Tajomná história Japonska (Prvá časť)

VZNIK ŠÓGUNÁTU TOKUGAWA

V 16. storočí prebiehali v Japonsku mnohé spory o moc. K japonským brehom priplávali prví Európania a narodili sa traja významní muži. Všetky tieto udalosti viedli k postupnému formovaniu novej zjednotenej krajiny a k začiatku novej éry v dejinách Japonska. Prečítajte si spolu s nami o vzťahoch Japoncov s Portugalcami, kariére Iejasu Tokugawa, veľkých bojoch a zrode šógunátu Tokugawa.

japonsko

Prví Európania a jezuitskí misionári v Japonsku

Keď Portugalci v roku 1543 vkročili na územie Japonska, ako dokázateľne prví Európania v dejinách, našli krajinu zmietajúcu sa v občianskej vojne. Tá sa zdala nekonečná, nikto si v nej už nedôveroval a mnohí v jej priebehu menili strany podľa toho, ku komu sa práve prikláňala šťastena.

Japonci boli prekvapení výzorom cudzincov, hlavne ich neznámymi zbraňami, ktoré v nich prebúdzali zvedavosť. Videli sa im čudné aj ich veľké nosy, dlhé brady a svetlé alebo červené vlasy. Všetky tieto faktory považovali za nedostatky a označovali Portugalcov za južanských barbarov. K tomu ich viedol aj odlišný spôsob stravovania (Japonci paličkami-Portugalci rukami) a osobnej hygieny (Japonci sa kúpali denne, zatiaľčo Portugalci raz za pár mesiacov).

Portugalcov pri objavovaní nových obchodných ciest sprevádzali aj jezuitskí misionári hľadajúci duše, ktoré by mohli spasiť. Udivilo ich, že Japonci nie sú barbarskí, ale vzdelaní a kultúrni ľudia. Do rodného Portugalska preto vyslali správu o rozvinutej krajine s vlastným jazykom a politickým systémom bez akéhokoľvek európskeho alebo kresťanského vplyvu. Išlo o historicky prvý stret Európanov s Aziatmi ako rovných s rovnými, nie ako dobyvateľov a dobývaných.

Jedným z jezuitov, ktorí prišli v 16. storočí do Japonska bol aj João Rodrigues (1558-1633), ktorý tu napokon strávil 30 rokov a získal v japonskom jazyku takú plynulosť, že sa stal tlmočníkom. Jeho zápisy odhaľujú mnohé zaujímavosti o japonskej spoločnosti tejto doby a všetkých jej tried od farmárov až po vojenskú šľachtu. Obzvlášť ho napríklad udivovalo, ako všetci ľudia so sebou vždy nosili vejáre.

Na šírenie kresťanstva mali jezuiti po svojom príchode v Japonsku dobré podmienky. Ľudia sa totiž v čase neustálych bojov a všade prítomnej smrti pomerne ľahko nechávali presvedčiť o nebeskom posmrtnom živote. Za vyše 50 rokov svojej činnosti tak títo misionári založili predovšetkým v južnom Japonsku okolo 200 kostolov a pokrstili takmer štvrť milióna Japoncov. Ak sa na kresťanstvo rozhodol konvertovať niekto s vyšším postavením, museli ho tiež nasledovať všetci ostatní, čo sa hierarchicky nachádzali pod ním, nakoľko mal absolútnu moc nad ich životom aj smrťou.

Niektorí Japonci sa dali pokrstiť aj s ohľadom na obchod, nakoľko misionárov všade nasledovali portugalskí obchodníci ponúkajúci výhodné obchody. Niektorí ale rastúci vplyv kresťanstva v Japonsku pozorovali s obavami, považujúc ho za hrozbu svojej moci.

Zrod mocného samuraja

V roku 1543 sa narodil chlapec menom Iejasu Tokugawa (1543-1616), ktorého osudom bolo zmeniť smer Japonska raz a navždy. Bol príslušníkom vodcovskej samurajskej vrstvy a ešte ako chlapec bol poslaný k vyššie postavenému samurajovi (zaručenie poslušnosti jeho otca a vzájomnej politickej aliancie). Tu bol zasvätený do bojového umenia kendo, ako aj tradičného kódexu cti. Naučil sa, čo to znamenalo byť samurajom. Vo veku 15 rokov sa stal oficiálne mužom a získal právo nosiť dva samurajské meče, jasné symboly príslušnosti k samurajskej vrstve.

Hoci samuraji v tom čase tvorili asi len 10 % japonskej spoločnosti, ich prítomnosť bola viditeľná všade. Chránili svoju rodinu a ich najväčšia sláva pochádzala z bojových polí, kde mali svojho vodcu brániť pred nepriateľmi. Bolo dôležité, aby mohli nielen zabíjať, ale aj vedeli, ako a kedy zomrieť. V prípade núdze sa radšej nechali zabiť, akoby ich mali pokoriť nepriatelia. Rituál samovraždy sa u samurajov nazýval seppuku alebo harakiri a využíval sa pri ňom malý meč, ktorý sa mal vraziť do oblasti brucha, kde malo podľa samurajov ležať srdce. Išlo o rituálny spôsob smrti zabezpečujúci dôstojnú smrť.

Po smrti svojho vodcu získal Iejasu Tokugawa späť svoj titul nezávislého pána daimjó a vrátil sa domov, kde mohol bojovať za vlastných ľudí, ktorým chcel priniesť mier a prosperitu. Stretol sa aj s obávaným daimjó Nobunaga Oda (1534-1582) snažiacim sa zjednotiť Japonsko. O tejto postave sa dozvedáme aj z Rodriguesových zápiskov a vieme, že Nobunaga používal strelné zbrane Portugalcov, čím kompletne menil tradičné spôsoby boja v Japonsku.

Vďaka tomu pokračoval Nobunaga vo svojom víťaznom ťažení, až ho jednej noci zastavila zrada a požiar spôsobený jedným z jeho vlastných generálov. Nobunaga Oda tak zomrel v ohni, zatiaľčo iný veliteľ menom Hidejoši Tojotomi (1536-1589) zabil jeho vraha. To mu dalo kompetencie, aby viedol rozsiahle vojsko Nobunagy. Trpezlivý Iejasu Tokugawa bol vždy pokojným stratégom a čakal, ako sa celá táto situácia pre neho vyvinie.

Hidejošiho dedičstvo

Neskôr vstúpili Nobunaga, Hidejoši a Iejasu do dejín Japonska ako traja muži, čo ukončili brutálnu občiansku vojnu a zjednotili Japonsko. Po Nobunagovej smrti najprv vládla medzi dvoma zvyšnými daimjó rivalita. Iejasu si ale rýchlo uvedomil, že viac získa ako Hidejošiho spojenec. Hideoši ho odmenil za jeho vernosť pôdou v okolí mesta Edo, ktoré bolo pôvodne malé a bezvýznamné. Raz sa z neho však malo stať dnešné hlavné mesto Japonska, Tokyo.

Edo bolo asi 300 míľ vzdialené od Hidejošiho panstva v Osake, ktoré malo zase blízko k sídlu cisára v Kjóte. Po celé stáročia bol japonský cisár vládcom len podľa svojho titulu a skutoční držitelia moci ho prakticky ignorovali. V prípade sporov medzi nimi bol však cisárov dvor poslednou súdnou inštanciou. Preto sa Hidejoši snažil získať si cisárovu náklonnosť a pozýval ho do svojho sídla na rozličné kultúrne podujatia. Cisár mu ale z dôvodu jeho nízkeho farmárskeho pôvodu nechcel udeliť status vysokopostaveného šógúna. Aj Iejasu sa snažil získať cisára na svoju stranu. Ponúkol mu spojenectvo cez svadbu ich potomkov. 

Iejasu mal početnú rodinu, zatiaľčo Hidejoši dlho nedokázal splodiť mužského dediča. Adoptoval preto svojho synovca Hidecugua, ktorého určil za svojho dediča. Vo veku 60 rokov sa mu ale nečakane narodil syn. Hidejošiho syn dostal meno Hidejori. Jeho otec sa bezpečnosťou a prežitím svojho malého syna stal priam posadnutý. Koncom života bol čoraz krutejší a aby zaistil pre syna dedičstvo, nechal usmrtiť celú rodinu svojho adoptívneho syna. V ďalších rokoch sa Hidejošiho zdravie zhoršovalo, až k sebe na smrteľnej posteli zavolal Iejasu Tokugawu a ďalších štyroch mocných daimjó. Určil ich za ochrancov svojho syna a všetci štyria sľúbili chrániť mladého Hidejoriho vlastným životom.

Iejasu Tokugava sa stáva šógúnom

Iejasu Tokugawa začal po Hidejošiho smrti budovať svoju pozíciu najmocnejšieho vojenského vládcu v Japonsku a jeho rastúce územie čoskoro zaberalo väčšinu krajiny. Niektorí daimjó sa jeho vplyvu začali obávať a začali spriadať plán na obmedzenie jeho moci. Iejasu bol však ostražitý a proti svojim nepriateľom bojoval. Ku kľúčovej bitke medzi Iejasu a jeho odporcami došlo v roku 1600 v údolí neďaleko Sekigahary.

Po príchode na toto bojové pole rozložil Iejasu svoj tábor na vyvýšenej polohe a čakal na príchod zvyšku armády vedenej jeho synom. Nepriatelia boli s počtom 80-tisíc vojakov v prevahe oproti 50-tisíc mužom Iejasu. Napokon však už Iejasu dlhšie čakať nemohol a vyslal svojich vojakov do boja s heslom: „Sú len dve cesty, ako sa možno vrátiť z bojového poľa, buď s hlavou vášho nepriateľa ,alebo bez vašej vlastnej.“ Netrvalo dlho a viacerí daimjó začali veriť, že víťazstvo Iejasu je neodvratné. Pridali sa tak na jeho stranu a on napokon zvíťazil.

Víťazstvo Iejasu Tokugawu v bitke pri Sekigahare znamenalo koniec občianskych vojen a začiatok novej éry. Cisár uznal jeho moc a menoval ho v roku 1603 do pozície hlavného generála, šógúna. Iejasu tak získal autoritu, s ktorou mohol v Japonsku rozhodovať o akýchkoľvek vojenských záležitostiach bez odporcov.

Syn bývalého spojenca sa mení na nepriateľa

Zatiaľčo Iejasu budoval svoj vplyv, Hidejošiho syn Hidejori vyrástol postupne v Osake v muža. Práve on sa mal stať raz vládcom Japonska a Iejasu bol jedným z bojovníkov, čo ho sľúbili chrániť vlastným životom. Skôr či neskôr sa tak v jeho mene mohla spustiť rebélia, aj keď by on sám v nej zapletený nebol.

Predovšetkým južné Japonsko bolo domovom viacerých daimjó, ktorí sa prikláňali ku kresťanstvu a boli odporcami Iejasuho vlády. Ten z krajiny vyhnal väčšinu zahraničných misionárov (vrátane João Rodriguesa) a zákazal kresťanské aktivity v Japonsku, aby sa takto zbavil vplyvu z cudziny.

Už len z dôvodu vlastnej existencie tak Hidejori predstavoval neustálu hrozbu jeho šógunátu, a tak sa Iejasu napokon rozhodol, že ho už dlhšie nemôže ignorovať, ani dodržiavať sľub, ktorý dal mŕtvemu spojencovi. Začal sa teda pripravovať na nový boj, zatiaľčo samuraji stojaci v minulosti po Hidejošiho boku sa zhromaždili v hrade Osaka.

Iejasu zaútočil na hrad v roku 1614. Jeho odporcovia v počte takmer 100-tisíc mužov však držali svoje pozície pevne. Preto sa rozhodol použiť zákerný trik a poslal jednu zo svojich samurajok, aby v jeho mene vyjednávala s Hidejoriho matkou. Jeho rodine prisľúbila pokojný život, ak Hidjeori prisľúbi, že v budúcnosti nebude viesť proti Iejasu žiadne rebélie. Hidejoriho matka presvedčila svojho syna, aby túto ponuku prijal a hrad v Osake tak otvoril svojim nepriateľom brány. Nasledoval obrovský masaker, v ktorom sa podarilo ujsť len hŕstke Hidejoriho prívržencov. Ostatní boli zavraždení a hrad v Osake bol podpálený. V obkľúčení plameňov sa Hidejori odmietol vzdať a spáchal rituálnu samovraždu seppuku.

Iejasu mrzela Hidejoriho smrť, prednejšie mu však bolo založiť vlastnú dynastiu, ktorá by pretrvala veky. Hoci teraz zničil posledných väčších odporcov svojej moci, neznamenalo to, že už nemá žiadnych nepriateľov a za veľkú hrozbu považoval aj japonských kresťanov. Iejasu Tokugava vyhral viaceré vojny, boj za budúcnosť Japonska sa však ešte len začal.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Empire of Japan – Mysterious History

Obrázok: i.ytimg.com/vi/_jDKtTWBs_0/maxresdefault.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.