Stonehenge a jeho duchovia

Magický Stonehenge len postupne odhaľuje svoje tajomstvá a my tak zisťujeme, že sa využíval nielen pre astronómiu, ale slúžil aj obchodu, pripomínal zosnulých a lov prehistorického tura. Spoznajte spolu s magazínom Magistra História duchov Stonenehenge.

Účel Stonehenge a jeho magická moc

V centre Stonehenge stojí 5 mohutných trilitov zoskupených do tvaru podkovy, ktoré sú vytvorené z pevného druhu pieskovca zvaného sarsen. Obklopuje ich kruh z doleritu označovaného tiež ako modrý kameň a za nimi nasleduje ďalší kruh zo sarsenov. Jednotlivé kamene sú usporiadané tak, aby os stavby spájala slnečné lúče počas letného slnovratu a s bodom západu Slnka v deň zimného slnovratu. Monument je známy predovšetkým ako astronomický chrám, mal však zrejme aj iné využitie.

Okolo Stonehenge bolo objavených približne 300-400 hrobov, čo dokazuje, že ľudia tu žili aj pracovali a po smrti boli pochovávaní s predmetmi, ktoré boli výsledkom ich práce, ako napríklad výrobca šperkov pochovaný s jemnými ozdobami. Mnohí z týchto ľudí pochádzali mimo Anglicka, z rôznych kútov Európy, čo vedie k domnienke, že Stonehenge fungoval aj ako prosperujúca križovatka obchodu a remesiel, kde sa stretávali príslušníci viacerých národov a etnických skupín.

Hoci historici tradične pripisovali v monumente väčší význam veľkým sarsenom, v poslednej dobe priťahujú viac pozornosť menšie kamene z doleritu vulkanického pôvodu. Väčšina tohto materiálu pritom pochádza z pohoria vo Walese vzdialeného až 225 km od Stonehenge, ktorému bola pripisovaná magická liečiteľská moc. Bez znalosti kolesa nebola ťažba a preprava kameňov na tak veľké vzdialenosti jednoduchá, kamene preto museli mať pre ľudí tej doby veľký význam.

Vďaka spojeniu so zázračným doleritom sa Stonehenge vo svojich počiatkoch preslávil a priťahoval prvých návštevníkov. Vnútorný kruh monumentu je optimalizovaný tak, aby poskytoval dokonalý výhľad na stúpajúce Slnko. Zároveň je ale pomerne malý, nešlo teda o chrám určený pre davy ľudí, ale exkluzívnu svätyňu pre vymedzenú elitnú skupinu.

Lovci a stavitelia pravekej Británie

Pri základniach kameňov objavili archeológovia tisíce zvieracích kostí, patriacich psom, hanvranom, vlkom či prasatám. Našli sa aj lebky dobytka, bizónie rohy, jelenie parohy a dvojica obrovských lebiek dnes už vyhynutého pratura, predchodcu súčasných býkov. Tur bol divokým zvieraťom, ktoré očividne vyvolávalo rešpekt a preto bolo zobrazované na jaskynných maľbách po celej Európe.

Vykopávky realizované len niekoľko kilometrov od Stonehenge odhalili osídlenie prvých obyvateľov Británie, ktorí sa lovom tura zaoberali. Prepokladá sa, že pravekí lovci sledovali pohyb stád od prameňov na Salisburskej planine až k návršiu, kde neskôr vznikol Stonehenge a ktoré bolo zrejme skvelou lokalitou pre lov praturov. Pravidelný lov bol pre vtedajších ľudí výnimočnou udalosťou, ktorej sa zúčastňovali lovci z celej Británie.

Lov na pratury oblasť okolo Salisbury preslávil a pravekí ľudia tu podľa názoru odborníkov pre označenie legendárneho loviska postavili pomník v podobe trojice obrovských totemových stĺpov. Tie mali byť vztýčené 5 tisíc rokov pred stavbou Stonehenge a išlo teda o jeden z najstarších prehistorických monumentov v Európe.

Historici sa domnievajú, že lovci turov obývali lokalitu po tisíce rokov aj v čase príchodu staviteľov Stonehenge a naučili ich všetko, čo vedeli o slávnej minulosti okolitej krajiny. Odovzdali im svoje náboženské predstavy a stavitelia sa preto rozhodli postaviť svoj kamenný monument práve na tomto mieste. Podľa tejto teórie je tak Stonehenge súčasťou oveľa dlhšej tradície, ktorá sa začala už pred 10 tisíc rokmi lovom praturov.

Stonehenge ako pohrebisko blízkych aj zločincov

Odborníci zároveň skúmajú mysteriózne symboly vryté do sarcenských kameňov nie s pomocou kamenných, ale kovových nástrojov. Nepatrili teda k súčasnej výzdobe, ale boli pridané až neskôr, pričom skenovanie symbolov odhaľuje, že boli vyryté asi v období 1700-1800 rokov p. n. l., teda šesť až sedem storočí po umiestnení kameňov. Rytiny pravdepodobne zobrazujú kovové násady sekier, ktoré boli najcennejším majetkom Britov tohto obdobia a preto si ich prostredníctom rytiny sombolicky brali so sebou do hrobu.

V čase vyrytia symbolov sekier do kameňov už bola oblasť Stonehenge používaná ako pohrebisko, je teda možné, že ľudia po pochovaní zosnulého príbuzného v oblasti, vyryli do kameňa na jeho pamiatku sekeru. Týmto spôsobom si uctili svojich mŕtvych a zároveň menili Stonehenge na prehistorický múr spomienok, ktorého plný rozsah nám odhaľujú len moderné technológie, nakoľko desiatky rytín sú voľným okom už takmer neviditeľné.

V blízkosti Stonehenge boli objavené aj pozostatky ľudí, ktorí zomreli násilnou smrťou a pripomínajú telá objavené po celej Británii a datované do anglosaského obdobia od polovice 7. storočia nášho letopočtu až do roku 1060. Títo ľudia teda zomreli už v čase, kedy v Británii dominovalo kresťanstvo, neboli však pochovaní na cintoríne, ale na mieste spojenom s pohanskou vierou. Pravdepodobne teda išlo o zločincov, ktorí boli za svoje činy potrestaní popravou a vylúčení z kresťanských cintorínov.

V priebehu svojej existencie teda Stonehenge slúžil na rôzne účely a využíval sa nielen ako astronomický chrám a liečebné stredisko, ale aj centrum obchodu, pamätný múr a miesto posledného odpočinku vyhnancov. Napriek tomu nás však stále neprestáva fascinovať a jeho magické čaro je rovnako silné ako pred 4500 rokmi.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 2 7 – Duchové Stonehenge

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3c/

Stonehenge2007_07_30.jpg/1200px-Stonehenge2007_07_30.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.