Spišská Sobota – Skvost spod Tatier

Spišská Sobota je v súčasnosti jednou z častí Popradu. Do roku 1945 však fungovala samostatne.

Vydajte sa spoločne s magazínom Magistra História za krásami tohto podtatranského mesta, ktoré je dnes mestskou pamiatkovou rezerváciou, a odhaľte s nami jeho minulosť.

spisska sobotaNemecké osídlenie

Nemecké osídlenie malo výrazný vplyv na spišské územie. Nemci so sebou prinášali svoje remeslá, klčovali lesy, no boli to aj zdatní obchodníci a aktívne zasiahli do formovania Spiša. Prvé správy o nemeckom osídlení sú z čias vlády kráľa Gejzu II. (1141 – 1161). Nemecké osídlenie sa kumulovalo pozdĺž údolia riek Dunajec, Hornád, ale i Poprad. Ďalší nemeckí kolonisti začali osídľovať toto územie po tatárskych vpádoch v rokoch 1241 – 1242.

Spišskosobotnianska kronika hovorí o nemeckých kolonistoch nasledovné: „(…) prišlo veľa grófov, rytierov a služobníctva a veľa bojovného ľudu z nemeckých krajín… a teda Nemci sa presťahovali k Uhrom a vystavali mestá, trhy, pevnosti a dediny.“

Spišská Sobota rastie

Spišská Sobota mala od svojho začiatku ambíciu stať sa mestom. Poloha jej priala, nakoľko bola križovatkou dvoch dôležitých ciest. Od západu sa dalo dostať až do Levoče a na Šariš, kým severojužná cesta umožňovala prechod do Poľska, ale i na Gemer. Tieto cesty priali obchodu, a teda aj rozmachu Spišskej Soboty. Problémom však ostával malý chotár, ktorý mal rozlohu iba 1076 jutár, väčšiu rozlohu mali v danom období aj bezvýznamné dedinky.

Spišská Sobota mala ambíciu zväčšiť svoju rozlohu vďaka tomu, že získa dedinku Stojany, ktorá sa nachádzala medzi Spišskou Sobotou a Popradom. Panovník Žigmund Luxemburský pridelil dedinku Spišskej Sobote, ale napokon to nebola výhra. Dedinka Stojany patrila cisterciánskemu opátstvu v Štiavniku a Spišská Sobota musela za dedinku Stojany zaplatiť. Šlo o tzv. zlatý nájom. Ten Spišskú Sobotu značne vyčerpával a mestečko ho splácalo až do roku 1911.

Dedinka Stojany zakrátko zanikla, pretože jej obyvatelia sa presídlili do Spišskej Soboty. Kostolík sv. Antona, ktorý sa v dedinke nachádzal, napokon spustol a zanikol. V Spišskej Sobote sa nachádzal kostol sv. Juraja, tomu bol zasvätený aj hlavný oltár a vedľa neho bol postavený oltár sv. Antona. Bol to dôkaz, že Spišská Sobota definitívne získala dedinku Stojany.

Poľský vplyv

V roku 1412 sa Spišská Sobota dostala do tzv. poľského zálohu. Uhorský panovník Žigmund Luxemburský zálohoval niektoré spišské mestečká, aby tak získal od poľského panovníka financie na vedenie vojny proti Benátkam. Záloh trval 360 rokov. Poľskí panovníci neraz mestečkám udelili privilégia a zachránili ich pred úpadkom, ale tiež premenou na zemepanské mestá alebo dediny.

Tento poľský vplyv sa prejavil aj v kostole sv. Juraja. Na hlavnom oltári sa totižto dodnes nachádzajú poľskí patróni. A to krakovskí biskup (sv. Stanislav) a patrón Krakova (sv. Florián).

Obdobie poľského zálohu sa skončilo v roku 1772. Malo to negatívny dopad na Spišskú Sobotu a najmä na obchodníkov, ktorí boli naviazaní na poľský trh.

Ďalšou ranou pre Spišskú Sobotu bolo vystavanie Košicko–bohumínskej železnice, ktorá obišla Spišskú Sobotu a mala svoju zastávku v Poprade. Tým Spišská Sobota začala oproti Popradu strácať. Definitívne sa stala jeho súčasťou v roku 1945.

Poklad vo veži

V rokoch 1978 až 1980 sa uskutočnila oprava veže kostola sv. Juraja. V guli pod krížom boli objavené dokumenty, ktoré tam zanechali predchádzajúci reštaurátori v roku 1787.

Medzi dokumentmi bola listina, ktorá hovorila o tom, že mestečko bolo v roku 1682 podpálené thőkőlyovským vojakom. Mestečko celé vyhorelo, okrem niekoľkých domov, ktoré sa nachádzali pri Poprade.

Dokumenty hovorili o prestavbách, ktoré sa na kostole uskutočnili, ale zachytávali aj politické dianie v rámci 17. a predovšetkým 18. storočia. Aj to pomohlo k lepšiemu sa zorientovaniu v dejinách Spišskej Soboty.

Spišská Sobota dnes

Spišská Sobota je dnes síce časťou Popradu, ale ide aj o miesto, kde akoby zastal čas. Ponúka príjemnú možnosť zrekreovať sa. Zachovala si svoje pôvodné námestie a turista má možnosť zavítať do kostola sv. Juraja, ktorý dýcha minulosťou. Určite je to príjemná zastávka z Tatier a pekné strávenie voľného času.

_______________

AutorkaVeronika Dziaková

ZdrojJIROUŠEK, Ladislav – LIPTÁK, Michal. Spišská Sobota – mestská pamiatková rezervácia. Spišská Nová Ves: Lubafotopres, 2006, s. 143. ISBN 80-969302-2-2.

Obrázok: img.ephoto.sk/data/contest/6e2fc1af8ca263faa1b48e7c515a563a7f76495a_large.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.