Spoločensko-politické prvky Prvej česko-slovenskej republiky

Prvá česko-slovenská republika existovala od roku 1918 do roku 1938. Mnoho spoločensko-politických prvkov, ktoré poznáme dnes existovalo už vtedy. Medzi ne patrili napr. tieto:

Prezident s prevažne reprezentatívnou funkciou

Tomáš Garrigue Masaryk zo začiatku očakával podobné postavenie ako americký prezident. Bolo to zrejme preto, lebo mnoho kľúčových jednaní pre československý štát sa odohrávalo práve ,,za veľkou mlákou“ medzi zástupcami exulantských organizácii Čechov a Slovákov. Nakoniec ale bolo schválené, že jeho právomoci budú podobné ako v prípade dnešného prezidenta, a teda reprezentovanie štátu navonok, podpisovanie medzinárodných zmlúv a podobne. Dokonca pôvodne ani nemal mať právomoc menovať členov vlády, bola mu len dodatočne schválená. Podobne ako dnes mohol za špecifických podmienok rozpustiť parlament… Taktiež popisoval zákony. Ak so zákonom nesúhlasil, mohol ho vrátiť do parlamentu. A ak ho opäť schválili, tak platil aj bez jeho podpisu. Výkonnú moc mala vláda na čele s premiérom.

Oproti dnešnému stavu tam bolo niekoľko odlišností. Prezidenta volil parlament a keď bol kvôli chorobe neschopný vykonávať svoj úrad viac ako 6 mesiacov, parlament mohol na návrh vlády zvoliť jeho námestníka – viceprezidenta. Odlišnosťou bolo aj zvolávanie zasadnutia parlamentu – jeho povinnosťou bolo zvolať ho dvakrát do roka.

Politické strany

Jednou z najtypickejších vecí pre prvú ČSR bolo množstvo politických strán. Tie boli vnímané ako zastupiteľské organizácie pre občanov. Podľa tradície robotníci väčšinou volili sociálnodemokratickú stranu (Československá sociálně demokratická strana dělnická), roľníci väčšinou volili agrárnu stranu (Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu) a živnostníkov zastupovala Československá živnostensko-obchodnická strana středostavovská. Okrem nich existovalo aj množstvo ďalších strán (napr. Československá strana národnosocialistická, Československá strana lidová,  Československá národní demokracie, Slovenská národná strana, Slovenská ľudová strana, Komunistická strana Československa…).

Svoje strany mali aj menšiny. Niektoré z nich podporovali ČSR, niektoré nie. Medzi najznámejšie nemecké patrili Nemecká sociálnodemokratická strana robotnícka v ČSR (Deutsche sozialdemokratische Arbeiterpartei), Sudetonemecká strana (Sudetendeutsche Partei), Maďarská národná strana (Magyar Nemzeti Párt), Židovská strana…

Hlavnou odlišnosťou oproti dnešnej dobe boli viazané mandáty poslancov. Tí sa zaväzovali, že budú hlasovať podľa toho, ako sa v strane dohodnú – aj keď sa v ústave hovorilo, že poslanec hlasuje podľa svojho svedomia a vedomia. Ak poslanec odišiel zo strany, automaticky stratil mandát.

Množstvo strán však spôsobovalo politickú nestabilitu – časté striedanie vlád.

Päťka

Moc v republike sa delila medzi prezidenta, vládu a parlament. Existovalo však neformálne zoskupenie predsedov strán – tzv. Päťka. Vznikla v roku 1920 (koalícia sociálna demokracia, ľudová demokracia, ľudovci, agrárnici, národní socialisti) a existovala do roku 1925, keď došlo k zmene vlády.  Dá sa povedať, že to bola obdoba súčasnej koaličnej rady. Keďže to nebol ústavný orgán a viedli zákulisné jednania, bola často kritizovaná. Dodnes sú na ňu rôzne názory.

Menšinové práva

Ešte typickejšou vecou ako množstvo politických strán bolo pre prvú republiku množstvo menšín. Najpočetnejšia bola nemecká menšina, po nej nasledovala maďarská, ruská, židovská atď. Podľa medzinárodných zmlúv (Saintgermanska) musela vláda rešpektovať ich práva. Mnoho príslušníkov menšín si život v ČSR predstavovalo ináč – očakávali autonómiu, resp. podobné zriadenie ako vo Švajčiarsku. Treba však povedať, že oproti susedným krajinám bolo ich postavenie relatívne dobré. Mali vlastné školstvo, vlastné politické strany, v mestách a dedinách, kde tvorili 20%, mohli svoj jazyk používať v styku s úradmi.

Volebné právo žien

Aj taká vec ako volebné právo u žien nebola v dobe vzniku Československa automatická vo všetkých štátoch. Po mohutných demonštráciách väčšina krajín začiatkom 20. storočia priznala aj ženám volebné právo (1893 – Nový Zéland, 1902 Austrália 1920 USA). V takom Taliansku a Francúzsku však ženy získali právo voliť až po roku 1945 (teda po druhej svetovej vojne).

Československo však chcelo svetu ukázať, že je modernou krajinou. Už vo Washingtonskej deklarácii (1918) vyhlásilo, že v novom štáte budú mať volebné pravo aj ženy. A v roku 1920 sa prijal volebný zákon, kde bolo ich volebné právo oficiálne uznané.

Slobodné podnikanie

V predvojnovom Československu existoval silný súkromno-podnikateľský sektor. Dominovali hlavne živnostníci, malí a strední podnikatelia. Existovali však aj veľké firmy. Tie boli typické hlavne pre českú časť. Medzi najznámejšie patrili Baťa, ČKD, Škoda. Mnohé z nich expandovali aj na Slovensko – hlavne firma Baťa, ale aj napr. firma podnikateľa Neheru z Přostejova. Ta otvorila v Bratislave odevný obchodný dom – najmodernejší na Slovensku. Nemecký podnikateľ v mäsiarstve Rudolf Manderla dal postaviť v Bratislave 45 metrov vysoký obchodný a obytný dom – v tej dobe najvyššiu budovu v ČSR. Ľudovo bola nazývaná Manderlák, alebo aj bratislavský mrakodrap.

Podpora v nezamestnanosti

Nová republika sa snažila aj o zlepšenie života bežných pracujúcich. Existovali zákony o osemhodinovom pracovnom čase, platenej dovolenke a podobne. Súčasťou toho bola aj podpora v nezamestnanosti. Podľa zákona z roku 1918 jej výška bola 4 Kč denne, neskôr v roku 1921 sa zvýšila na 8 až 10 korún denne. Vyplácala sa ale iba robotníkom, ktorí boli súčasťou odborov. Ostatní na ňu nemali nárok.

_____________

Autor: Tomáš Karľa

Zdroj:

  1. Republika Československá 1918-1939 (Kolektív) ISBN 9788074226434
  2. podnikajte.sk/domace-pribehy/podnikanie-za-prvej-republiky
  3. ceskatelevize.cz/archiv/1461985-svetova-hospodarska-krize-optikou-prvni-republiky)
  4. reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/manderlak-cesta-k-prvemu-mrakodrapu-mala-viest-aj-cez-uplatky.html

Obrázok: cloudia.hnonline.sk/r740x415n/12304262a523883c41b2b77ba05f996d.jpg?default=article

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.