Švédska fáza tridsaťročnej vojny (1630-1635)

švédsky kráľ Gustáv Adolf II.

V roku 1630 sa na čelo protestantského spojenectva postavil švédsky kráľ GUSTÁV ADOLF II. (1611-1632), ktorý si získal aj spojenectvo saského a brandenburského ríšskeho kniežaťa. Keď sa v júni 1630 švédske vojská vylodili v Pomeránsku, na strane cisára bol na boj pripravený len vojvodca TILLY, keďže Wallenstein stratil priazeň cisára a žil v ústraní na svojich českých statkoch. Popritom bolo vojsko Gustáva Adolfa ovládané silným náboženským presvedčením: vojaci si boli vedomí nutnosti boja za ochranu protestantov. Ešte predtým, ako sa švédske vojská vybrali do srdca ríše, Francúzsko a Švédsko podpísali dohodu, v ktorej sa Richelieu zaviazal, že po dobu 5 rokov zabezpečí ročne 1 miliónov livrí pre potreby švédskeho vojska.

V januári 1631 sa švédske vojská vydali  z Pomeránska smerom na juh, aby si podmanili ďalšie územie. Odpoveďou cisárskeho veliteľa na ich pochod bolo vtrhnutie do Brandenburska. V prvej polovici roku 1631 sa odohralo obliehanie mesta MAGDEBURG, ktoré po hrdinskej obrane nakoniec podľahlo cisárskym vojskám, ktoré vtrhli do mesta 10. júna 1631. To, čo sa stalo potom, sa zapísalo do dejín ako jedna z najkrvavejších udalostí histórie. Nasledovalo trojdňové plienenie a vyčíňanie TILLYHO vojska, ako aj bezhlavé zabíjanie obyvateľstva bez ohľadu na príslušnosť, vek a pohlavie.

Gustáv Adolf porazil TILLYHO ešte v tomto roku v bitke pri REITENFELDE, v roku 1632 aj v bitke pri RAINNE, kde dostal TILLY smrteľnú ranu, následkom čoho onedlho zomrel. V bitke pri Lützene (1632) švédsky kráľ porazil aj WALLENSTEINA, avšak sám bitku neprežil. Po smrti kráľa sa vedenia Švédska ujal minister AXEL OXENSTIERNA, ktorý sa rozhodol pokračovať vo vojne napriek tomu, že Švédsko bolo smrťou svojho kráľa zaskočené. Mier sa neuzatvoril napriek tomu, že sám WALLENSTEIN bol tomu naklonený, keďže (vedený pocitmi krivdy zo strany cisára) začal rokovania so Švédmi a Francúzmi. Rokovania vyšli najavo. Cisár ho preto vyhlásil za zradcu a dal ho zabiť (1634).

Pri NÖRDLINGENE dňa 6. septembra 1634 utrpeli švédske vojská zdrvujúcu porážku od cisárskej armády (v tom čase už Wallenstein nebol medzi živými). Po bitke sa spojenectvo ríšskych protihabsbursko orientovaných  protestantských kniežatstiev rozpadlo: mnohí nasledovali príklad saského ríšskeho kniežaťa, ktorý uzavrel s Ferdinandom mier v roku 1635. Ten už vtedy tiež inklinoval k uzatvoreniu mieru. Vzájomnú vojnu ríšskych kniežatstiev ukončil pražský mier. 15-ročné krvavé zabíjanie počas nemeckej náboženskej a občianskej vojny (1620- španielska okupácia Falcka, 1635 – pražský mier) sa teda skončilo. To, čo nasledovalo potom, bola už vojna veľkomocenských záujmov.

Do bitky pri Nördlingene  Francúzsko  podporovalo protestantskú stranu len z pozadia, avšak po  tejto bitke aj pre neho bolo evidentné, že nemôže ďalej otáľať so vstupom do vojny. Bolo pravdepodobné, že sa  švédske vojenské vedenie po piatich rokoch neustáleho vojenčenia zrúti a protestanti definitívne prehrajú vojnu. A tak 19. mája 1635 Francúzsko vypovedalo vojnu Španielsku, čím vstúpilo tým do vojny.

K tejto téme si môžete prečítať aj:

České stavovské povstanie (1618-1620)

Bitka na Bielej hore v skratke

Rozšírenie vojny po potlačení českého stavovského povstania

Betlenova prvá výprava proti Ferdinandovi II. (1619-1622)

Betlenova druhá výprava proti Ferdinandovi II. (1623-1624)

Nové Zámky za tridsaťročnej vojny

Dánska fáza tridsaťročnej vojny (1625-1629) a tretia výprava Gabriela Betlena

______________

Autorka: Varga Zsuzsana

Zdroj: internet 

Obrázok: vignette.wikia.nocookie.net/svea/images/1/1a/Gustav_II_

Adolf.jpg/revision/latest?cb=20120923173155

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.