Staroveká podmorská zemiaková záhrada objavená v Kanade

zemiaky

Ponorený skalný chodník (na obrázku) umožňoval pôvodným obyvateľom kontrolovať, o koľko už vyrástli hľuzy, čím im zjednodušoval pestovanie a následný zber úrody.

Táto úroda prišla neskoro. O rovných 3000 rokov neskôr, ako sa na ňu čakalo. Stovky sčernetých zemiakov bolo vybraných zo zeme v prehistorickej záhrade v Britskej Kolumbii v Kanade.

Záhrada mohla vzniknúť približne pred 3800 rokmi a kedysi bola pod vodou, v ekologicky bohatých mokradiach. Vykazuje známky dômyselných techník používaných na reguláciu prietoku vody, aby boli vytvorené čo najlepšie podmienky na rast Wapato hľuzy, známej tiež ako indiánske zemiaky.  

Archeológovia pod vedením Tanje Hoffmann z Katzie Development Limited Partnership and Simon Fraser University v Britskej Kolumbii odkryli záhradu počas práce na ceste na území Katzie First Nation východne od Vancouveru v blízkosti rieky Fraser.

Miesto bolo po stáročia podmáčané, čo má za následok dobré uchovanie rastlín a iných organických materiálov ako sú napríklad drevené nástroje, ktoré by sa za normálnych okolností rozpadli v priebehu času.

Stručne povedané, vedci narátali 3,767 dier obsahujúcich fragmenty už spomínanej Wapato rastliny (Sagittario latifolia). Dnes sa tieto rastliny vyskytujú v mokradiach v celej južnej Kanade a Spojených štátoch. Hoci sa neudomácnili, hľuzy z tejto rastliny boli už dávno dôležité pre domorodých obyvateľov, keďže sa zmienky o nich uvádzajú aj v niektorých z prvých etnografických spisov z pacifického severozápadu. Napríklad prieskumníkom Meriwether Lewisovi a William Clarkovi boli Wapato korene ponúkané v pôvodnej dedine v blízkosti dnešného Portlandu v Oregone. Clark vo svojom denníku napísal, že rastlina sa podobá na „malý írsky zemiak“, pričom po jej upražení „má príjemnú chuť a veľmi dobre poslúži ako náhrada chleba.“

Staré hľuzy, ktoré boli nájdené v Britskej Kolumbii zmenili svoju farbu na tmavo hnedú až čiernu, pričom niektoré mali ešte zachované svoje škrobové vnútro.

Záhrada bola pokrytá nepriedušne uzavretými veľkými kameňmi, čo vedie vedcov k záveru, že išlo o umelo vytvorenú vrstvu. Wapato rastliny môžu rásť hlboko pod zemou, ale umelý kamenný „chodník“ by kontroloval, ako hlboko korene už stihli preniknúť. To by umožnilo ľahšie nájsť hľuzy a vytiahnuť ich z blata.

Okrem podmáčanej záhrady sa v tejto archeologickej lokalite nachádza aj suché miesto, kde by ľudia mohli žiť. Vedci tiež objavili asi 150 drevených nástrojov, ktoré boli pravdepodobne používané na vykopávanie rastlín.

Radiokarbónové datovanie spáleného dreva nájdeného na tomto mieste naznačuje, že pochádza z obdobia spred 3.800 rokmi, ktoré bolo následne opustené pred 3200 rokmi.

Miesto by mohlo predstavovať prvý priamy dôkaz pestovania rastlín v mokradiach v prehistorickom severozápadnom Pacifiku.

____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/57316-ancient-underwater-garden-discovered.html

Obrázok: livescience.com/images/i/000/088/537/original/

underwater-garden.jpg?interpolation=lanczos-none&fit=inside|660:*

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.