Stratené poklady II.

Začiatkom apríla sme vám predstavili prvú časť trojdielneho článku o stratených pokladoch. Dnes by sme chceli pokračovať a ponúknuť znova niečo fantastické. Je smutnou súčasťou histórie, že mnoho skvostov sa v priebehu rokov stratilo, no možno sa oplatí pripomenúť si ich. Poďte sa teda spolu s nami pozrieť na ďalších 10 stratených pokladov. 

  1. Stratená nástenná maľba od da Vinciho

V roku 1505 namaľoval Leonardo da Vinci nástennú maľbu, ktorá zobrazovala víťazstvo talianskej ligy nad Milánom v bitke pri Anghiari v roku 1440. Obraz zmizol z paláca Palazzo Vecchio (radnica vo Florencii) v roku 1563, keď bola jeho sála prestavaná maliarom a architektom Giorgiom Vasari. V roku 2012 tím odborníkov z oblasti umenia vyhlásil, že objavili dôkazy dokazujúce, že nástenná maľba nebola ukradnutá, ale že bola jednoducho premaľovaná inou maľbou od Giorgia Vasariho. Tento dohad sa však nepotvrdil.

  1. Menora z Druhého chrámu

Zhruba medzi rokmi 66 a 74 bojovali židovskí povstalci, ktorí sa snažili oslobodiť Izrael od rímskej nadvlády, proti rímskej armáde. Okolo roku 70 utrpeli povstalci kritickú ranu, pretože Jeruzalem padol do rúk rímskej armády, vedenej generálom Titom, ktorý sa neskôr stal rímskym cisárom. Druhý chrám bol zničený, pričom si rímska armáda utŕžené poklady odniesla do Ríma. K tejto vojnovej koristi sa radí aj chrámový menora, teda svietnik so siedmimi ramenami.

Titov oblúk, ktorý sa nachádza v Ríme, obsahuje scénu zobrazujúcu menoru nesený do Ríma; na tejto scéne sa menora javí ako masívny objekt, takmer taký veľký ako vojaci, ktorí ho nesú. Jeho osud po príchode do Ríma je nejasný. Niektorí ľudia sa domnievajú, že by sa ešte mohol skrývať niekde v Ríme, čakajúc na svoje odhalenie.

  1. Poklad medeného zvitku

Snáď najmenej obvyklým zvitkom od Mŕtveho mora je zvitok, objavený v Kumránskych jaskyniach. Jeho text, vyrytý na medenom zvitku, vypovedá o umiestnení obrovského množstva skrytého pokladu. Tento Medený zvitok, ako sa nazýva, je uložený v múzeu v Jordánsku. Otázka, či zvitok popisuje skutočný alebo nejaký bájny poklad, je medzi učencami naďalej zdrojom plodných diskusií. V čase vzniku zvitku rímska armáda už porážala židovské skupiny, ktoré sa proti nej vzbúrili. Rímska armáda obsadila Jeruzalem a zničila Druhý chrám, ktorý bol najdôležitejším prežívajúcim náboženským miestom židovského národa. Niektorí učenci špekulovali, že poklady spomínané na Medenom zvitku môžu byť skutočnými pokladmi, ktoré boli skryté, aby ich nezničila rímska armáda. Ostatní učenci sa prikláňajú k názoru, že opisovaný poklad je taký obrovský, že musí byť náležite len vecou legendy.

  1. Ukradnuté umenie z Isabella Stewart Gardner Museum

18. marca 1990 vtrhli dvaja zlodeji, oblečení ako policajti, do Isabella Steward Gardner Museum a ukradli 13 umeleckých diel v hodnote okolo 500 miliónov dolárov. Zahŕňali aj tri diela holandského maliara Rembrandta a päť diel francúzskeho umelca Edgara Degasa. Identita zlodejov nie je doteraz známa a umelecké diela sa odvtedy nikde neobjavili. Je možné, že zlodeji, ktorí tieto umelecké diela ukradli, sú už mŕtvi a obrazy sú vážne poškodené alebo zničené. Napriek ich vysokej hodnote by bolo ťažké ich predať, pretože sú veľmi známe, a každý kupujúci by mohol poľahky určiť, že boli ukradnuté, čím by následne mohol čeliť trestnému stíhaniu.

  1. Pekinský muž

V roku 1923 bola v jaskyni neďaleko dediny Zhoukoudian v blízkosti Pekingu objavená fosília hominida (určitá forma Homo erectus), ktorý je niekedy nazývaný Peking Man – Pekinský muž. Fosílie zmizli v roku 1941 počas japonskej invázie do Číny. Miesto ich súčasného „pobytu“ nie je známe. Špekuluje sa, že sa pri preprave do Spojených štátov stratili na mori; ale aj že sa nachádzajú pochované pod nejakým parkoviskom v Číne.

  1. Zdroj Q

Zdroj Q, ako ho nazývajú novodobí učenci, je hypotetickým textom z prvého storočia, ktorý vraj obsahoval množstvo výrokov pripisovaných Ježišovi. Ak naozaj existoval, tak učenci predpokladajú, že ho starí spisovatelia využívali na posilnenie účinku evanjelií Matúša a Lukáša. Existencia zdroja Q je založená na skutočnosti, že niektoré pasáže sú v Matúšovi a Lukášovi identické. Kým evanjelium podľa Marka je považované za zdroj pre Matúša aj Lukáša, niektoré pasáže, ktoré sú súčasťou Matúša aj Lukáša, sa v Markovi nevyskytujú. Niektorí učenci sa domnievajú, že tieto pasáže pochádzajú z iného zdroja, ktorý nazývajú „zdroj Q“. Problém je v tom, že žiadna kópia zdroja Q, ak skutočne existoval, sa nezachovala.

  1. Stratené nacistické zlato v jazere Toplitz

Legenda hovorí, že na konci druhej svetovej vojny nacistická jednotka vedená dôstojníkom SS Ernstom Kaltenbrunnerom potopila obrovské množstvo zlata do jazera Toplitz v Rakúsku, aby sa nedostalo do rúk invazívnym spojencom. Od tej doby sa uskutočnili už mnohé prieskumy jazera, no doteraz sa žiadne zlato neobjavilo. Je možné, že príbeh je len vymyslený a v skutočnosti nebolo v jazere nikdy žiadne zlato ukryté. Avšak vody jazera majú ozaj zlú viditeľnosť a ukrývajú množstvo spadnutých kmeňov a rôznych úlomkov a trosiek, ktoré zabraňujú podrobnému preskúmaniu vôd jazera. Sú ťažké a nebezpečného, pri hľadaní pokladu dokonca niektorí potápači zomreli vo vodách jazera.

  1. Stratená Rafaelova kresba

Taliansky maliar Raphael Sanzio (žil v rokoch 1483-1520), často zjednodušene nazývaný „Raffael“, namaľoval tento okúzľujúci „portrét mladého muža“ na olejové plátno. Identita osoby, ktorá bola na maľbe zachytená a presný dátum jej vzniku nie sú dodnes známe. Obraz bol v septembri 1939, kedy nemecká armáda napadla Poľsko, vo vlastníctve Czartoryski Museum v poľskom Krakove. Nacistickí predstavitelia obraz ukradli priamo z múzea.
Maľba bola naposledy videná v chate Hansa Franka v Neuhause na jazere Schliersee v Nemecku v januári 1945. Frank bol nacistickým činiteľom, ktorý mal na starosti okupované Poľsko, kde dohliadal na početné vojnové zločiny a vraždenie poľských Židov. Po druhej svetovej vojne bol postavený pred súd, odsúdený na trest smrti a popravený. Kde sa v súčasnosti nachádza táto maľba od Raffaela nie je známe.

  1. Kráľovská skrinka

V roku 1800 vytvorila princezná Izabela Czartoryska tzv. Kráľovskú skrinku, ktorá bola zbierkou artefaktov z kráľovských rodín, ktoré vládli Poľsku. Medzi tieto artefakty patrili klenoty, ktoré nosili poľskí králi, umelecké diela a iné pamiatky. V roku 1800 prestalo Poľsko existovať ako nezávislý štát, a jeho územie bolo následne rozdelené medzi rôzne iné mocnosti v regióne. Kráľovská skrinka sa nakoniec pravdepodobne stala obeťou inej skupiny útočníkov. Padla do rúk nacistickým Nemcom potom, čo v septembri 1939 napadli Poľsko. Jej obsah je v súčasnosti považovaný za stratený.

  1. Shakespeare a jeho hra

William Shakespeare napísal aj hru „Love’s Labour’s Won“, z ktorej sa nezachovala žiadna kópia. Môže byť pokračovaním „Love’s Labour’s Lost“, komédie, ktorú Shakespeare napísal okolo roku 1590. William Carroll, profesor angličtiny na Boston University v predslove k vydaniu „Love’s Labour’s Lost“ napísal, že podľa dokumentov z rokov 1590 až 1600 bola hra „Love’s Labour’s Won“ uvedená do predaja v roku 1598 a predávala sa ešte v roku 1603, aj keď do súčasnosti sa už žiadna kópia nezachovala. Niektorí znalci sú presvedčení, že „Love Labour’s Won“ odkazuje na ďalšiu hru od Shakespeara s názvom „Much Ado About Nothing“, ktorá je dnes dobre známa a hraná.

____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/60436-most-valuable-treasures-still-missing-lost.html

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c4/Peter_Paul_Ruben%27s_copy_

of_the_lost_Battle_of_Anghiari.jpg/1024px-Peter_Paul_Ruben%27s_copy_of_the_lost_Battle_of_Anghiari.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.