Stratené mayské mesto Tikal

Tikal patril k najdôležitejším mayským sídlam v Strednej Amerike. Čím sa vyznačujú jeho chrámy, ako si získal dominanciu nad ostatnými mestskými štátmi a čo zapríčinilo jeho neskorší úpadok? To všetko vám odhalíme v nasledujúcom článku.

K čomu slúžili chrámy v Tikale?

Tikal je rozľahlé mayské mesto ukryté uprostred pralesov na území dnešnej Guatemaly. Kedysi bolo jedným z najmocnejších sídiel rozprestierajúcich sa vo východnej časti Strednej Ameriky a pozostáva z vysokých chrámových pyramíd, impozantných palácov z vápenca aj obrovských kamenných stél pripomínajúcich vládcov Tikalu. Mayovia používali chrámy na komunikáciu s bohmi. Čím bol konkrétny chrám väčší, tým malo byť jeho spojenie s bohmi silnejšie a tým viac nasledovníkov si získal.

Archeológov fascinuje predovšetkým Chrám č. 4, ktorého výška presahuje 60 m a vďaka tomu je najvyšším v Tikale. Ide o sedemstupňovú pyramídu, na ktorej vrchol vedú strmé schody až do svätyne prikrytej charakteristickým strešným štítom. Stavba tak strmej a zároveň vysokej pyramídy, ktorá sa zachovala až do súčasnosti, sa zdá priam nemožná. Väčšina známych pyramíd, vrátane tých v Egypte má široký tvar, aby tak bola zaručená ich stabilita a trvácnosť.

Pod chrámovými pyramídami sa nachádza veľké množstvo komôr s kamennými múrmi zaplnených sutinami, čo malo jednotlivé stupne pyramídy spevniť. Základ Chrámu č. 4 tvorí obdĺžniková kamenná plošina z menších komôr obklopujúca kamenné jadro posilňujúce celú stavbu. Na pevné jadro bolo možné umiestniť tisíce ton kameňa a tak vznikli rozľahlé priestory vhodné pre uctievanie bohov a predkov. Na vrchole chrámu sa naopak týči vysoký strešný štít s mnohými prepracovanými detailmi a mýtickými výjavmi.

Túžba po dominancii a budovanie spoločnosti

Predpokladá sa, že práve obrady a rituály konajúce sa v chrámových pyramídach mali výrazný podiel na raste veľkosti a popularity Tikalu. Miestni panovníci chceli vytvoriť najmocnejšie zo všetkých mayských miest. Civilizácia Mayov nikdy nevytvorila vlastnú ríšu tak ako Aztékovia alebo Inkovia, namiesto toho pozostávala z tuctov mestských štátov, pričom v každom z nich vládla lokálna dedičná dynastia, ktorej príslušníci boli považovaní za prostredníkov medzi ľuďmi a bohmi.

Vládci Tikalu vedeli, že čím viac ľudí sa im do mesta podarí prilákať, tým bude ich moc väčšia. Preto do komplexu viedli z pralesa početné spevnené cesty slúžiace pre prepravu ľudí, stavebného materiálu aj rozvoj obchodu a rituálov. Rozsiahla cestná sieť dnes odborníkov vedie k dosiaľ neznámym častiam mesta a tak zisťujeme, že Tikal bol v minulosti oveľa väčší, než sa predpokladalo a je možné, že na jeho území žilo vyše 100 tisíc obyvateľov.

Mesto vybudované na vyvýšenom vápencovom podlaží pokrytom tenkou vrstou pôdy nie je vhodné pre pestovanie surovín, objavy v okolí Tikalu však naznačujú, že ľudia prales čiastočne odlesňovali. Pálili stromy, sušili oblasť úrodných močiarov a tak vytvorili terasovitú sieť pre pestovanie plodín. Pôda zúrodnená popolom spálených stromov sa využívala pre rast dyní, fazule a kukurice majúcej veľký význam pre poľnohospodárstvo, ako aj mayské náboženstvo.

Rozvoj Tikalu a kontrola zásob vody

Od svojho vzniku bol Tikal po niekoľko storočí len jedným z mnohých mayských štátov, to sa však zmenilo 1200 rokov po jeho založení. Kráľovský palác postavený krátko pred rozmachom mesta v 4. storočí bol postavený 14. kráľom Tikalu menom Chak Tok Ich’aak I, prezývaným ako Veľká jaguária laba. Znaky na tomto paláci naznačujú, že do mesta vtrhli cudzinci, ktorí si ho podmanili. Invázia rivalov z oblasti Stredného Mexika, kde sa rozvíjala súperiaca civilizácia Teotihuacán, tak bola príčinou náhleho vzostupu Tikalu.

Až do tretieho storočia nášho letopočtu pritom obe kultúry spolu obchodovali, v roku 378 sa však z Teotihuacánu do Tikalu vydala mocná armáda, ktorá zosadila miestnych vládcov a nahradila ich vlastnými panovníkmi. Tento rok je považovaný za kľúčový moment majúci zásadný vplyv na rozvoj mayskej civilizácie. Noví králi priniesli do Tikalu nový druh architektúry a začali stavať vyššie a pôsobivejšie chrámy.

Pre udržanie kráľovského statusu bolo zásadnou otázkou mať kontrolu nad najvzácnejším prírodným zdrojom, vodou. Tikal neleží v blízkosti rieky ani jazera a hoci disponuje zásobami podzemnej vody, tie pre veľkú populáciu neboli dostatočné. Prírodné pramene priviedli do oblasti prvých ľudí už pred 3 tisíc rokmi, pri rastúcom počte obyvateľov však nepostačovali. Lokalitu postihujú aj pravidelné obdobia sucha a tak bolo potrebné vytvoriť obrovskú priehradu s veľkým objemom vody, ktorej zvyšky sú v pralese viditeľné dodnes.

Dno a steny nádrže pokrývalo veľké množstvo ílu, aby voda nepresakovala do okolitého pórovitého vápenca. Pre privádzanie dažďovej vody do nádrže sa využíval dômyselný systém žľabov, ktorý zachytával vodu z chrámov a iných budov v Tikale. Vodu od špiny pred vstupom do priehrady čistil kremenný piesok a tak v Tikale vznikol jeden z prvých filtračných systémov na svete. Týmto spôsobom boli zásoby vody v meste pod kontrolou a vládcovia komplexu si tak upevnili svoju pozíciu.

Koniec mocnej spoločnosti Tikalu

Objavy ľudských pozostatkov pod Chrámom č. 1 ukazujú, že spolu s kráľmi tu boli pochovávaní ďalší ľudia, ktorých kosti sú zdobené mýtickými scénami a znakmi v červenej farbe. Pravdepodobne išlo o kosti patriace rivalským kráľom, vodcom ďalších mayských miest, s ktorými vládcovia Tikalu nechceli spolupracovať, ale radšej im dominovať. Súperenie s okolitými mayskými štátmi o kontrolu nad ľuďmi a zásobami bolo zobrazované vo vápencových tabuľách v obradných centrách mesta, aby ich každý návštevník videl.

Hoci okolo roku 800 bol Tikal jedným z najdôležitejších mayských miest, do roku 900 sa v ňom ale prestalo stavať a ľudia mesto opustili. Náhly úpadok Tikalu niektorí pripisujú invázii, hladomoru či rebélii voči vládnucej triede. Dôvod treba hľadať vo vápenci, ktorí miestni obyvatelia využívali pre výrobu omietky, pre dosiahnutie požadovaného účinku však postupne spotrebovali fundamentálne zdroje. Stavali čoraz väčšie chrámy a pálili čoraz viac stromov pre pestovanie plodín, pričom odlesňovanie poškodilo krehký ekosystém Tikalu.

Do roku 900 mesto postihlo niekoľko dlhých období sucha, v dôsledku ktorých hladina vody v nádržiach poklesla a poľnohospodárstvo upadlo, čo do Tikalu privádzalo menej ľudí a miestni králi strácali svoju moc. Ľudia odchádzali do iných mayských miest, kráľovské dynastie sa rozpadali a do roku 950 sa z Tikalu stalo mesto duchov. 


______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 – 15 Ztracené Mayské město

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c5/

Tikal-Plaza-And-North-Acropolis.jpg/1920px-Tikal-Plaza-And-North-Acropolis.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.