Stratené poklady I.

V priebehu ľudskej histórie sa stratilo alebo inak zmizlo mnoho fantastických pokladov z rôznych kultúr. Najčastejšie k podobným stratám, krádežiam či zmiznutiam dochádzalo počas vojenských konfliktov, prípadne prírodných či iných katastrof, kedy nemohli byť dostatočne chránené, alebo keď si ich vojská odvliekli k sebe domov ako vojenskú trofej. Niektoré z týchto pokladov sa znovu niekde objavili, no mnohé z nich stále chýbajú. Pozrieme sa bližšie na tie z nich, ktoré sa už pravdepodobne nikdy nenájdu. Niektoré sú už asi zničené, napríklad väčšina učencov verí, že archa zmluvy je už dávno preč, no niektoré môžu stále existovať a objaviť sa, ako korunovačné klenoty Írska, 333-karátový ružový diamant a tajomný poklad zobrazený na zvitkoch z Mŕtveho mora.

  1. Jantárová komnata

Jantárová komnata je miestnosť postavená v Katarínskom paláci v 18. storočí, nachádzajúcom sa v ruskom meste Puškin (bývalé Carskoje Selo) neďaleko Petrohradu. Jantárová komnata  bola tvorená zlatom zdobenými mozaikami, zrkadlami a rezbami, spolu s panelmi postavenými zo 450 kilogramov jantáru. Carskoje Selo bolo v roku 1941 počas druhej svetovej vojny obsadené Nemeckom, pričom panely a kompletné umelecké vybavenie miestnosti boli rozobrané a odvezené do Nemecka. Odvtedy ich nikto nevidel a je dokonca možné, že sú už aj zničené. Napodobeninu Jantárovej komnaty je dnes možné vidieť v Katarínskom paláci.

  1. Menkaureho sarkofág

Pyramída egyptského faraóna Menkaureho je najmenšia z troch pyramíd, ktoré boli v Gíze postavené pred približne 4500 rokmi. V osemdesiatych rokoch 20. storočia anglický vojenský dôstojník Howard Vyse tieto pyramídy v Gíze preskúmal, no sebe vlastnými bizarnými spôsobmi s pomocou deštruktívnych techník (najznámejšou je použitie výbušnín), aby sa dostal cez jednotlivé štruktúry pyramíd. Medzi jeho objavy z Gízy sa radí aj ozdobený sarkofág nájdený v Menkaureho pyramíde, ktorý sa Vyse pokúsil previezť do Anglicka v roku 1838 na palube obchodnej lode Beatrice. Beatrice sa počas tejto cesty potopila a spolu s ňou zmizol pod hladinou mora aj ozdobený sarkofág. Ak sa vrak Beatrice niekedy objaví, pravdepodobne sa objaví aj tento nádherný sarkofág.

  1. Archa zmluvy

Podľa hebrejskej biblie bola Archa zmluvy truhlica, ktorá obsahovala tably s vyrytými desiatimi prikázaniami. Uložená bola v chráme, o ktorom sa tvrdí, že ho nechal postaviť kráľ Šalamún. Tento chrám, niekedy nazývaný Prvý chrám, bol pre židovský ľud najposvätnejším miestom na zemi, avšak v roku 587 pred Kristom bol zničený babylonskou armádou vedenou kráľom Nabuchodonozorom II., ktorá dobila Jeruzalem a vyplienila mesto. Nie je jasné, čo sa s Archou zmluvy stalo. Jej poloha je už dlho zdrojom špekulácií.

  1. Honjo Masamune

Honjo Masamune je meč, o ktorom sa hovorí, že bol vytvorený Gorom Nyūdom Masamune, ktorý žil v rokoch 1264 až 1343 a bol mnohými svojimi súčasníkmi považovaný za najlepšieho výrobcu mečov v japonskej histórii. Meč je pomenovaný po jednom z jeho majiteľov s menom Honjo Shigenaga, ktorý si ho po bitke v 16. storočí vybral ako odmenu, či skôr výhru. Meč sa stal aj vlastníctvom Tokugawa Ieyasu, vodcu, ktorý sa stal prvým japonským šógunom po tom, ako v 16. storočí vyhral sériu vojen. Meč sa v rodine Tokugawa dedil z generácie na generáciu až do konca druhej svetovej vojny, keď počas americkej okupácie Japonska museli meč odovzdať americkým úradom, ktoré sa obávali, že tento meč a meče jemu podobné by mohli byť použité ako zbrane proti Američanom. O meči už potom nikto nikdy nepočul. Je možné, že ho Američania zničili, ale taktiež sa môžeme nazdávať, že ho previezli do Ameriky a ešte sa niekde môže objaviť.  

  1. Stratená knižnica moskovských cárov

Knižnica moskovských cárov údajne obsahovala obrovskú zbierku gréckych textov z dávnych čias, ako aj texty napísané v rôznych iných jazykoch. Panovníci Moskovského veľkovojvodstva údajne postavili knižnicu, ktorá sa stala ich veľkolepou dominantou. Existujú tvrdenia, že sa Ivanovi IV., známemu pod menom Ivan Hrozný, ktorý žil v rokoch 1530 až 1584, podarilo ukryť texty z tejto knižnice. V priebehu stáročí už bolo vykonaných veľa pokusov o objavenie tejto „ukrytej knižnice“, no zatiaľ všetky skončili fiaskom. Či už táto obrovská knižnica existovala alebo nie, zaujímavých faktom je, že sa v moskovských a petrohradských archívoch nachádza množstvo starobylých textov napísaných v gréčtine a iných jazykoch.

  1. Írske korunovačné klenoty

V roku 1907 boli z dublinského hradu ukradnuté „korunovačné klenoty Írska“, ktoré však neboli použité pri žiadnom korunovačnom obrade a neobsahovali žiadnu korunu. K týmto klenotom sa radila skvostná hviezda Rádu svätého Patrika, diamantová brošňa a päť zlatých prsteňov, ktoré sa taktiež spájali s týmto Rádom. Tento popis poskytol Tomás O’Riordan, historik a projektový manažér na University College Cork, v článku publikovanom v Histórii Írska. Podľa O’Riordana bol Rád svätého Patrika založený v roku 1783, aby odmenil ľudí vo vysokých miestach úradov v Írsku a írskych šľachticov, ktorí sa označovali aj za spoločníkov rytierov, od ktorých podpory závisela vláda v Írsku. V čase vzniku korunovačných klenotov ovládala Írsko Británia. Klenoty boli vyrobené z 394 kameňov, ktoré boli odobraté napríklad aj z klenotov kráľovnej Charlotty. Klenoty tiež obsahovali rupie od mughalského cisára a pravdepodobne aj drahé kamene od tureckého sultána. Práve nedbanlivú bezpečnosť, keďže šperky boli uložené v knižnici, využili vynaliezaví zlodeji. Kto šperky ukradol a čo sa s nimi stalo, však zostáva naďalej záhadou.

  1. Stratené básne od Sapfo

V siedmom storočí by sme grécku lyričku Sapfo mohli prirovnať k oveľa neskôr žijúcemu Shakespearovi. Bola vysoko hodnotená starými Grékmi, ktorí ju považovali za jednu z najlepších básnikov. Bohužiaľ pre nás sa z jej tvorby zachovalo len málo. V poslednej dobe však Dirk Obbink z University of Oxford odhalil časti dvoch doteraz nikdy nezverejnených básní od Sapfo. Jedna báseň hovorí o jej bratoch, zatiaľ čo druhá rozpráva o neopätovanej láske. Na starožitnom trhu ich zakúpil nezverejnený anonymný zberateľ.  V jednej dobe sa básne používali aj pri výrobe a tvorbe múmií. Aj v tomto prípade sa vynorili obavy, či neboli získané nejakou takouto nelegálnou cestou a teda či neboli vyrabované z egyptských múmií a prevezené mimo hranice Egypta. Obbink však tvrdí, že majú legálnu, zdokumentovanú zberateľskú históriu.

  1. Pirátmi ukradnutý poklad mŕtveho biskupa

V roku 1357 bol loďou São Vicente (Svätý Vincent) po mori prevážaný poklad z Lisabonu do Avignonu vo Francúzsku. Patril Thibaudovi de Castillon, biskupovi z Lisabonu, ktorý nedávno predtým zomrel. Poklad obsahoval zlato, striebro, prstene, tapisérie, šperky a dokonca aj prenosné oltáre. Počas plavby v blízkosti mesta Cartagena v dnešnom Španielsku bolo São Vicente napadnuté dvoma ťažko ozbrojenými pirátskymi loďami, ktorých posádka tento poklad ukoristila. Jedna z pirátskych lodí, vedená mužom menom Antonio Botafoc (čo znamená ohnivý výbuch alebo ohnivý prd), bola neskôr zastavená po tom, čo sa snažila uniknúť. Avšak druhá pirátska loď pod správou Martina Yanesa nadobro unikla. Čo sa stalo s Yanesom, jeho pirátskou posádkou a ukradnutým pokladom, nie je dodnes známe.

  1. „Spravodliví sudcovia“

Spravodliví sudcovia je názov časti umeleckého diela z 15. storočia s názvom Gentský oltár (Ghent Altarpiece), ktorý namaľoval Hubertom van Eyck alebo jeho brat Jan van Eyck. Genstký oltár je uložený v katedrále Saint Bavo v belgickom Gente. Tento panel zobrazuje niekoľko neidentifikovaných postáv na koňoch. Jednou z postáv na koni bol pravdepodobne Filip III. Dobrý, ktorý bol vtedajším burgundským vojvodom. Panel bol odcudzený v roku 1934 a nebol nikdy nájdený.

Avšak napriek plynúcemu času sa stále objavujú nové tipy na jeho možné umiestnenie a prípad je tak stále aktívny a živý, keďže kancelária generálneho prokurátora aktualizuje súbor s 2 000 stranami, týkajúcimi sa prípadu tejto krádeže. Už pred jeho odcudzením v roku 1934 bolo zaznamenaných mnoho iných pokusov o ukradnutie „Spravodlivých sudcov“, či iných častí Gentského oltára.

  1. Diamant Florentine

Tento diamant, ktorý sa pýšil 133 karátmi, bol považovaný za najväčší ružový diamant svojho druhu na svete. Jeho pôvod a ani súčasné miesto uloženia nie sú známe. V novembri 1918 bol stále majetkom habsburskej kráľovskej rodiny, ktorej vláda nad ríšou Rakúsko-Uhorska padla po prehre v prvej svetovej vojny. Rodina uložila ružový klenot v banke vo Švajčiarsku, pričom ho zverila rakúskemu právnikovi menom Bruno Steiner, ktorý mal kráľovskej rodine pomôcť ho predať spolu s ďalšími kráľovskými šperkami. Nie je však jasné, čo vlastne nasledovalo. Správa zverejnená v roku 1924 naznačuje, že Steiner bol zatknutý, obvinený z podvodu a následne oslobodený. Je teda možné, že diamant bol niekedy po prvej svetovej vojne rozdelený na viac menších diamantov.

___________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/60436-most-valuable-treasures-still-missing-lost.html

Obrázok: oneforisrael.org/wp-content/uploads/2016/05/Screen_Shot_2016-03-04_at_11.03.17_AM-750×430.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.