Sporný 14. marec 1939

tiso a hitlerDeň vyhlásenia samostatného slovenského štátu patrí k zlomovým udalostiam moderných slovenských dejín. Vznik tzv. prvej Slovenskej republiky je predmetom nielen historického skúmania, ale aj predmetom rôznych politických diskusií, polemík a dovolím si tvrdiť, že v historickom vedomí širokej verejnosti je táto udalosť vnímaná ako veľmi kontroverzná, a preto svojím spôsobom zaujímavá.

Vznik nového štátu

Slovenský štát vznikol v časoch hlbokej politickej a morálnej krízy v Európe. Zrod nového štátu nevznikol vďaka snahám a úsiliu slovenskej spoločnosti o vytvorenie samostatného štátu. Slovenský štát vznikol ako akýsi „vedľajší produktnemeckej nacistickej agresie voči Česko-Slovensku. Všetky slávnostné vyhlásenia, tvrdenia o naplnení odvekých túžob a očakávaní, o obetách, ktoré boli prinášané za samostatnosť národa… To všetko prišlo až potom, po vyhlásení samostatnosti. Vtedajšia propaganda, ktorá hlásala, že HSĽS a Andrej Hlinka sa o samostatnosť usilovali už veľmi dlho, nenašla v historických faktoch žiadnu oporu. Cieľom strany bola autonómia Slovenska v rámci ČSR. Napriek tomu, že historiografia vysvetlila priebeh udalostí 14. marca 1939, sú historici vťahovaní do rozličných ideologických a politických sporov, ktoré sa viažu na túto udalosť. V týchto rozličných sporoch nejde ani tak o vysvetlenie, akým spôsobom nový štát vznikol, ale skôr o to, čo nasledovalo po jeho vzniku.

Vidiny J. Tisa

Skutočnosť, že Jozef Tiso stál na čele novovzniknutého štátu celých šesť rokov, ho nútila, aby vytváral a pestoval predstavu o zákonitostiach vzniku nového štátu, ktorý sa vraj „zrodil z dôsledne rozvinovanej politickej vôle slovenského národa vládnuť sám nad sebou na celej čiare, neodvisle od kohokoľvek“. Napriek tomu, že sa Tiso sám presvedčil, že to, čo hlása, je iba akýsi prelud a vidina, naďalej túto tézu predstavoval a presviedčal verejnosť o jej pravdivosti.

Promptné rozhodnutie

Dňa 13. marca 1939 pozvali J. Tisa na „rokovanie“ do Berlína, kde mu Hitler spoločne s Ribbentropom oznámili, že v prípade, ak Slovensko nevyhlási svoju samostatnosť od ČSR, bude rozdelené medzi jeho susedov a celý česko-slovenský štát jednoducho zmizne z mapy Európy. Tiso sa následne telefonicky spojil s Emilom Háchom (vtedajší prezident ČSR), aby zvolal krajinský snem. Na sneme Tiso informoval poslancov o rozhovore v Berlíne. Poslanci na informácie nereagovali potleskom, bolo im jasné, že je to ultimátum z Hitlerovej strany.

Po krátkej prestávke boli poslanci vyzvaní na vyjadrenie svojho súhlasu so vznikom slovenského štátu. Na znak súhlasu poslanci povstali a zaspievali pieseň Hej, Slováci, ktorá sa stala hymnou nového štátu. Mnohým z poslancom sa v očiach zaleskli slzy. Neboli to však slzy radosti, ale slzy strachu a neistoty.

Spory okolo 14. marca 1939

Spory, ktoré sa neustále vedú, sa nedotýkajú ani tak udalostí tohto dňa, ale skôr vývoja, ktorý po nich nasledoval. Vyhlásenie štátu bolo pravdepodobne jediným možným riešením v danej chvíli. Problémom bolo a naďalej je, že táto politika menšieho zla a kolaborácia s agresorom sa povýšili na základný princíp oficiálnej politiky a štátnej idey.  

Ďalším problémom a záhadou je, prečo hlásatelia tézy „národ je viac ako štát“ túto ideu nerešpektovali aj neskôr, najmä v rokoch 1944 – 1945, keď bolo všetkým jasné, že Slovenská republika nemá žiadnu nádej na povojnovú existenciu. Situácia bola o to smutnejšia, že nacisti nepočítali ani po „víťaznej vojne“ s existenciou samostatného slovenského národa, ktorého príslušníci mali byť buď germanizovaní alebo vyvezení na „východné územia“.

Spory okolo 14. marca 1939 boli, sú a pravdepodobne aj naďalej budú. Dôležitú úlohu práve preto zohráva historiografia, ktorá by mala do týchto sporov vniesť svetlo overených faktov, triezvych hodnotení, ktoré nebudú ovplyvnené ideológiou, emóciami či inými prejavmi sympatie alebo antipatie.

V nasledujúcom zázname si môžete pozrieť krátky pohľad na to, ako boli marcové udalosti prezentované vo vtedajších médiách:

Autorka: Daniela Čižmárová

Zdroj: časopis Historická revue

Obrázky: u.smedata.sk

Prečítať si môžete aj podobné články, ktoré Magistra História už v tejto súvislosti uviedla:

1. Kontroverzný Jozef Tiso

2. Nemecké ochranné krídla

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.