Syr a červy alebo čo sú to dejiny každodennosti

GinzburgV roku 1976 napísal Carlo Ginzburg knihu Syr a červy (The Cheese and the Worms), ktorou ukázal nový pohľad na skúmanie minulosti. Cez osud jedného človeka poukázal na spôsob života v konkrétnom období. Historická obec bola nadšená, ale zakrátko prvotná eufória vyprchala a nastali otázky. Je možné skúmať vďaka jednej osobe z minulosti celé sledované obdobie? Nedochádza k prílišnému zovšeobecneniu? A je vôbec možné definovať niečo ako dejiny každodennosti? Dnes Vás magazín Magistra história pozýva prečítať si recenziu na jednu z najznámejších kníh z dejín každodennosti.

O čom je kniha?

Hlavnou postavou knihy Syr a červy je mlynár Domenico Scandella, ktorý bol zvaný aj ako Menocchio. Mlynár sa narodil v roku 1532 v Montereali, dedinke na furlanských kopcoch, kde žil takmer celý život, okrem vyhostenia za bitky v rokoch 1564 až 1565. Menocchio mal sedem detí. A ako sám hovoril, nebol len mlynárom, ale i piliarom, či dokonca stolárom. Zastával funkciu camerara, teda správcu farností v Montereale a podestu v obci. Po prvom procese si po smrti svojho syna Ziannuta začal privyrábať ako učiteľ alebo hrával na rôznych slávnostiach na gitare.

Menocchio bol premýšľavý človek, ktorý sa nechcel uspokojiť s názormi považovanými za správne alebo dominantné, pokúsil sa nájsť svoj vlastný názor na svet, na Boha a na vieru. Teda na veľmi citlivé témy 16. storočia.  Nebál sa premýšľať ani o cirkvi a vo svojom myslení preniknúť hlboko za naučenú poslušnosť a tvoriť svoje myšlienky na hranici náboženstva a filozofie. Názory, ako sám hovoril, pochádzali z jeho vlastnej hlavy, no na druhej strane tieto myšlienky mohol sformulovať len na základe čítania kníh. Vďaka tomu si mohol osvojiť cudzie pojmy a preniesť ich význam do úplne nových štruktúr, vďaka ktorým sám seba dokázal presvedčiť o názore na svet, ktorý bol pre cirkev neprijateľný.

Menocchio bol zatknutý nielen pre svoje názory, ale hlavne preto, že ich šíril medzi ľuďmi na vidieku, čo cirkev považovala za značnú hrozbu. Mlynár bol teda 28. septembra 1583 zatknutý, vypočúvaný, súdený a 17. mája 1584 aj odsúdený. Podľa rozsudku mal verejne odvolať hlásané bludy, uskutočniť pokánie, pričom na znamenie tohto pokánia mal nosiť krížom označené rúcho, habitello. Tiež mal stráviť zvyšok svojho života na náklady svojich detí vo väzení. 18. januára 1586 napísal Menochio supliku biskupovi Matteovi Sanudovi, vďaka čomu získal milosť. Jeho trvalým väzením sa tak stalo Monterealo, po ktorom sa smel voľne pohybovať oblečený v habitelle, a napokon smel kvôli práci opustiť aj hranice Monterealu. Ale keďže sa svojich myšlienok nevzdával, inkvizícia ho opätovne začala sledovať a konal sa druhý výsluch po pätnástich rokoch. Mlynár bol odsúdený 5. augusta 1599, podstúpil mučenie, a napokon bol popravený.

Netradičný názov knihy autor odvodil od jednej z myšlienok Menocchia. „Všetko bolo chaosom (…) a ako sa to všetko pohybovalo, utvorila sa hmota, rovnako ako sa tvorí z mlieka syr, a v ňom vznikli červy, a to boli anjeli, a najväčšia výsosť si priala, aby to bol Boh a anjeli, a v tom počte anjelov bol tiež Boh, ktorý bol tiež stvorený z tej hmoty a v tom istom čase.“

Práca s torzovitosťou prameňov

syr a červyAutor knihy, Carlo Ginzburg, dokázal napriek torzovitosti materiálu zrekonštruovať svet obyčajného človeka v období 16. storočia. Jeho snahou bolo sústrediť sa na prvky a javy ľudovej kultúry cez mlynára, ktoré sa zachovali vďaka jeho výpovediam pred inkvizičným súdom. Autor vychádzal nielen z týchto zápisov a záznamov, ale zároveň z listov od Menocchia, ktoré písal inkvizícii, aby bol jeho trest zmiernený.

Tiež dokázal veľmi efektívne pracovať s literatúrou 16. storočia. Vďaka výpovedi mlynára pred súdom zrekonštruoval zoznam jedenástich kníh, ktoré čítal. Ale neobmedzil sa len na ne, zašiel ďalej a pokúsil sa analyzovať a porovnávať názory mlynára s myšlienkami, ktoré boli vyjadrené v knihách 16. storočia nenachádzajúcich sa na zozname. Zdrojom informácii sa preňho v značne obmedzenej miere stali aj vizitácie, najmä v oblasti majetkových pomerov mlynára.

Výber mlynára

Autor teda rekonštruoval život a samotné zmýšľanie obyčajného človeka v období 16. storočia. Ale v danom prípade vyvstávala otázka, či bol Domenico Scandella naozaj obyčajný človek. Vedel čítať a písať, a napriek tomu, že mal veľmi slabé základy latinčiny, predsa ich mal. Bol teda naozaj obyčajný človek? Veď čítať a písať nevedel v 16. storočí ani jeho obľúbený syn Ziannuto, a ako sa k tejto problematike vyjadril samotný autor, na vidieku v danom období nevedeli čítať a písať dve tretiny vidieckeho obyvateľstva. Podľa tejto tézy mlynár zastupoval jednu tretinu, teda minoritnú časť spoločnosti. Napriek tomu si myslím, že malo zmysel vybrať práve mlynára, i keď nepatril k majorite, čo by bolo na druhej strane logickejšie.

Ak by sa autor teda vybral druhou cestou, akého predstaviteľa by si mohol vybrať? Človek, ktorý nevedel písať po sebe nedokázal priamo zanechať stopu v písanej podobe, samozrejme mohol by tak urobiť nepriamo cez miestneho kňaza alebo učiteľa, či blízkeho priateľa. Ale v takom prípade by sa autor musel zaoberať tézou, či sú slová v liste slovami človeka, ktorý ho dal napísať. Neboli pozmenené? Upravené podľa zmýšľania pisára? Analyzovať takú zložitú stránku by napokon mohlo celý rozsiahly výskum posunúť do úplne inej roviny a stratila by sa tak prvotná myšlienka knihy.

A ak by aj mal k dispozícii záznamy z inkvizičného súdu, bol by tu ďalší problém. Dokázal by človek, ktorý neprečítal za celý život ani jednu knihu, ktorý sa k literatúre dostával iba cez čítanie iných ľudí, sformulovať svoje myšlienky do vhodných slov, ktoré by reprezentovali majoritu? Odpoveď by bola nie.

Práve z toho dôvodu bola postava mlynára vhodná. Patril síce k menšine, ale celý svoj život prežil vo vidieckej spoločnosti, ktorú dokonalo poznal. Pred prvým procesom to bol človek, ktorého mali ľudia radi, človek ku ktorému prichádzali vzdelaní aj nevzdelaní namlieť si múku a v ústraní, v ktorom sa nachádzal mlyn, sa mu mohli posťažovať alebo sa mu vyžalovať. Poznal ich zmýšľanie, sociálne, majetkové problémy, ich názory na svet. A to všetko sa v ňom miesilo, trápilo ho a ovplyvňovalo do takej miery, že dokázal významovo prepájať myšlienky z kníh s vlastnou nespokojnosťou a s nespokojnosťou svojho okolia.

V Menocchiovi sa tak spájali dva základné prvky. Prvým boli vedomosti z kníh, aj keď bolo otázne nakoľko ich pochopil, či dokonca chcel pochopiť a nakoľko ich sám pretvoril. A druhý tvorila orálna kultúra šírená ústami ľudí, ktorí svoje slová nedokázali zachytiť písomne, od domu k domu až po mlyn istého Menocchia.

Boli to myšlienky nielen 16. storočia, ale aj storočí pred tým, boli to myšlienky o sociálnej nespokojnosti ľudí, ktorí museli každodenne pracovať, a pritom vedeli, že niekde žijú ľudia, ktorí nerobia vôbec nič. Veď ako to definoval sám mlynár, raj bol tam, kde žila šľachta. Rovnako tu patrili názory o hlbokej kritike cirkvi, názory, ktoré v človeku ako takom pretrvávali už pred tým, ale teraz o nich mohli otvorenejšie hovoriť pre reformáciu, vo víre ktorej sa zmietala Európa.

Autor si teda vybral postavu mlynára, cez ktorého osud popisoval zmýšľanie vidiečanov v 16. storočí. Do hĺbky analyzoval jeho názory na svet a porovnával ich s literatúrou, ktorú čítal alebo mohol čítať. Na základe toho prenikol do psychológie človeka 16. storočia a vyvodzoval závery. Ale na druhej strane opomínal otázku vzniku človeka 16. storočia.

Ako vznikol človek 16. storočia

Čo mohlo mlynára viesť k postaveniu sa proti najväčšej autorite danej doby? Autor samozrejme nemal dostatok písomného materiálu, a preto nemohol povedať ani to, či mlynár mal jeden zo svojich pozemkov v prenájme od cirkevných hodnostárov, čo by ho logicky mohlo viesť k istému odporu voči cirkvi. Ale bola to jediná možnosť, akou mohol poukázať na vznik nového človeka 16. storočia, nového človeka, ktorý otvorene priznával svoju nespokojnosť?

Kde sa daná nespokojnosť zrodila? Kde sa myšlienky naučené v škole a v kostole dostali do rozporu s dobou, v ktorej žili a prežívali medzi ľuďmi? Kde biblia prestala byť to najsvätejšie a otvorila sa cesta tvoriť vlastné názory? Názory, ktoré sa vymykali dovtedajším poznatkom, a pritom boli rovnako zanietené alebo silné ako tie oficiálne platné. Autor neanalyzoval túto stránku, v diele chýbal komplexný pohľad na obdobie reformácie, či luteránske myšlienky. Autor sa v diele obmedzil iba na Menocchia, ale mlynár sám šiel ďalej. Žil v dobe náboženských vojen a intolerancie, v dobe, ktorej myšlienky k nemu naliehavo doliehali cez názory kníh, ktoré vôbec nevznikali na vidieku.

Mnohé boli knihami mestskej spoločnosti, a vďaka tomu sa v ňom samotnom spájala mestská a zároveň vidiecka kultúra, došlo k interakcii, ktorá ho viedla až pred inkvizičný súd. Ale Carlo Ginzburg opomenul hĺbkovú analýzu obdobia reformácie a rovnako neanalyzoval mestskú kultúru, vďaka čomu by mohol vysvetliť analógiu dvoch rozličných svetov, ktoré na seba narážali, miestami sa prelínali alebo vzájomne kooperovali.

Na druhej strane sa veľmi silnou stránkou diela stala analýza zmýšľania človeka 16. storočia. Ginzburgovi sa podarilo preniknúť do psychológie človeka a nájsť hľadaný kľúč, na základe ktorého mohol určiť, ako mlynár čítal knihy, ako im chápal, ako z ich myšlienok selektívne vyberal, to čo sa mu hodilo a pretváral to do úplne novej roviny. A to napriek tomu, že jedným z aspektov, ktoré mu komplikovali celú prácu, bol inkvizičný súd.

Inkvizičný súd

Prečo sa inkvizičný súd stal najväčšou výhodou, ale aj obrovskou prekážkou pri písaní knihy? Ako si Ginzburg dokázal poradiť s týmto aspektom?

Autor od začiatku vedel, že pri výpovedi mlynár nemusel hovoriť vždy pravdu alebo ju prispôsoboval, respektíve nepovedal úplne všetko, lebo nevedel, aký trest by mu za jeho myšlienky stanovili. Aj keď bol mlynár počas prvého procesu otvorený a svoje myšlienky chcel vykričať pred celým svetom, pred samotným pápežom, kniežatami, musel si vystačiť s inkvizičným súdom. No už počas druhého procesu musel autor prihliadať na vek mlynára, fyzickú vyčerpanosť a psychickú únavu. To všetko dokázal zohľadniť v analýze, v ktorej preukázal výrazné schopnosti pri práci s materiálmi z inkvizičného súdu, ale aj dobovou literatúrou 16. storočia. Keď mlynár uviedol nesprávny názov knihy, autor dokázal na základe svojich odborných znalostí určiť, akú knihu mal Menocchio na mysli.

Ginzburg teda vedel túto nevýhodu využiť vo svoj prospech a napriek tomu vytvoriť dielo, vďaka ktorému mohol byť mlynár Menocchio opäť objavený spoločnosťou. A nielen mlynár, ale aj jeho myšlienky. Myšlienky, ktoré búrali svet, ako ho dovtedy ľudia poznali a snažili sa tvoriť základ úplne nového sveta. Myšlienky o tolerancii voči akýmkoľvek náboženstvám.

Menocchio povedal, že Boh otec má rád rovnakým spôsobom rôznych synov, teda kresťanov, Turkov a Židov. Boli tieto myšlienky v 16. storočí nadčasové? Autor sa touto rovinou vôbec nezaoberal. Vysvetlil síce odkiaľ pramenili. Pretože analyzoval novelu s názvom Legenda o troch prsteňoch v knihe Dekameron, ale na druhej strane sa nezaoberal samotnou podstatou myšlienky. Ako by ju mohol rozvinúť ďalej? K čomu by ho tento názor viedol? Mlynár predsa búral stereotypy, ktoré v spoločnosti pretrvávali a pretrvávajú dokonca v 21. storočí.

Ako som už spomenula, autor analyzoval prameň, z ktorého mlynár čerpal danú myšlienku, ale nepokúsil sa o analýzu, či takýmto spôsobom novelu vnímali aj ostatní čitatelia. V novele sa píše, že otec pred smrťou povedal, že jeho majetok zdedí ten zo synov, ktorý získa jeho prsteň, ale následne dal vyrobiť ďalšie dva rovnaké prstene, a tak získali všetci traja synovia prstene, ktoré sa od seba nedali odlíšiť. Videli v otcovi a v troch prsteňoch aj iní ľudia 16. storočia metaforu k názoru, že Boh miluje všetkých rovnako, bez rozdielu nato, či sú, alebo nie sú kresťanmi? Prečo Menocchio stále spomínal Židov a Turkov, mohlo by to znamenať, že na vidieku žilo takéto obyvateľstvo?

Mlynár svoje myšlienky pred druhým procesom predniesol istému Židovi Simonovi, ktorý tieto názory prezentoval pred inkvizičným súdom, čo znamenalo, že ak poznal Žida, mohol rovnako poznať aj Turka. Autor zloženie obyvateľstva (či už v Montereali, či v inej blízkej vidieckej obci) v období 16. storočia opomenul. Napriek tomu že by materiály boli pravdepodobne nedostatočné, mohol sa aspoň pokúsiť analyzovať spoločnosť na vidieku v 16. storočí. Tak by práca získala inú rovinu a na základe toho, by mohol čitateľ pochopiť túto nadčasovú myšlienku z úst obyčajného mlynára. A napokon bola myšlienka nadčasová?

16. storočie prinieslo náboženské vojny. Tvorila sa netolerancia kresťanov voči luteránom, novokrstencom, hugenotom a ďalším náboženským skupinám, ktoré boli výsledkom tohto storočia. No netolerancia mala svoju spätnú väzbu, nebola jednostranná, odrážala sa od jednej skupiny k druhej v nekonečnom slede po mnohé storočia a prinášala svoje dôsledky.

Xenofóbia sa dostala do literatúry, či na divadelné dosky, čoho dôkazom bolo dielo Kupec benátsky od anglického dramatika Shakespeara. V diele autor popisoval nenávisť benátskeho kupca k Židovi, ktorý požičiaval peniaze a rovnako tu bola zaznamenaná reakcia na intolerancie v podobe hnevu a zlosti zo strany Žida. Tiež sa v diele spomínalo, že Židia museli nosiť na znamenie svojej inakosti červené čiapky, aby tak boli odlíšení od kresťanov. Už podľa štvrtého Lateránskeho koncilu, ktorý sa zišiel v roku 1215, mali Židia nosiť odlišujúce označenie v odeve.

Je teda vysoko pravdepodobné, že sa Menocchio stretol s „označenými“ ľuďmi a dokonca sám zdieľal ich osud, keď muselo nosiť habitello na znak pokánia. Stretol sa teda s xenofóbiou. Protestoval proti nej vo svojich myšlienkach a názoroch. Šlo o nejaký myšlienkový vzorec, ktorý postupne prenikal do spoločnosti vidieckej alebo mestskej? Analýza tejto myšlienky by bola veľmi zložitá, no autor sa mohol pokúsiť aspoň zdôrazniť tento názor, aby čitateľovi neunikol pri rôznych ďalších myšlienkach mlynára.

Ako jednu z ďalších výhod diela vidím analýzu zmýšľania mlynára Pellegrina Baroniho. Autor porovnával názory oboch mlynárov, skúmal literatúru, ktorú čítali a vytvoril analógiu, aj keď osudy oboch ľudí boli rôzne. No vďaka tomu sa Ginzburgovi podarilo vytvoriť komplexný obraz a potvrdiť, že mlynár bol vhodnou reprezentatívnou zložkou danej spoločnosti.

Autor, Carlo Ginzburg, vytvoril dielo Syr a červy, ktoré ukázalo nové možnosti spracovania historického materiálu a podobne ako Menocchio prekročil svoju dobu nekonvenčnosťou myšlienok a búraním starého sveta, autor to isté dokázal pri metódach, ktoré uplatnil pri spracovaní diela. Počnúc komparatívnou metódou, vďaka ktorej porovnával myšlienky mlynára s myšlienkami v knihách, až po kritiku prameňov, priamu metódu  a metódu sondy, ktorej hlavným atribútom bol reprezentatívny výber. Autor tiež dokázal efektívne pracovať aj s  bibliografickou metódou, keďže cez osud jedného človeka popísal zmýšľanie a život vidieckeho človeka v 16. storočí.

___________

Knihu odporúča: Veronika Dziaková

Obrázky: ias.edu/sites/default/files/sites/default/files/images/Ginzburg_0.jpg

ecx.images-amazon.com/images/I/51vuth1uq3L._SY344_BO1,204,203,200_.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.