Skúmanie minulosti zamrznutého kontinentu

Antarktída predstavuje najväčší súvislý kus ľadu na planéte, ktorý tu bol skôr než sa objavili prví ľudia. Zem sa však otepľuje, ľady sa topia a úroveň morskej hladiny sa zvyšuje. Aký osud čaká pri podobnom scenári Antarktídu? Vydajte sa s nami na misiu, ktorá sa bude snažiť odhaliť tajomstvo budúcnosti Zeme skúmaním minulosti zamrznutého kontinentu.

Charakteristika Antarktídy

Antarktída je najstudenším, najveternejším a najsuchším regiónom Zeme, ktorého jedinými stálymi obyvateľmi sú tučniaky a tulene. Drvivá väčšina jej územia (s rozlohou väčšou než je rozloha Spojených štátov amerických) je pokrytá ľadom. Antarktída je vlastne zoskupením viac než 90 % zásob svetového ľadu. Ak by sa čo i len 10 % z tohto množstva náhle roztopilo, znamenalo by to katastrofu pre pobrežné mestá na celom svete.

Ľad na Zemi sa postupne topí, nakoľko pálením fosílnych palív preniká do atmosféry viac oxidu uhličitého, ktorý ako skleníkový plyn zabraňuje úniku tepla. Namiesto toho zachytáva v atmosfére slnečné žiarenie a neumožňuje mu uniknúť. Zem sa tak postupne zahrieva a jej ľad sa topí tak v Antarktíde, ako aj v Arktíde a oblasti Severného ľadového oceánu.

Antarktída nebola vždy pokrytá ľadom. Pred 160 miliónmi rokov bola súčasťou superkontinentu a nachádzala sa bližšie k rovníku. V tom čase bola Zem oveľa teplejšia ako dnes a obývali ju dinosaury. Po rozdelení kontinentov sa Zem začala postupne ochladzovať, Antarktída sa situovala na juhu, kde ju v izolácii začali obmývať studené morské prúdy.

Približne pred 34 miliónmi rokov sa na jej území začal formovať prvý ľad, ktorý sa v priebehu nasledujúcich miliónov rokov šíril po zvyšku kontinentu. Aj napriek výskytu prvého ľadu na Antarktíde však na nej naďalej prežívali rastliny, ktorých fosílie boli objavené pod sopečným popolom.

Antarktída je zásobárňou viac než 70 % pitnej vody na planéte, drvivá väčšina z nej je ale zoskupená vo forme ľadu. Zároveň padne na jej územie za rok menej zrážok ako na Sahare, čo robí z kontinentu, paradoxne, najsuchšiu púšť sveta, v ktorej môžu v zimnom období teploty klesnúť až pod – 100 stupňov Celzia.

Podstata projektu Andrill

Otázku, či už niekedy v minulosti antarktický ľad skolapsoval sa snaží riešiť medzinárodný tím vedcov, pričom používa k tomu ropný vrták špeciálne vytvorený pre vŕtanie ľadu. Celý projekt nesie meno Andrill, teda Antarktický vrtný projekt (anglicky ANtarctic DRILLing Project). Podieľa sa na ňom vyše 50 vedcov z USA, Nového Zélandu, Talianska a Nemecka, pričom projekt je financovaný vládami týchto krajín a Národným vedeckým fondom.

Cieľom výskumu je prostredníctvom vrtu získať vzorky ľadu, v ktorom sa zachovali maličké bublinky vzduchu z dávnej minulosti. Vďaka týmto kúskom atmosféry vieme zistiť, ako sa v Antarktíde menili teploty a ako sa kontinent menil z teplého na studený. Vzhľadom k tomu, že ľad sa postupom času hýbe a dáva do pohybu okolitú zem, prenášajúc ju z miesta na miesto, je potrebné vŕtať na mieste, kde sa povrch nehýbal, teda pod morskou hladinou pod úrovňou ľadovcov, kde sú geologické vrstvy uskladnené v chronologickom poriadku.

Tím Andrill vŕta cez antarktický ľad, následne prechádza cez more pod ním a pokračuje cez usadené vrstvy pod morom až do hĺbky vyše 1200 metrov. Toto vŕtanie prináša vedcom stále viac nových vzoriek blata a hornín, datovaných až do doby spred približne 15 miliónov rokov. Vzorky sú po prebratí rozrezané na menšie kúsky a následne ich sedimentológovia podrobne skúmajú v laboratóriách. Líšia sa pritom od seba tak farbou, ako aj obsahom a konzistenciou.

Vedecké objavy a pokrok

V týchto vzorkách boli objavené aj fosílie mušlí a lastúrnikov, ktoré sa v súčasnosti nevyskytujú v studených polárnych moriach a zároveň sa našli bunky mikroskopických rias, bežne sa vyskytujúcich v teplejšom prostredí. To znamená, že podobné riasy pochádzajú z doby, ktorá predchádzala pokrytiu celej Antarktídy ľadom, k čomu došlo pred zhruba 14 miliónmi rokov. Vzorky sú viditeľnou premenou studeného na ľadové, vynára sa ale tiež otázka, či sa antarktický ľad od svojho vytvorenia už niekedy roztopil alebo zostal prakticky nemenný až do súčasnosti.

Vedci zistili, že v období pred 3-5 miliónmi rokov bola teplota tunajšej vody vyššia o tri až päť stupňov v porovnaní so súčasnosťou. Platí pritom, že ak sa teplota mora zvýši čo i len o stupeň, ľad sa začne pomaly zospodu topiť, čo teda nemusí zapríčiniť len zvyšujúca sa teplota vzduchu, ale aj rastúca teplota mora. Blato vo vzorkách získaných vďaka Andrillu pochádza z otvoreného mora a dokazuje, že ľadovce sa v Antarktíde topili a zase zamrzli počas histórie kontinentu mnohokrát.

Ľad môže reagovať odlišne, čo môže jeho topenie oddialiť o stovky až tisícky rokov. Zmeny podnebia sú však rýchlejšie než sa predpokladá, nakoľko ich urýchľujú zvyšujúce sa množstvá skleníkových plynov v atmosfére. Odhady vedcov, ako tento fakt ovplyvní topenie antarktických ľadovcov a následné zvyšovanie hladiny morí sa rôznia. Isté však je, že sa pomaly vraciame späť do doby dinosaurov, kedy sa na Zemi nachádzalo minimum ľadu a Antarktída bola pokrytá lesmi.

V nasledujúcich rokoch bude projekt Andrill pokračovať vo svojom výskume histórie Antarktídy, aby tak dokázal lepšie predpovedať budúcnosť Zeme. Každá nová vrstva, ktorú vďaka nemu získame, pritom odhaľuje niečo nové o kontinente, ktorý pre ľudstvo vždy predstavoval záhadu a ktorého budúcnosť zostáva otázna.

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film The Secret of Antarctica

Obrázok: i.gocollette.com/img/destination-page/antarctica/antarctica-ms2.jpg?h=720&w=1280&la=en

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.