Staré civilizácie: Akkadčania

V našom skalnom seriáli Staré civilizácie dnes opäť navštívime oblasť Mezopotámie a predstavíme si obyvateľov Akkadu, ktorí „Medziriečie“ zjednotili a vytvorili tu prvú centralizovanú ríšu. Predtým šlo o mestské štáty.

Základná charakteristika

Akkadčania boli pôvodne semitským kmeňom. Ich mesto Akkad sa nachádzalo severne od známych sumerských mestských štátov. Jeho presnú polohu sa však doteraz nepodarilo objaviť. Vieme iba, že sa  nachádzalo niekde pozdĺž západného brehu rieky Eufrat, pravdepodobne medzi mestami Sippar a Kiš (alebo možno medzi Mariom a Babylonom, ba dokonca inde na Eufrate).  Zakladateľom Akkadskej ríše bol legendárny panovník Sargon I.

Sargonov vzostup a vláda

Sargon sa chopil moci v meste Kiš zosadením predošlého kráľa. Vládol približne v rokoch 2270-2215 p.n.l., dátum jeho narodenia nie je známy. Taktiež nepoznáme jeho skutočné meno. Sargon je skôr titul, ktorý sa dá preložiť ako právoplatný kráľ. Podľa legendy ho našli ako dieťa plávať v koši po rieke. Krátko po uchopení moci zaútočil najprv na Uruk a potom na ďalšie mestské štáty. Takýmto spôsobom ich zjednotil pod svoju vládu, a tak v roku 2340 vznikla v severnej časti Mezopotámie veľká ríša so spomínaným hlavným mestom Akkad. Nachádzala sa približne na území dnešných štátov Kuvajt, Irak, Jordánsko a Sýria. V čase jej existencie sumerčinu v tejto oblasti nahradila akkadčina ako lingua franca (medzinárodný jazyk).

Kým veľkosť a rozsah ríše založenej v Akkade bývajú spochybňované, niet pochýb o tom, že Sargon veľký vytvoril prvé nadnárodné impérium na svete.

Treba tiež poznamenať, že Sargon nebol prvým vládcom, ktorý by spájal rozdielne mestá a kmene pod jednu vládu. Kráľ Uruku Lugalzegesi to tiež urobil, aj keď v menšom rozsahu. Bol porazený Sargonom, ktorý podľa jeho vzoru urobil z vlastnej dynastie väčšiu a silnejšiu. Kým sa Lugalzagesiovi podarilo podmaniť mestá Sumeru, Sargon mal záujem na dobývaní celého známeho sveta. Toto impérium stabilizovalo oblasť Mezopotámie a umožnilo rozvoj umenia, literatúry, vedy, poľnohospodárstva a náboženstva.

Dobytú oblasť Sargon nazval „štyri rohy vesmíru“ a udržiaval poriadok vo svojej ríši prostredníctvom opakovaných vojenských kampaní. Stabilita poskytnutá týmto impériom viedla k výstavbe ciest, lepšiemu zavlažovaniu aj širšej sfére vplyvu v obchode. Akkadská ríša vytvorila prvý poštový systém, v ktorom boli hlinené tabuľky s klinovým písmom zabalené do hlinených obálok s adresou príjemcu a pečaťou odosielateľa.

V záujme zachovania svojej kontroly nad celou ríšou Sargon strategicky umiestnil svojich najlepších a najdôveryhodnejších mužov do mocenských pozícii v rôznych mestách.

„Občania Akkadu“, ako ich neskorší babylonský text nazýva, boli guvernérmi a správcami vo viac ako 65 rôznych mestách.  

Sargon tiež chytro umiestnil svoju dcéru Enheduannu ako vysokú kňažku Inanny (sumerská bohyňa) v Ure. Cez ňu zrejme dokázal manipulovať s náboženskými a kultúrnymi záležitosťami na diaľku. Enheduanna je dnes uznávaná ako prvá spisovateľka na svete, známa pod svojím menom. Z toho, čo je známe o jej živote, sa zdá, že bola okrem toho schopná vytvoriť svoje impozantné chválospevy pre Inannu.

Sargonovi nasledovníci Rimuš a Maništusu

Sargon vládol päťdesiatšesť rokov a po jeho smrti zasadol na trón jeho syn Rimuš (vládol 2279-2271 p.n.l.), ktorý dôsledne dodržiaval politiku svojho otca. Niektoré mestá sa po Sargonovej smrti vzbúrili a Rimuš strávil prvé roky svojej vlády obnovením poriadku. Bojoval proti Elamu, ktorý porazil a nápisy tvrdia, že naspäť do Akkadu priniesol veľké bohatstvo. Vládol len deväť rokov a po ňom začal vládnuť jeho brat Maništusu (vládol 2271-2261 p.n.l.). Existuje niekoľko špekulácii, že Maništusu spôsobil smrť svojmu bratovi, aby sa zmocnil trónu.

História sa zopakovala a Maništusu musel potlačiť rozsiahle revolty v ríši predtým ako sa chopil vlády. Počas nej došlo k mohutnému rozvoju obchodu. Taktiež sa darilo stavebníctvu – v celej ríši sa realizovali veľké projekty. Zrejme nariadil aj stavbu Ištariného chrámu v Ninive, čo je impozantný kúsok architektúry. Taktiež vykonal pozemkovú reformu. Maništusov obelisk, ktorý popisuje rozdelenie pozemkov, možno dnes vidieť v Louvri v Paríži. Jeho smrť je tak trochu záhada, no niektorí vedci predpokladajú, že ho zabili dvorania.

Naram-Sin: Najväčší z akkadských kráľov

Po Maništusovi sa ujal vlády jeho syn Naram-Sin (tiež Naram-Suen), ktorý vládol od roku 2261-22 p.n.l.. Rovnako ako jeho otec a strýko pred ním, musel v celej ríši potlačiť povstania pred tým, než začal vládnuť. Ale pod jeho panovaním ríša rozkvitala. Rozšíril jej hranice, udržal poriadok, zvýšil obchod a osobne bojoval s armádou za Perzským zálivom a možno sa dostal aj do Egypta. Podobne ako jeho starý otec sa vyhlásil za „kráľa štyroch štvrtí vesmíru“.

Napriek svojej okázalej vláde, ktorá sa považuje za vrchol Akkadskej ríše, ho neskoršie generácie spájali s ,,Prekliatím Agadelite“, literárnym textom pripísaným k tretej dynastii Ur, ale ktorý mohol byť napísaný skôr.

Hovorí sa v ňom ako bohovia nakoniec odopreli priazeň mestu Akkad. Naram-Sin nakoniec zničí Enilov chrám v meste Nipur. Bohovia zato pošlú Gutejcov, aby napadli Akkad a zničili ho. Hneď po ich invázii nastáva hladomor, mŕtvoly v uliciach a domoch, mesto je v ruinách, a tak podľa príbehu končí mesto Akkad a Akkadská ríša – obeť jeho arogancie voči bohom.

Pád Akkadskej ríše

Šar-kali-šarrího vláda bola od začiatku ťažká, pretože musel vynaložiť veľké úsilie na to, aby potlačil revoltu po smrti svojho otca, ale na rozdiel od svojich predchodcov sa zdalo, že mu chýba schopnosť udržiavať poriadok a nebol schopný zabrániť útokom na ríšu zvonku, a to aj napriek úspešným vojenským kampaniam.

Jeho najdôležitejším stavebným projektom bola rekonštrukcia chrámu Enlila v Nippure a možno táto udalosť, spojená s inváziou Gutejcov a rozsiahlym hladomorom, je zdrojom legendy Prekliatie Agády. Šar-kali-šarrího takmer vkuse bojuje proti Elamitom, Amoritom a Gutejcom… Ich invázia sa najčastejšie považuje za zdroj kolapsu Akkadskej ríše a temnej mezopotámskej doby. Nedávne štúdie však tvrdia, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k zmene klímy, ktorá zapríčinila hladomor a možno aj narušenie obchodu a oslabenie ríše do tej miery, že typ invázii a povstaní, ktoré boli v minulosti rozdrvené, už nemohla riešiť tak ľahko. Poslední dvaja akkadskí králi po smrti Šar-kali-šarrího, Dudu a jeho syn Šu-Turul vládli len oblasti okolo mesta a zriedka sa spomínajú v spojitosti s ríšou. Ako pri vzostupe mesta Akkad, jeho pád je tajomstvom a všetko, čo je dnes známe, je skutočnosť, že raz takéto mesto existovalo, ktorého králi vládli obrovskému impériu, prvému impériu na svete, a potom sa preniesli do pamäti a legiend.

____________

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

  1. ancient.eu/akkad/
  2. gymza.sk/gymza/archiv/1D-dejepis/mezopot%C3%A1mia.htm
  3. dejepis.pajka.info/0102-dejiny-mezopotamie-akkadska-rise-sumerska-rise-babylon.php
  4. Encyklopédia starovekého sveta (Kolektív) ISBN 8080462682

Obrázok: i.imgur.com/HZITeWk.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.