Tajná kniha prezidentov USA

Nájdu sa ľudia presvedčení o tom, že v čase inaugurácie odovzdáva odchádzajúci prezident USA svojmu nástupcovi knihu plnú tajných informácií. Ak by podobná kniha skutočne existovala, čo by sa v nej teoreticky mohlo nachádzať a aké tajomstvá by mohla ukrývať? To sa spolu dnes pokúsime odhaliť.

Podstata inaugurácie nového prezidenta a jadrové tajomstvá

Od voľby prezidenta USA do jeho inaugurácie prebehne približne dva a pol mesiaca, pričom v tomto čase je budúci prezident pripravovaný na svoju úlohu a informovaný o mnohých podstatných záležitostiach. Bez ohľadu na kvalitu predchádzajúcej prípravy sa však mnohé informácie dozvedá až po nástupe do úradu, a to podľa niektorých názorov vedie k rozdielu medzi rétorikou a prioritami kandidáta vo voľbách či samotného prezidenta vo funkcii.

Harry S. Truman (1884-1972) sa napríklad dozvedel o existencii atómovej bomby až po smrti Franklina D. Roosevelta (1882-1945) a prebratí jeho funkcie prezidenta, nakoľko v pozícii viceprezidenta o nej oboznámený nebol. V súčasnosti prezidenta sprevádza na všetkých jeho cestách vojenský agent s kufríkom, ktorého tajný obsah mu ako hlave amerických ozbrojených síl umožňuje zostať v kontakte s vojenskými veliteľmi po celom svete a v prípade potreby vydať príkaz na nukleárnu akciu.

Túto metódu zaviedol Dwight D. Eisenhower (1890-1969), aby s jej pomocou dokázal okamžite reagovať na potenciálny útok Sovietskeho zväzu v čase Studenej vojny. Nastupujúci prezident je poučovaný o spôsobe používania kódov v kufríku počas svojej prípravy na funkciu. Kufrík zrejme disponuje komplexným systémom s množstvom možností zahŕňajúcich lokálny útok aj rozpútanie svetovej vojny. Prezident USA je teoreticky jedinou osobou, ktorá môže útoky a vypustenie striel autorizovať, v praxi však došlo k vypusteniu niekoľkých balistických striel aj bez jeho súhlasu.

Tajné stratégie pre prípad útoku

V potenciálnej tajnej knihe prezidentov USA sa môžu nachádzať aj informácie o úkrytoch, únikových cestách a bezpečných miestach, kde by sa v prípade útoku mohol ukryť prezident, jeho rodina a kľúčoví členovia jeho administratívy. Priamo pod Bielym domom bol ešte v čase 2. svetovej vojny vybudovaný bunker PEOC (angl. President´s emergency operation room).  Zároveň sa verí, že existujú aj únikové cesty vedúce z Bieleho domu, ako aj viaceré tajné dvere a podzemné tunely.

Na celom území USA sa nachádzajú početné známe aj neznáme vojenské zariadenia, ktoré by v prípade potreby mohli slúžiť prezidentovi pre úkryt. Vie sa napríklad o existencii Mountain Weather vo Virgínii alebo Cheyenne Mountain Complexe v Colorade. Podobné zariadenia musia byť izolované od potenciálnych hrozieb a musí v nich byť zabezpečený dostatočný prívod čistého vzduchu, vody, potravín a iných potrieb. Bezpečnosť im poskytuje fakt, že o ich existencii vie len minimum ľudí, ktorí túto informáciu nesmú ďalej šíriť.

Ak je Tajná kniha prezidentov USA realitou, dosť pravdepodobne obsahuje aj sekciu Kontinuita vlády, pripravenú pre prípad, že by nepriateľský útok neprežil ani prezident, ani jeho viceprezident, prípadne celý Washington D.C. by bol vymazaný z mapy. Je potrebné zaručiť, že niekto bude mať stále moc v USA pod kontrolou. Preto sú popri dvoch kľúčových amerických politikoch podstatní aj kongresmani, príslušníci kabinetu a ozbrojených síl.

Niektorí ľudia sú presvedčení tiež o tom, že kniha obsahuje nanajvýš tajnú stratégiu pre prípad nukleárneho útoku, označovanú ako Plán súdneho dňa. Ten má spočívať vo vyslaní troch skupín na odlišné miesta, pričom každá zo skupín by bola pripravená prevziať vládu a zahŕňala by osobu pripravenú, aby sa stala prezidentom. Vypracovaním podobných plánov sa zaoberala predovšetkým administratíva Ronalda Reagana (1911-2004), ktorá tak konala s ohľadom na Sovietsky zväz.

Existencia tajných agentúr a Situation Room

Počas pravidelných bezpečnostných schôdzok je prezident informovaný o potenciálnych hrozbách pre USA a zároveň dostáva do rúk prísne tajný dokument označovaný ako PDB (angl. President daily breefing), ktorý zhromažďuje a analyzuje prácu amerických tajných agentúr po celom svete. Popritom dostáva prezident raz za týždeň správu o aktivitách CIA z oblasti politiky, ekonomiky a vojenských záležitostí. Informácie zhromažďované tajnými službami sa tak k nemu dostávajú veľmi rýchlo.

Tajná kniha by mohla informovať o práci agentúr, o ktorých existencii verejnosť ani len netuší. To bol príklad vesmírnej agentúry National Reconnaissance Office, ktorá začala fungovať súbežne popri NASA už v 60. rokoch, hoci zverejnená bola až v roku 1992. Zaoberá sa vývojom a kontrolou vesmírnych satelitov využívajúcich pokrokové technológie pre zachytávanie obrazu, ktoré im umožňujú vidieť cez oblaky aj v noci a zároveň môžu odpočúvať medzinárodné hovory alebo zasiahnuť do počítačovej komunikácie.

Mnoho tajomstiev je strážených aj v miestnosti pod Bielym domom označovanej ako Situation Room, čo je prezidentove strategické a informačné centrum, ktoré založil J. F. Kennedy (1917-1963) v roku 1961, aby získal informácie od viacerých členov vlády v ten istý čas, čo bolo kľúčové  počas kubánskej krízy. Tento priestor sa postupom času rozrastal a dopĺňal o moderné vybavenie umožňujúce zabezpečenú komunikáciu, pre ktorú slúžia telefónne bunky na tajné hovory aj steny, na ktoré možno projektovať obraz zo satelitov.

V Situation Room má prezident k dispozícii aj bezpečný systém videokonferencií, prostredníctvom ktorého sa môže priamo spojiť so svetovými lídrami, veľvyslancami a armádnymi veliteľmi. Všeobecne možno povedať, že ide o prezidentove globálne centrum pre informovanie a odpovede, ktoré je neustále strážené príslušníkmi vojenských zložiek.

Utajené komunikácie a kybernetické útoky

Pokiaľ Tajná kniha skutočne existuje, je možné, že má digitálnu podobu. Aby sa predišlo sledovaniu komunikácií prezidenta Baracka Obamu (1961), mal k dispozícii špeciálne pre neho vytvorený bezpečný telefón, ktorý ho udržiaval v kontakte s niekoľkými kľúčovými osobami. Napriek tomu však existuje riziko kybernetického útoku na komunikačné zariadenia prezidenta a popredných členov jeho administratívy. Moderné telefóny sú vybavené veľkou pamäťou, ktorá môže slúžiť ako úložisko množstva citlivých informácií a do ktorej sa dá vložiť softvér, ktorý by z mobilu vytvoril sledovacie zariadenie.

V roku 2009 došlo ku kybernetickým útokom hackerov zo Severnej Kórei na počítačové systémy Bieleho domu a Pentagonu, ako aj napadnutiu  webov State Department a Homeland Security. Tieto útoky poukázali na zranitelnosť počítačových informácií, ktorá existovala v Bielom dome od roku 1985, kedy sa počas Reaganovej administratívy začal používať email. V súčasnosti dochádza denne k tisíckam kybernetických útokov na ciele v USA.

Unikanie citlivých informácií na verejnosť môžu mať zároveň na svedomí aj zahraniční agenti alebo dokonca členovia samotnej administratívy prezidenta. Sú známe mnohé pokusy KGB o umiestnenie špiónov a odpočúvacích zariadení v Bielom dome. Množstvo vojenských správ a súkromných emailov bolo tiež v roku 2010 zverejnené prostredníctvom Wikileaks, pričom stránke ich musel poskytnúť niekto, kto k nim mal priamy prístup.

Prezrádza Tajná kniha pravdu o populárnych konšpiračných teóriách?

Vedel napríklad George W. Bush (1946) o útokoch z 11. septembra 2001 skôr než k nim vôbec došlo? Niektorí ľudia sa domnievajú, že chcel znovu vytvoriť atmosféru Studenej vojny, v ktorej mala byť novým nepriateľom Al Kaida. Hoci o útokoch vedel vopred, nesnažil sa im nejakým spôsobom predísť. Nájdu sa aj názory, podľa ktorých boli do útokov priamo zapletení americkí vojenskí operační pracovníci.

Jedna z najstarších teórií datuje svoj vznik v roku 1947, kedy sa tvrdilo, že  neďaleko lokality Roswell v Novom Mexiku spadlo mimozemské plavidlo. Jeho zvyšky a možno aj posádka mali byť premiestnení do tajnej americkej základne Area 51 v Nevade. Armáda tu oficiálne vyvíja moderné letecké stroje, sledovacie a útočné zbrane. Podľa niektorých názorov je však len zásterka pre skutočnú činnosť súvisiacu s mimozemšťanmi. Nespočetné konšpiračné teórie sa spájajú v neposlednom rade so smrťou J. F. Kennedyho.

Dôležitosť bezpečnostných zložiek

Amerického prezidenta prakticky po celý čas sledujú a chránia vlastnými životmi príslušníci Tajnej služby (angl. Secret service), a to aj v momente, keď rieši súkromné záležitosti. Táto služba bola založená ešte v roku 1865 pôvodne za účelom vyšetrovania finančných zločinov a až po roku 1901, kedy bol uskutočnený atentát na prezidenta Williama McKinleyho (1843-1901); začala fungovať ako kolektív oficiálnych bodyguardov prezidenta.

Dnes je Tajná služba súčasťou oddelenia Homeland Security a pozostáva z tisícok uniformovaných aj prestrojených agentov, ktorých hlavnou úlohou je udržať prezidenta v bezpečí od vonkajších hrozieb. Agenti využívajú rôzne techniky pre skúmanie ľudí obklopujúcich prezidenta, všímajú si ako na neho hľadia, či majú ruky vo vreckách a zapadajú do celkového obrazu okolitého davu. Ak by došlo ku streľbe, príslušníci Tajnej služby nečakajú na prezidentove pokyny, ale okamžite ho odvedú do bezpečia, sú na podobné udalosti vopred trénovaní.

Tajné informácie, vojenské operácie a otázka rozpočtu

Nakoľko čas, ktorý prezident strávi v úrade, je obmedzený na osem rokov, možno sa domnievať, že počas tejto doby sa k nemu tiež všetky informácie nedostanú. Aj logika naznačuje, že nemôže byť informovaný do detailov o úplne všetkom, čo sa deje na celom svete. Množstvo informácií je priveľké na to, aby to bolo možné, a preto je potrebné rozhodnúť, čo je dostatočne dôležité alebo urgentné, aby sa to dostalo k prezidentovi.

Verejnosť, samozrejme, vie toho ešte oveľa menej o utajených operáciách v zahraničí alebo o tom, do akej miery v skutočnosti bezpečnostné zložky manipulujú americkú verejnosť. Príkladom je operácia North Woods, ku ktorej došlo počas kubánskej krízy v roku 1962 a zverejnená bola až v 90. rokoch.

Ako sú však podobné tajné misie a výskum financované? Prezidentov čierny rozpočet predstavuje utajenú časť rozpočtu, ktorej detaily Kongres nemôže poznať. V zozname výdavkov sa tak nachádzajú programy s krycími menami, pre ktoré je vyčlenené množstvo peňazí a ich účel nie je vysvetlený. Väčšina sa týka tajných vojenských a vládnych zariadení rozmiestnených na území USA, z ktorých niektoré majú vyvíjať biologické a chemické zbrane, zatiaľčo iné vysielajú do vesmíru špionážne satelity.

Majú v americkej politike prsty tajné spoločnosti?

Mnohí ľudia sú presvedčení o tom, že štátne záležitosti USA sú riadené v skutočnosti tajnými spoločnosťami ako je Slobodomurárske hnutie, Rada pre zahraničné vzťahy (angl. Council on Foreign Relations), Nový svetový rád (angl. New World Order) alebo Lebka a hnáty (angl. Skull and Bones).

Je pravdou, že prezidenta často sprevádzajú nezvolení poradcovia obklopení mocou a vplyvom. Prezident si určite uvedomuje, že ľudia, čo k nemu majú prístup, sa budú snažiť jeho rozhodnutia ovplyvniť alebo prostredníctvom nich presadiť svoje vlastné záujmy. Ronald Reagan mal napríklad mnoho dlhoročných priateľov, ktorí mu boli veľmi lojálni. Z niektorých spravil ministrov a iní ho často navštevovali a dávali mu svoje názory. Podobné osoby a ich pozadie pritom zďaleka nie je tak známe ako v prípade volených funkcií.

Spojenectvá na celý život si prezident často vytvára ešte počas štúdia na univerzite, pričom mnohí americkí politici študovali predovšetkým na univerzite v Yale, v kampuse ktorej sídli zároveň tajná spoločnosť Lebka a hnáty, považovaná za jednu z najelitnejších a najmocnejších vôbec. Jej členmi sú a boli viacerí prezidenti, senátori, kongresmani, členovia CIA a iné vplyvné osoby.

Potenciálna záverečná kapitola Tajnej knihy

Netreba zabúdať, že prezident zostáva bez ohľadu na svoju moc a vplyv osobou z mäsa a kostí. Možno teda predpokladať, že niektorá z posledných kapitol Tajnej knihy sa zaoberá jeho fyzickým a psychickým zdravím a dáva rady, ako sa má prezident udržať pri dobrom zdraví, čo je nevyhnutné, aby sa predišlo panike zo strany občanov alebo burzy. Pre tento účel sprevádza prezidenta po celý čas taktiež súkromný lekár, ktorý musí niektoré zdravotné záležitosti aj zapierať pred tlačou.

Všeobecne panuje veľká snaha zamaskovať zdravotné problémy prezidentov. V roku 1919 napríklad Woodrow Wilson (1856-1913) utrpel mŕtvicu a hovorí sa, že v posledných dňoch riadila namiesto neho Biely dom jeho manželka. Počas výkonu funkcie zostal zas F. D. Roosvelt nielen paralyzovaný, ale zároveň ho aj postihla srdcová choroba vedúca neskôr k jeho smrti. Kennedy trpel naproti tomu neustálymi bolesťami chrbtice a nedokázal fungovať bez značnej dávky liekov denne. O tomto fakte pritom počas jeho života vedelo len minimum ľudí a na verejnosti sa o tom nehovorilo.

Ak by bola Tajná kniha skutočná, vždy by existovalo riziko, že ju ukradnú alebo z nej skopírujú či zverejnia informácie. Mali by k nej teda prístup nepovolané osoby. Väčšina odborníkov si preto nemyslí, že je podobná kniha realitou, všetci sa však zhodnú v tom, že v americkej politike existujú mnohé tajomstvá, ku ktorým má prístup len mininum zasvätených osôb a o ktorých sa verejnosť nikdy nedozvie. Tajomstvá a ich znalosť jednoducho dávajú moc. Čím viac ich niekto pozná, tým väčšiu moc a vplyv má v rukách. Informácie majú nielen vo Washingtone D.C. väčšiu hodnotu ako peniaze.

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film The President’s Secret Book

Obrázok: illogator.com/brightwork/images/7052513155.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.