„Slečna nesmrteľná“ (časť tretia)

     Je obdivuhodné, že aj keď sa mi Violet vždy nejako preplietla pomedzi prsty a znova mi zlomila srdce, dokázal som ju ľúbiť stále viac a viac, a to všetkými tými malými kúskami. V predošlých častiach ste už mali možnosť tento „kvietok“ spoznať. Ak ste ich čítali, iste viete, ako neúprosne sa Violet držala života. Prežila závažné detské ochorenie, potopenie najluxusnejších lodí svojej doby a neustále vzdorovala mojej náklonnosti. Niekto by to možno už dávno vzdal, ale ja som vedel, že raz ju tak či tak dostanem, preto som bol ochotný počkať si. Kým sa však dostala do môjho náručia, preskákala toho ešte naozaj mnoho. Napríklad sa nešťastne vydala za klamára a hlupáka, ktorý jej ani zďaleka nebol hoden.

Svadba s nedostatkom fanfár

     Na začiatku októbra 1923 oslávila Violet tridsiate šieste narodeniny. Bola to pekná oslava, na ktorej som nesmel chýbať. Či už si to Violet chcela pripustiť, či nie, tvoril som významnú, ba až neodmysliteľnú súčasť jej života. Čo ma ale naozaj hnevalo, bola skutočnosť, že na oslave sa objavil aj John James Lewis, ktorý bol od Violet starší o dobrých desať rokov. Ona nebola hlúpa, chcela sa vydať nielen z lásky, ale aj dobre. Pri Johnovi sa však popálila. Akosi škodoradostne ma to tešilo. To mala zato, že ma celé tie roky odmietala. Tri týždne po oslave svojich narodenín, a teda 29. októbra 1923, sa jej splnil sen. Konečne sa vydala!

     Miestom činu bol rímsko-katolícky kostol Our Lady of Grace and St Edward v predmestí Londýna. Chrám na Chiswick High Road bol však prakticky prázdny, čo mňa a asi aj tú hŕstku prítomných viedlo k záveru, že tu akosi absentuje atmosféra. Veď, kto by sa aj sobášil v pondelok? No Violet Constance Jessop si za svoj veľký deň zvolila práve začiatok týždňa. Dodnes som presvedčený, že všetky tie podivné okolnosti okolo rýchlej svadby, ktorej chýbali fanfáry, stáli za tým prázdnym manželstvom. V podstate išlo o vzťah bez vzájomnej blízkosti, súcitu a porozumenia. To nemohlo viesť k ničomu inému než k symbolickému nasmerovaniu milostného korábu na útesy. Túto cestu Violet neustála. Áno, nezabilo ju to, ale pomerne dosť sklamalo. Dlho som sa na ňu hneval, pretože dala prednosť rozumu pred srdcom a mamonu pred láskou. Nakoniec sa ale sama popálila, pretože sa ukázalo, že John nie je až tak dobre situovaný džentlmen.  

Patetický klamár

     Už prvý dojem vypovedal o Johnovi James Lewisovi z Liverpoolu (neskôr presťahovaný do Southamptonu) mnohé. Nestávalo sa často, že by sa muž ženil prvýkrát vo svojich štyridsiatich šiestich rokoch. Violetiným životom boli od mladosti lode, a preto asi nikoho neprekvapí, že svoj prvý erotický zážitok zažila práve tu. Všetky veci týkajúce sa záležitostí medzi mužmi a ženami zdieľala s kolegami námorníkmi. Och, aká to škoda, že som do tejto kasty nepatril aj ja.

     Violet nakoniec po dlhých rokoch preberania a váhania našla Johna, ktorý sa vydával za námorníka v obchodnej službe, syna majstra námorníka. Pravdepodobne si aj sám myslel, že je viac než v skutočnosti bol. Neskôr sa totiž ukázalo, že bol neoprávneným lodným správcom. Stewardka Violet sa ale nazdávala (a svoju predstavu si patrične vychutnávala), že sa vydá za zazobaného muža. Nie som si istý, či si viete celkom dobre predstaviť, aké bolo jej sklamanie, keď si uvedomila, že jej manžel má v podstate rovnakú profesijnú hodnosť ako ona sama. Okrem toho bol o desať rokov starší, čo veselej a spoločenskej Violet začalo postupne taktiež prekážať.

Starý mládenec neschopný milovať

     Ak dovolíte, prezradím jednu vec, o ktorej viem iba ja. Violet ju do konca svojho života vôbec netušila. Keď som neskôr skúmal záležitosti okolo Johna Jamesa Lewisa a jeho rodiny, zo záznamov som zistil, že dvadsať rokov predtým, ako spoznal Violet, sa John predsa len oženil. Úradníci a niekoľko kontaktovaných osôb sa ma však snažili presvedčiť o tom, že sa jednalo o iného Johna Jamesa Lewisa. Bol alebo nebol teda bigamista? Pravdou zostáva, že tento muž, ktorý sa objavil po boku mojej Violet, sa už veľmi dlhú dobu skrýva pred zrakom zvedavých vedcov.

     Kým však Violet žila s Johnom, po bigamickom živote nebolo žiadnej stopy. Keď som sa naposledy rozprával s Violetinou neterou, spýtal som sa jej, prečo si jej teta Johna vlastne vzala. Veď boli tak rozdielny a skutočne som medzi nimi nevidel náznak lásky. Jej neter toto nešťastné manželstvo označila za šialenstvo a domnievala sa, že to bol iba zúfalý čin ženy, ktorá si uvedomila, že jej šance na založenie rodiny a počatie dieťaťa sa veľmi rýchlo zmenšujú. Žiaľ, hoci sa aj vydala, matkou sa nikdy nestala. V starobe sa stali jej spoločníčkami kurčatá vo vidieckej chatke.

Trúchlenie nad zlyhaným manželstvom

     Naozaj mi bolo Violet ľúto, keď som videl, ako sa trápi v nefunkčnom vzťahu. Nakrátko sa ešte vrátila k svojej lodnej kariére, no nakoniec dožila svoj život na pevnine. Presťahovala sa do šľachtickej chalúpky zo šestnásteho storočia v Great Ashfield, Suffolk. Tu sa starala o nosnice a záhradu. Jej manžel sa rôzne sťahoval. Keď v roku 1971 zomrel, medzi právnymi dokumentami sa našla dohoda, že medzi manželmi neexistuje žiaden finančný záväzok.

    V roku 1958 opustila Violet nachvíľku vidiek, aby sa zúčastnila večere v hoteli v Londýne, kde sa malo sláviť 46. výročie potopenia Titanicu, s ktorým úzko súvisela premiéra filmu A Night to Remember (Skaza Titanicu). Violet pri tejto príležitosti urobila aj rozhovor pre ženský časopis, kde poodhalila máličko zo svojho tajomného života.

Konečne moja

     Snáď nikto nepoznal Violet tak ako ja. Vedel som o nej všetko a bolo zrejmé, že nech už sa tomu akokoľvek bráni, raz bude moja. Ten deň prišiel 5. mája 1971. Áno, Violet Constance Jessopová mala takmer 84 rokov, keď skončila v mojom náručí. Konečne si ma všimla, pevne ma objala a s láskou vzhliadla do mojich očí. Bolo to krásne, pokojné a dojímavé. V podstate to iné ani byť nemohlo. Presne takto som si to predstavoval. Po tak dlhom čase skľučujúceho odmietania som jej doprial uzdravujúci spánok. S Violet nás spojilo jej srdcové zlyhanie. Ó, áno, aké príznačné. 

     Myslím, že netreba nijako zvlášť rozpisovať, kto som a čo som. Mám rôzne mená, no určite nechodím s kosou. Ja ľuďom neubližujem, ja ich milujem. Niekto mi moju lásku opätuje skôr, iný neskôr. A čím viac mi vzdoruje, tým viac ho chcem. Tak to bolo aj s Violet, a preto na ňu nedokážem dodnes zabudnúť. Nuž, nech odpočíva v pokoji.

Ak ste nečítali predošlé časti, nájdete ich na: 

„Slečna nesmrteľná“ (časť prvá)

„Slečna nesmrteľná“ (časť druhá)

______________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Obrázok: alchetron.com/cdn/violet-jessop-007ec9ed-23f3-4308-b70d-a6e33fdc169-resize-750.jpeg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.