Strieborný faraón udivuje svet

V roku 1940 prekvapil svet objav unikátneho sarkofágu pokrytého striebrom oproti tradičnému zlatu. Ktorému faraónovi náležal a čo sa s jeho pomocou podarilo odhaliť z éry známej ako Temná doba Egypta?

Temná doba Egypta a objav profesora Monteta

Kým Veľká pyramída v Gíze bola postavená počas 4. dynastie faraónov, najslávnejší vládca Egypta, Ramzes II., patrí do 19. dynastie. Hoci sa odhaduje, že Egyptu vládlo aspoň 170 faraónov, o živote a vláde mnohých z nich nemáme dodnes takmer žiadne dôkazy, pretože ich hrobky sa stále nenašli. Obdobie rokov 1069 – 525 p.n.l. je v rámci egyptskej histórie považované za temné a málo známe. Spája sa s množstvom prechodných období, kedy viacerí vládcovia zápasili medzi sebou o moc, čo viedlo k občianskym vojnám, ekonomickému poklesu, rozdeleniu Egypta na juh a sever, ako aj hrozbe zahraničnej invázie.

V rokoch 1928-1940 viedol pri Tanise v delte Nílu v severnom Egypte výskum francúzskych archeológov profesor Pierre Montet (1885-1966). V tejto oblasti objavil nielen pozostatky veľkého chrámu venovanému bohu Amonovi, ale aj skupinu pohrebných komnát datovaných do 21. dynastie. Ako v prípade mnohých iných hrobiek, aj tu však archeológov predbehli vykrádači hrobov.

Vo februári 1940 sa tímu podarilo v lokalite nájsť druhý pohrebný komplex, ktorý sa zdal nedotknutý. Podľa popisu Monteta bola hrobka faraóna v tomto komplexe pokrytá množstvom pokladov. Dominoval jej veľkolepý sarkofág, pri ktorého otvorení bol prítomný aj egyptský kráľ Faruk (1920-1965), ktorý podporoval francúzsky výskum. Po otvorení sarkofágu sa prekvapeným prítomným naskytol pohľad na unikátnu striebornú rakvu obsahujúcu smrteľnú masku z čistého zlata.

Význam strieborného sarkofágu a jeho majiteľ

Zlato považovali starovekí Egypťania za mäso bohov, ktoré malo trvať navždy (podobne ako samotní bohovia). Bledé striebro bolo naproti tomu označované za kosti bohov. Kým zásoby zlata boli v Egypte rozsiahle, striebro bolo spočiatku zriedkavé a malo preto väčšiu cenu. Postupom času sa obchodné vzťahy Egypta rozvíjali, vďaka čomu sa striebro stalo dostupnejšie. Naďalej ale zostávalo menej poddajným materiálom v porovnaní so zlatom a jeho spracúvanie si vyžadovalo viac času, energie aj remeselnej zručnosti.

Odhalilo sa, že hrobka patrí faraónovi menom Psusennes I., ktorý vládol severnému Egyptu v období 1047-1001 p.n.l., takmer na začiatku temnej doby. Zatiaľčo faraóni sídliaci v Tébach v južnom Egypte boli historikom známi vďaka svojim monumentom a pokladom, nebolo isté, či boli severní panovníci skutoční faraóni alebo len lokálni velitelia. Na túto otázku pomáha odpovedať práve Psusennesova hrobka, nakoľko jej obsah bol vytvorený zo vzácnych materiálov z ďalekých území, pričom jednotlivé predmety boli zhotovené prostredníctvom kvalitnej remeselnej práce. Osoba, ktorej podobne bohatá hrobka náležala, musela byť človekom disponujúcim mocou aj bohatstvom.

Čo sme už o Psusennesovi zistili?

Ďalší výskum objavu v Tanise prerušila druhá svetová vojna, počas ktorej sa profesor Montet vydal za rodinou do Francúzska a nevrátil sa do Egypta v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Medzitým telo faraóna Psusennesa skúmal v laboratóriu v Káhire profesor anatómie dr. Douglas Derry, ktorý sa v 20. rokoch podieľal na výskume tela Tutanchamóna. Múmia Psusennesa sa v dôsledku vlhkosti delty Nílu nezachovala v dobrom stave, a tak sa mu podarilo zistiť len to, že faraón sa dožil pokročilého veku. Pozostatky Psusenessa strávili nasledujúce dekády v archíve a ich výskum sa obnovil len nedávno.

Psusennes I. vládol severnému Egyptu po dobu 46 rokov, čo je viac ako mnohí iní faraóni, a to vrátane Tutanchamóna. Stal sa panovníkom v čase najväčšieho rozkvetu Egypta, pričom úpadok ríše nastal už počas vlády najmocnejšieho egyptského faraóna, Ramzesa II. (vládnuci 1279-1213 p. n. l.). Egypt mal vtedy mocné sídla v Tébach a Memfise. Ramzes sa však rozhodol vybudovať v delte Nílu nové hlavné mesto nesúce meno Pi-Ramesses.

Teritórium bolo pohraničným regiónom, v ktorom slabí faraóni nasledujúci Ramzesa nedokázali udržať poriadok. Ďalším problémom bola rastúca moc veľkňaza v Tébach, ktorý bol nielen náboženskou, ale aj politickou a vojenskou figúrou. Udržiaval pri živote pamiatku zosnulých faraónov a oni sa tak snažili udržať si jeho náklonnosť prostredníctvom rôznych privilégií. To viedlo veľkňazov časom k presvedčeniu, že pri podobnej moci, bohatstve aj vplyvu môžu Egyptu vládnuť aj oni. Veľkňaz v Tébach si tak pod svoju vládu privlastnil egyptský juh, kým faraónovi pripadol pohraničný región v delte Nílu.

Výskum Psusennesovej hrobky odhalil, že faraón mal titul veľkňaza boha Amona na severe, čím kombinoval príjmy funkcie faraóna aj veľkňaza. Zistilo sa tiež, že bol synom veľkňaza Pinodžema v chráme Karnak v Tébach, ktorého v tejto pozícii neskôr nasledovali Psusennesovi bratia. Jednému z nich za manželku svoju dcéru, čím sa jeho potomok stal veľkňazom v Karnaku a Psusenness tak symbolicky zblížil egyptský sever s juhom.

Umiestnenie bájneho mesta Ramzesa II.

V súvislosti s Psusennesom sa do centra pozornosti archeológov vrátilo aj Ramzesovo Pi-Ramesses, ktorého poloha bola dlho veľkou záhadou. Profesor Montet bol presvedčený, že práve Tanis, kde objavil Psusennesovu hrobku, bol v skutočnosti Pi-Ramesses, nakoľko obe mestá sa mali nachádzať pri Níle. Montet však nevzal do úvahy fakt, že Níl sa vo svojej delte rozdeľuje na mnohé toky, ktoré v priebehu času menia svoju polohu alebo sa úplne vysušia.

V 70. rokoch odhalil nový archeologický výskum v delte Nílu miesto, ktorým v staroveku rieka pretekala a kde sa našli pozostatky keramiky z doby Ramzesa II. Špeciálny radar dokázal, že v staroveku sa v oblasti rozprestieralo obrovské mesto zahŕňajúce chrámy, vojenské budovy aj stajne pre kone. Predpokladá sa, že Níl pri Pi-Ramesses postupom času zmenil svoj tok, okolie mesta teda vysychalo a život v ňom už nebol viac udržateľný. Historici sa domnievajú, že Psusennes preto nechal stavby v Pi-Ramesses preniesť do Tanisu a týmto spôsobom vlastne Ramzesovo mesto zachránil pred skazou, čo si určite vyžadovalo dobré organizačné schopnosti.

V súčasnosti je rakva strieborného faraóna Psusennesa jedným z klenotov Egyptského múzea v Káhire. Jej objav predstavuje jeden z kľúčových momentov archeológie a umožňuje nám vrhnúť aspoň trochu svetla na čas známy ako Temná doba Egypta.     

Podobný článok na túto tému si môžete prečítať TU

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film The Silver Pharoah Mystery Documentary

Obrázok: ancient-origins.net/sites/default/files/field/image/silver-coffin-of-Psusennes.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.