Švédsko-francúzska fáza vojny (1635-1648)

Lennart Torstenson (švédsky vojak a vojenský inžinier)

Posledná (známa aj ako švédsko – francúzska) fáza tridsaťročnej vojny (roky 1635-1648) bola iná ako tie predchádzajúce. Nepriateľské strany bojovali s menšími vojskami, ktoré pozostávali predovšetkým z jazdcov, pechota mala významnejšiu úlohu jedine pri obliehaní miest.

Najväčšie pustošenie sa uskutočnilo práve v tejto fáze vojny. Vojská, ktoré boli v neustálom pohybe, vyplienili všetky oblasti, ktorými prešli. Aj švédska armáda sa rozpadla na niekoľko vojsk, bojujúcich nezávisle od seba pod vedením rivalizujúcich vojvodcov, akými boli BERNARD SASKO -WEIMARSKÝ, JOHAN BANÉR, TORSTENSON a WRANGEL.

Francúzsko-švédska fáza vojny rozšírila dimenzie vojny, nakoľko tá sa odteraz  neobmedzovala len na územie Ríše a Nizozemska, ale rozšírila sa aj na územie Francúzska a Talianska, hoci ríšske územie naďalej zostalo oblasťou hlavných vojenských operácií. V roku 1637 zomrel Ferdinand II. a jeho nástupcom sa stal Ferdinand III, avšak vojna pokračovala ďalej, hoci v rokoch 1639-1642 sa takmer neudiali žiadne významné vojenské operácie. Ani jedna strana nedisponovala jasnou koncepciou, ktorou by mohla vyhrať vojnu, kvôli tomu sa odohrávali len menšie vojenské strety.

Roky 1642-43 však priniesli mnoho zvratov. V roku 1642 sa odohrala druhá bitka pri BREITENFELDE, v ktorej švédsky vojvodca TORSTENSON porazil cisárskych vojvodcov. Cisársky vojvodca porážku kruto pomstil  na svojich vojakoch. V roku 1643 sa Kristián IV. znova zamiešal do vojny – tentokrát na strane cisára, avšak TORSTENSON rýchlo odmlčal delá dánskeho kráľa, preto túto epizódu nazývajú aj vojnou TORSTENSONA. 19. mája 1643 sa odohrala jedna z najslávnejších bitiek histórie: bitka pri ROCROI. Francúzska armáda pod vedením legendárneho CONDÉHO zlomila odpor španielskych tercií, obliehajúcich mesto. Rocroi zároveň znamenala koniec španielskej  vojenskej dominancie v Európe.

Po Rocroi prešli Francúzi do ofenzívy v Alsasku. V roku 1645 utrpeli porážku pri MERGENTHEIME, avšak ešte v tomto roku TURENNE a CONDÉ porazili nepriateľa pri ALERHEIME a vtrhli hlboko do Ríše. Onedlho sa spojili s časťou švédskych vojsk, operujúcimi pod vedením WRANGELA (kto nasledoval TORSTENSONA) a v roku 1647 sa vydali smerom na Bavorsko. Maximilián I. kvôli švédsko-francúzskej hrozbe uzatvoril Ulmský mier, čím vytiahol Bavorsko z vojny. Ferdinand III. ho však donútili tento mier vypovedať. Následne utrpeli bavorské vojská v máji 1648 totálnu porážku pri CUZMARHAUSENE. Švédi sa chystali na svoju poslednú výpravu tridsaťročnej vojny. Cieľom bola Praha, obyvatelia mesta očakávali nepriateľské vojská v októbri 1648, namiesto nich však o deväť dní prišla správa o mieri.

K tejto téme si môžete prečítať aj:

České stavovské povstanie (1618-1620)

Bitka na Bielej hore v skratke

Rozšírenie vojny po potlačení českého stavovského povstania

Betlenova prvá výprava proti Ferdinandovi II. (1619-1622)

Betlenova druhá výprava proti Ferdinandovi II. (1623-1624)

Nové Zámky za tridsaťročnej vojny

Dánska fáza tridsaťročnej vojny (1625-1629) a tretia výprava Gabriela Betlena

Švédska fáza tridsaťročnej vojny (1630-1635)

_______________

Autorka: Varga Zsuzsana

Zdroj: internet 

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/84/Lennart_Torstenson.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.