové bloky sú ľahko opracovateľným, no zároveň pevným materiálom a sopka tak poskytovala obyvateľom mesta suroviny na stavbu osídlenia. Vulkanický popol zmiešaný s nehaseným vápnom zároveň mohol tuhnúť aj vo vlhkom prostredí a dal sa tak používať pre stavbu móla a štruktúr pod vodou v prístavoch. Vyspelá infraštruktúra prístavu v Neapolskom zálive umožnila Pompejám bohatnúť na obchode v Stredomorí.

Základom úspešného pompejského obchodu bolo víno, pričom amfory s pečaťou Pompejí používané na skladovanie vína sa našli po celej Rímskej ríši, od Británie až po severnú Afriku. Vinári pestovali hrozno na výrobu vína v pôde, do ktorej sa pod vplyvom dažďa uvoľnili minerály zo sopečného materiálu z predošlých výbuchov Vezuvu. Vysoký obsah draslíka z vulkanického popola zabezpečoval tunejšej pôde veľkú kyslosť a úrodnosť. Pompeje tak vďačili za svoj rozvoj sopke a prírodným zdrojom, ktoré poskytovala.

Blížiaca sa katastrofa

Dnešný Vezuv má odlišnú podobu, akú mal v čase výbuchu v roku 79 a jeho súčasný vzhľad je výsledkom mnohých erupcií, ku ktorým došlo v priebehu niekoľkých storočí. Je možné, že v rímskej dobe vyzerala sopka len ako zdanlivo neškodný kopec pokrytý vegetáciou a lesmi. Napriek tomu jej výbuch v priebehu niekoľkých hodín zničil všetky dediny a mestá v okolí a usmrtil tisíce ľudí.

Vo vile, ktorú sa už čiastočne podarilo odkryť od popola, sa zachovala nedokončená nástenná freska, na ktorej vidieť, že bola náhle opustená a že remeselníci na nej pracovali zrejme až do momentu výbuchu. Sopečné erupcie navyše často spôsobujú otrasy a v Pompejách sa našli stopy po reštaurovaných freskách, ktoré boli predtým poškodené zrejme v dôsledku podobných otrasov. Obyvatelia mesta tiež pravidelne opravovali budovy a zapĺňali praskliny v kamenných múroch tehlami.

Taliansko totiž leží po oboch stranách zlomu, v ktorom sa stretávajú dve mohutné tektonické platne a preto patrí k oblastiam s najčastejšími otrasmi v Európe, ku ktorým dochádza každých pár rokov. V Pompejách došlo k zemetraseniu 17 rokov pred erupciou Vezuvu a je teda nepravdepodobné, že by ľudia spájali seizmickú aktivitu s pôsobením sopky.

Skúmaním vulkanického materiálu v Pompejách špecialisti zistili, že k výbuchu Vezuvu muselo dôjsť veľmi rýchlo a obyvatelia mesta preto nemali čas na útek. Keď na Pompeje začalo padať krupobitie sopečnej pemzy, strechy budov sa pod jej váhou zrútili a usmrtili ľudí, ktorí pod nimi hľadali úkryt. V čase výbuchu vyvrhol Vezuv do výšky až 30 km obrovské mračno horúceho popola a hornín.

Priebeh erupcie a hrozba do budúcnosti

Pod silou erupcie vyleteli do vzduchu milióny ton sopečného materiálu, ktorý následne začal padať a po svahu sopky sa začal valiť pyroklastický prúd, teda lavína žeravých plynov a úlomkov magmy, ktorá zrovnala všetko, čo jej stálo v ceste. Ak by aj prúdu niekto dokázal uniknúť, musel by čeliť obrovskému mračnu nesmierne horúceho plynu a prachu, ktorého teplota presahovala 400 stupňov Celzia. Dynamika pyroklastického prúdu sa však menila a nie všetky miesta v Pompejách zasiahol s rovnakou silou a teplotou, vďaka čomu sa v niektorých budovách zachoval napríklad nábytok.  

Niektoré miesta tak mohli byť relatívne chránené pred plným účinkom prúdu, v priebehu nasledujúcich dní však Pompeje pokryl sopečný spad a mesto sa už nedalo zachrániť. Odkedy v roku 79 n. l. došlo k ničivej erupcii, Vezuv už vybuchol viac než tridsaťkrát. Dnešní špecialisti monitorujú činnosť sopky aj blízkeho vulkánu Campi Flegrei v Neapolskom zálive. V prípade výbuchu veľkých rozmerov však neexistuje efektívny krízový plán, vďaka ktorému by bolo možné evakuovať vyše troch miliónov ľudí žijúcich v regióne. Podobne ako ich predchodcovia, aj pre súčasných ľudí obývajúcich Neapolský záliv dominujú výhody tunajšieho života nad potenciálnym rizikom, s ktorým sa naučili žiť.  


_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 – 8 Pompeje

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6d/Pompeji.JPG/1024px-Pompeji.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.