Stonehenge – opäť bližšie k pravde?

Poznajú ho všetci milovníci histórie i tí, ktorým sú bližšie iné odbory. Snímky zachytávajúce ho z každej strany, pri východe i západe slnka, bombardujú web a patria medzi najsťahovanejšie vôbec. Štatisticky si tieto obrázky dávame najradšej na plochu nášho počítača, či ako pozadie do mobilu a tabletu. Nad magickým, krásnym a svetoznámym unikátom Stonehenge visí už storočia oblak tajomstva. Kamennému kruhu, ktorý sa nachádza na Salisbury Plain vo Wiltshire, sa pripisovalo množstvo legiend a spájajú sa s ním nespočetné „zaručené“ pravdy a teórie. Najznámejšie sú tie, podľa ktorých mal tento komplex slúžiť ako druidská svätyňa, staroveký liečebný komplex, alebo ako miesto mimozemského pristátia. Archeológovia sa mnohokrát dostali k dišputám ohľadom toho, ako Stonehenge vlastne vznikol a odkiaľ sú kamene, z ktorých bol komplex zložený. Jeho tzv. bluestones majú totiž pôvod až v juhovýchodnom Walese, čo je asi 150 míľ od Salisbury. Vedci však odhalili nové nálezisko tohto kameňa, ktoré vraj presvedčivejšie zapadá do materiálového vybavenia stavby. Sme teda skutočne o krok bližšie k vyriešeniu jednej z mnohých záhad starovekého sveta?

stonehengewallpaper3

Jedno zo zaužívaných tvrdení, ktoré pretrváva už cez 90 rokov, hovorí, že Stonehenge bolo postavené z viacerých menších kameňov pochádzajúcich z Preseli Hills v Pembrokeshire vo Walese. Písal sa rok 1923, keď geológ Herbert Henry Thomas úplne prvýkrát v histórií identifikoval „dolerit bluestones“, ktoré boli použité pri stavbe Stonehenge. Boli nájdené v starovekom lome Carn Mein v Pembrokeshire. Tieto kamene, ktoré vznikli rýchlym chladením lávy, ktorú vyprodukoval podmorský vulkán, mali byť vyvrhnuté na súš pred 450 miliónmi rokov. Thomas sa domnieval, že  cca 80 kameňov, z ktorých jeden mal hmotnosť asi 3 tony, bolo vydolovaných pred 5000 rokmi, v období neolitu, iba na túto „posvätnú“ príležitosť, vystavanie mega „svätyne“. Veril, že ľudia presúvali tieto kamene z Preseli Hills do Wiltshire po rieke a cez Bristolský záliv. Tu sa však vynára tá zásadná otázka. Ako ich mohli prepravovať, keď nepoznali techniku, akú máme k dispozícií dnes? Za prevratnú sa neskôr považovala myšlienka, že ľadovec, ktorý priplával do oblasti Wiltshire asi pred 20 000 rokmi,  priniesol so sebou aj bluestones a tak boli k dispozícií, keď sa rozhodovalo o stavbe Stonehenge. Najnovšie štúdie publikované v Journal of Archaeological Science sa však na celú záležitosť pozerajú trocha inak. Dôkladná analýza Stonehenge bluestones vedcami z Aberystwyth University, University College v Londýde a z Národného múzea Wales preukázala, že kamene nepochádzajú z Preseli Hills, ako uvádza Thomas. Pomocou laserovej techniky, hmotnostnej spektrometrie pre analýzu chemického zloženia horniny a skúmanie mikrobiológie bolo zistené, že takýto kameň sa nachádzal v inej starovekej bani Carn Goedog v Pemkrokeshire vo Walese.

Ak sú závery vedcov správne, je namieste spochybniť teóriu o Preseli Hills. Kamene z tejto bane totiž neležali dostatočne blízko pri rieke a ľudia by ich museli ťahať do kopca, hore a dole, čo je dosť nepravdepodobné. Doktor Richard Bevins z Národného múzea vo Walese vie, že tento objav ani zďaleka neukončí diskusie o tom, ako vlastne boli kamene prepravené až na samotné miesto výstavby. Práve naopak, rozprúdia novú diskusiu a skeptici môžu tvrdiť, že výskum takmer nič nepriniesol. Akurát to, že bolo nájdené nové nálezisko s kameňom identickým s tým zo Stonehenge. Pre BBC News sa Bevins vyjadril: „Študoval som bluestones viac ako 30 rokov a nie som o nič bližšie k nájdeniu odpovede, ako na začiatku. Ale jedna vec, ktorou si môžem byť istý, je, že každý kúsok skladačky nás privádza bližšie k pravde.“ Ako sa zdá, objav nového náleziska iba viac zamiešal karty a len čas ukáže, či prinesie aj vytúžené svetlo do prípadu tajomného komplexu. 

Zdroj: sciencedirect.com

Obrázok: mindspectra.de

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.