Stredovekí bojovníci Európy III.

Záverečná časť našej série článkov venuje pozornosť bitke pri Hastingse a jej bezprostredným dôsledkom. Zistíte, ako boj prebiehal, ako anglická koruna prešla z rúk Anglosasov do rúk Normanov, a čo to pre ďalší vývoj krajiny znamenalo.

Normani sa vyloďujú v Anglicku

Dňa 28. septembra 1066 sa anglický kráľ Harold II. (1022-1066) nachádza v Yorku v severnom Anglicku, kde pred tromi dňami odrazil vikingskú inváziu. Počas bitky pri Stamford Bridge porazil a usmrtil svojho výbojného brata Tostiga (1026-1066) aj nórskeho kráľa Haralda III. Hardrada (1015-1066), ktorý mal zálusk na anglický trón. Jedným víťazstvom tak porazil dvoch nepriateľov súčasne, tretí však už bol na obzore.

Normanský vojvoda Viliam (1028-1066) sa v tom istom čase totiž blíži k pobrežiu južného Anglicka spolu s flotilou 700 lodí a 14-tisíc mužov. Po celé mesiace pripravoval svoju inváziu do Anglicka, hoci jej začiatok musel byť po celé týždne odkladaný kvôli nepriaznivému vetru panujúcemu v kanáli La Manche. Viliam bol presvedčený, že má právo na anglickú korunu, ktorá mu podľa jeho slov bola sľúbená a že Boh stojí na jeho strane.

Viliamovmu vylodeniu v Pevensey Bay v Sussexe nemal kto zabrániť, keďže anglické pešie vojsko sa stále nachádzalo na severe krajiny a flotila kotvila v Londýne. Vojvoda si tak v oblasti začína budovať svoju základňu a okupuje susedné mesto Hastings. Trvalo pár dní, kým sa k Haroldovi dostala správa o príchode Normanov, len čo sa však o nej dozvedel, mieri dňa 3. októbra 1066 zo severného Anglicka do Londýna.

Rozhodujúca bitka je na obzore

Anglická armáda bola po boji s Vikingami výrazne oslabená a prišiel v ňom o mnohých zo svojich najlepších mužov. Napriek tomu bol Harold odhodlaný vojsko zreorganizovať, zabezpečiť si víťazstvo a súčasne ochrániť anglickú korunu. Mal pritom na výber vyjsť Viliamovi v ústrety alebo si na jeho príchod počkať v Londýne.

Blížila sa zima a bolo teda len otázkou času, kedy Normanom dôjdu zásoby. Toho si bol Viliam plne vedomý a zároveň chcel využiť vyčerpanosť anglickej armády po víťazstve nad Vikingami. Preto sa Harolda rozhodol vyprovokovať a začal útočiť na osídlenia v okolí miesta normanského vylodenia, páliac dediny a zabíjajúc ich obyvateľov.

Viacerí Haroldovi blízki kráľovi radili počkať s odvetou, kým bude armáda znovu pripravená do boja alebo ju rozdeliť, ísť bojovať len s polovicou a potom vyčerpaných Normanov poraziť zvyškom vojska. Podobné rady však anglický kráľ zmietol zo stola, a tak sa vydáva v ústrety Normanom táboriacim pri Hastingse. Súčasne mal v úmysle poslať flotilu kotviacu v Londýne do kanálu La Manche, kde mala odrezať Viliamovi únikovú cestu do Normandie.

Harold bol presvedčený, že jeho útok bude rovnako prekvapujúci ako v prípade Stamford Bridge, Viliam však poslal vpred časť svojej jazdeckej kavalérie, ktorá pozorne sledovala postup anglického vojska, a preto ho nebolo možné prekvapiť. Zároveň poslal k Haroldovi svojho vyslanca, ktorý mu vo Viliamovom mene navrhol súboj muža proti mužovi. Ten mal rozhodnúť, či má anglická koruna pripadnúť Haroldovi alebo Viliamovi. Tento návrh však Harold odmietol s tým, že túto otázku môže rozhodnúť iba Boh a pokračoval v pochode.

Počiatočný vývoj bitky

V piatok 13. októbra 1066 sa Angličania utáborili niekoľko kilometrov od normanského táboriska. Normani v obavách z nočného útoku boli pripravení do boja po celú noc a podľa istej kroniky strávili nočné hodiny modlitbami, zatiaľčo Angličania mali piť a oslavovať. Je však možné, že podobný popis udalostí bol len súčasťou normanskej propagandy. Ak by v blížiacom sa boji zvíťazil Harold, upevnil by tak svoju pozíciu kráľa, zatiaľčo z Viliama by víťazstvo spravilo jedného z najmocnejších európskych vládcov.

Napokon v sobotu 14. októbra 1066 dochádza k rozhodujúcej bitke pri Hastingse. V skorých ranných hodinách sa Angličania vydávajú do pochodu, zatiaľčo Normani im smerujú naproti. Netrvalo dlho a obe armády sa navzájom spozorovali na obzore. Harold obsadil jeden z miestnych kopcov, čím získal výhodu vyvýšenej polohy, kde anglickí vojaci vytvorili obrannú formáciu steny zo štítov. Tá bola veľmi odolná a tak by stačilo, ak by sa ju podarilo po celý čas udržať a odraziť tak útok nepriateľa.

Pozícia Normanov bola strategicky menej výhodná, nakoľko boli sústredení v údolí s mäkkým podkladom a museli stúpať do kopca. Začínajú proti Angličanom postupovať v troch bojových líniách pozostávajúcich z lukostrelcov, pešieho vojska a napokon útočnej jazdeckej kavalárie. Bitka sa oficiálne začína o deviatej hodine ráno útokom lukostrelcov vystreľujúcich dážď šípov na Angličanov, z ktorých nie všetci boli chránení helmou a drôtenou košeľou.

Po lukostrelcoch pokročila do kopca normanská pechota vyzbrojená dýkami, mečmi a sekerami. Na tú Angličania chránení stenou zo štítov hádžu všetko čo majú po ruke, popri oštepoch aj kamene či vetvy stromov. Menej pripravení však boli na jazdectvo, v ktorom spočívala hlavná normanská výhoda. Ani kavaléria však nedokázala prelomiť takmer neporaziteľnú líniu štítov, zdokonalenú v bojoch s Vikingami.

Normanské vojsko bolo zase zvyknuté na európsky štýl boja na koňoch, pri ktorom sa podobná stena zo štítov veľmi nepoužívali. To Haroldovi dodalo sebavedomie a presvedčenie, že pokiaľ odolajú útoku až do večera, Normani sa medzitým vyčerpajú a on bude môcť povolať posily z celého Anglicka. Viliam si bol vedomý, že bude musieť obrannú stenu prelomiť čím skôr, a tak proti nej posiela jednu vlnu útokov za druhou.

Zásadný boj mení smerovanie boja

Na poludnie je aj po niekoľkých hodinách boj na mŕtvom bode, keď sa zrazu časť Viliamovej armády nečakane obráti na útek. Išlo o taktický mánever predstieraného ústupu, ktorý mal Angličanov presvedčiť, že majú víťazstvo na dosah ruky. Stratégia sa Normanom vyplatila, časť Angličanov opustila bezpečie svojej obrannej línie štítov a začala prenasledovať ustupujúcich Normanov.

Tí sa im po čase obracajú tvárou v tvár a začínajú s Angličanmi bojovať. Haroldova obranná línia tak bola narušená a bojisko sa zapĺňa neprehľadnými zápasmi muža proti mužovi. Angličania sú nútení bojovať v rozdrobených skupinkách v otvorenom bojovom poli a vývoj boja sa tak v priebehu niekoľkých minút drasticky zmenil. Normanské jazdectvo mohlo konečne využiť svoj plný potenciál a na oboch stranách padajú bežní vojaci aj šľachtici, vrátane Haroldovho verného brata Gyrtha Godwinsona (1032-1066). 

Otázny spôsob kráľovej smrti

O niekoľko hodín neskôr ho v odchode na večnosť nasleduje aj sám anglický kráľ. Hoci smrť Harolda II. je zvečnená aj na tapisérii z Bayeux, nie je presne jasné, ako k nej došlo. V desaťročiach nasledujúcich po bitke pri Hastingse sa v historických kronikách začalo uvádzať, že kráľ bol umsrtený šípom, ktorý mu mal cez oko preniknúť do mozgu. Len v poslednej dobe skúmaný historický prameň  Carmen de Hastingae Proelio teda Pieseň o bitke pri Hastingse však popisuje odlišnú verziu.

Podľa tohto zdroja, vyslal vojvoda Viliam proti Haroldovi II. špeciálne komando zabijakov, ktoré malo kráľa usmrtiť. Už však nespomína, či aj Viliam bol súčasťou tejto skupiny. Namiesto toho sa v piesni píše o tom, že Harold mal byť najprv zasiahnutý do hrude, potom mu mala byť odseknutá hlava a nakoniec stehná, čo bol v stredoveku častý eufemizmus pre pohlavné orgány. Aj na štandardy svojej doby by bol podobný čin šokujúcim zákrokom voči rytierovi a kráľovi.

Nevieme síce s istotou povedať, či Harold zomrel po zasiahnutí šípom alebo či ho usmrtilo útočné komando. Vieme však, že po jeho smrti sa anglická obrana v bitke pri Hastingse rozpadla a prežívajúci vojaci sa pokúsili o útek, počas ktorého však boli Normanmi dostihnutí a usmrtení. Podobne ako v prípade kráľovej smrti, nie je presne ani jasné, čo sa stalo s Haroldovým telom.

Podľa niektorých historikov si jeho pozostatky odniesla z bojiska kráľova manželka, kým podľa iných sa ho snažila získať jeho matka, ponúkajúc Viliamovi na oplátku toľko zlato, koľko telo vážilo, čo vojvoda odmietol. Ďalší sa domnievajú, že bol pochovaný neďaleko bojiska a neskoršie záznamy z blízkeho opátstva uvádzajú, že práve ono je miestom Haroldovho posledného odpočinku. Toto opátstvo síce kráľ štedro podporoval, nie je však pravdepodobné, že by v ňom bol skutočne pochovaný, nakoľko Normani by určite nechceli vytvoriť centrum pre jeho uctievanie.

Význam bitky pri Hastingse a jej dôsledky

Počas bitky pri Hastingse bola zničená prakticky celá vtedajšia anglická elita a tento moment predstavoval zánik anglosaského Anglicka. Z troch veľkých vládcov bojujúcich v roku 1066 medzi sebou o nadvládu nad krajinou tak napokon zostal oba jeden. Viliam vedúci Normanov zvíťazil, zatiaľ však stále nebol kráľom.

V pondelok 16. októbra 1066, teda dva dni po bitke pri Hastingse sa v Londýne šľachtici, ktorí nepadli v boji, rozhodovali ako reagovať na novo vzniknutú situáciu. Niektorí navrhovali podrobiť sa Normanom, iní chceli bojovať. Napokon sa rozhodli staviť na postavu najbližšieho pokrvného príbuzného kráľa Eduarda Vyznávača. Tým bol mladý syn jeho synovca Edgar Ætheling (1051-1126), ktorého nárok na trón bol v čase Haroldovej voľby ignorovaný. Teraz však prišiel vhod a tak si ho zúfalý anglosaskí šľachtici zvolili za kráľa.

Viliam medzitým dva týždne čakal v Hastingse na ponúknutie anglickej koruny, keď k nemu však ani po dvoch týždňoch nedochádzalo, vydáva sa s armádou na východ podrobujúc si po ceste do Londýna Dover, Canterbury a ďalšie mestá. Normanská armáda sa tak nachádzala čoraz bližšie k centru anglickej moci a jej postup bol nezastaviteľný.

Anglická šľachta podporujúca Edgara si nakoniec uvedomila, že jej odpor je márny a tak jej predstavitelia prišli začiatkom decembra 1066 do normanského tábora v mestečku Berkhamsted. Súčasťou delegácie bol Edgar aj významní cirkevní hodnostári a vplyvní šľachtici. Títo všetci Viliama pokorne prosili, aby sa stal ich kráľom a tak mohol bez ich odporu prísť do Londýna a zahájiť začiatok normanskej vlády nad Anglickom.

Normanský dobyvateľ na anglickom tróne

Dňa 25. decembra 1066 je normanský vojvoda Viliam napokon korunovaný za kráľa Anglicka ako Viliam I. Kroniky uvádzajú, že normanská aj anglická šľachta zhromaždená vo Westminsterskom opátstve vyjadrovala svoj súhlas s jeho korunováciou tak hlasno, že normanská stráž pred opátstvom to považovala za znak povstania a v panike začala strieľať na okolité domy. To bol začiatok normanskej vlády nad Anglickom sprevádzanej v prvých rokoch množstvom krvavých vzbúr, povstaní a nestability, obzvlášť v severných oblastiach.

Viliam si v Londýne vybudoval bezpečnú základňu Tower, bez ľútosti nechával usmrtiť svojich odporcov a spustošil veľkú časť Anglicka. Zaberal pozemky anglosaských šľachticov a udeľoval ich svojim verným normanským barónom. Normanská invázia prináša do krajiny aj nový typ architektúry spojený s výstavbou katedrál a hradov. Mení sa anglický jazyk, tradície a kultúra, začína sa objavoať idea rytierstva.

Rok 1066 predstavuje koniec anglosaskej doby aj éry veľkých vikingských nájazdov. V nasledujúcich rokoch sa Anglicko začalo viac orientovať zo Škandinávie na Francúzsko a Rím. Viliam už ako kráľ však strávil v krajine len málo času, nakoľko musel v Normandii brániť svoje hranice a tu napokon v roku 1087 aj zomiera.  

Ďalšie časti nájdete na:

Prvá časť

Druhá časť

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Středověcí válečníci Evropy… 2.část

Obrázok: karwansaraypublishers.com/schrijfsels/wp-content/uploads/2017/10/Timeline-of-1066-1024×371.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.