Tajomné historické postavy: Abraham Lincoln

Abraham_LincolnAbraham Lincoln (1809-1865), v poradí 16. prezident Spojených štátov amerických, je všeobecne považovaný za najlepšieho amerického prezidenta v dejinách. Jeho dramatická vražda krátko po dosiahnutí historických víťazstiev však vedie k vzniku legendy, ktorá zakrýva jeho skutočnú osobnosť. Aj z tohto dôvodu sa snažili vedci za pomoci hĺbkovej psychologickej, historickej a lekárskej analýzy odhaliť neobyčajný a komplikovaný charakter tohto muža. Poďte sa s magazínom Magistra História pozrieť na to, aké sú výsledky ich zistení. 

Koniec veľkého prezidenta

Päť mesiacov po tom, čo bol Abraham Lincoln zvolený za prezidenta na druhé volebné obdobie; navštívil komediálne predstavenie v divadle (Veľký piatok, 14. apríl 1865). A práve tu sa  dve hodiny po začiatku predstavenia dostal do prezidentskej lóže herec John Wilkes Booth (1838-1865), strelil Lincolnovi pištoľou zozadu do hlavy a ten na následky zranenia zomrel nasledujúce ráno. Stal sa tak historicky prvým zavraždeným prezidentom USA. Na druhý deň sa po celej krajine viedli náboženské kázania, v ktorých mnohí kazatelia prirovnávali Abrahama Lincolna k Ježišovi Kristovi, keďže zomrel za hriechy svojej vlasti. Tento fakt takmer okamžite vyzdvihol zavraždeného prezidenta na pozíciu legendárneho sekulárneho svätca. Z Lincolna sa rýchlo stala najväčšia americká ikona, ktorá sa preslávila aj tým, že oslobodila amerických čiernych otrokov a víťazstvom v občianskej vojne zabránila rozpadu USA.

Sláva, ktorá túto postavu dodnes obklopuje, však vrhá tieň na Lincolna ako človeka. Jeho násilné usmrtenie v momente víťazstva pomohlo zabudnúť na všetky kritiky, prehry a frustrácie vojenských rokov. Po atentáte sa stal z Abrahama Lincolna mučeník, jeho život sa v predstavách značne zidealizoval a jeho pôvodný charakter či motivácie sa vytratili. Zabúda sa na to, že v prvom rade sa jednalo o pragmatického muža, ktorý sa snažil uspieť v duchu amerického sna. Jeho činy boli vo veľkej miere ovplyvnené chudobnými a skromnými pomermi, z ktorých pochádzal.

Počiatky Abrahama Lincolna

Lincoln pochádzal z farmy Sinking Spring v Kentucky a narodil sa v drevenom zrube, do rodiny sebestačného farmára. Jeho výchova bola prostá a mal prístup len k obmedzenému vzdelaniu, za ktoré sa vždy hanbil a uvedomoval si jeho nedostatočnosť. Odborníci sa ale domnievajú, že to, čo vyzerá na prvý pohľad ako chudobné detstvo, využil Abraham neskôr ako nástroj, ktorý mu počas jeho politických kampaní prinášal úspech. Už v politických počiatkoch patrilo k častým Lincolnovým zvykom uťahovať si sám zo seba, pričom týmto spôsobom výborne zakrýval komplexnosť svojej brilantnej mysle. Vytváralo to tiež populárny obraz jednoduchého a pokorného politika, ktorého ľudia mohli poznať a obdivovať bez znalosti vnútorného boja ukrývaných ambícií, ktorý sa v ňom viedol.

K tajomstvám jeho politických úspechov patrili hlavne ambície a motivácia. Abrahamov otec bol spokojný s prostým spôsobom života, ktorý viedol, chlapec však chcel vždy dosiahnuť niečo viac. V mladosti bol často nespokojný a chcel svoj život zmeniť, dostať sa v spoločnosti vyššie, pričom jeho ambície pramenili z pocitu menejcennosti a pomerov, z ktorých pochádzal. Svoj cieľ začal dosahovať čítaním, bol jedným z veľkých samoukov dejín. V čase, keď začínal svoju verejnú aktivitu, vstúpil do politického života predovšetkým kvôli posilneniu sebavedomia a sebadôvery, ako aj získaniu popularity.

Prvý politický triumf svojej kariéry dosiahol Abraham Lincoln v roku 1834. Mal len 25 rokov keď bol zvolený do zákonnodárneho zboru štátu Illinois, pričom v tom čase zároveň prevádzkoval úspešnú právnickú prax. Hoci ako americký prezident bol známy hlavne svojou miernou povahou a empatiou, vo svojich politických začiatkoch bol úplne iný. Mal napríklad sklon ku krutosti a tiež tendenciu používať v politike nečestné praktiky. Svoju pohotovosť a humor využíval ku karikatúre svojich protivníkov, zosmiešňoval svojich politických odporcov značnou dávkou arogancie a podobne. Takéto spôsoby mohli byť vhodné a tolerované radovému politikovi v hraničnom štáte ako Illinois, určite sa však nehodili pre prezidentský úrad.

Osudový zlom v živote a kariére Abrahama Lincolna

V určitom okamihu sa povaha Lincolna preukázateľne mení, pričom sa predpokladá, že k tomu prispela predovšetkým jedna konkrétna udalosť. Raz totiž Abraham urazil svojho politického protivníka tak, že ho dotyčný muž vyzval na súboj. V roku 1842 sa James Shields (1810-1879) dožadoval fyzickej konfrontácie, aby mohol obhájiť svoju poškodenú česť. Obaja politici odišli na miesto súboja za hranice štátu Illinois. Lincoln ako odporca mohol zvoliť používané zbrane, vybral teda meče, a to s tým, že súboj bude vedený v priestore označenom kruhmi, ktorý nemohli opustiť. Vzhľadom k tomu, že Shields bol oveľa nižší než Lincoln, mal v súboji zblízka vedeného za podobných podmienok len malé šance na výhru. Na poslednú chvíľu sa však priateľom oboch mužov podarilo konfrontáciu rozhovoriť a Lincoln sa svojmu protivníkovi ospravedlnil.

Práve tento moment odštartoval u Abrahama Lincolna obdobie veľkého osobnostného rastu, ktoré vyvrcholilo jeho dočasným odchodom z vrcholovej politiky. V tom čase dosiahol obrovský psychologický rozvoj svojej osobnosti. Späť do politiky ho v roku 1854 priviedlo prijatie zákona o Kansase a Nebraske, pričom na základe tohto zákona uznal Kongres Spojených štátov amerických tieto dve nové teritóriá ako ďalšie štáty pristupujúce k USA a ich obyvateľom bolo povolené využívať otrokov. Zákon v momente svojho prijatia vyvolal kontroverzie, keďže na týchto územiach sa pôvodne s otroctvom nepočítalo. Pod vplyvom prijatia zákona cítil Lincoln povinnosť vrátiť sa do politiky a proti uvedenému rozhodnutia začal viesť mnohé politické prejavy.

Návrat do vrcholovej politiky

rodina lincolnV roku 1858 prednášal Abraham Lincoln v Springfielde v Illinois svoj slávny prejav o rozdelenom dome. V ňom hovoril o tom, že dom, ktorý je vnútorne rozdelený, nemôže dlho vydržať. Tým narážal na to, že vláda nemôže napoly trpieť otroctvo a napoly slobodu. Vyjadril sa, že dúfa v ukončenie rozpoltenosti domu, čiže samotných USA. Lincoln sa stal prominentnou národnou osobnosťou a tento fakt významne prispel k tomu, že sa stal americkým prezidentom. V jeho osobnej motivácii došlo k významným posunom. Už mu nešlo len o slávu a uznanie, ale tiež o niečo, čo by ukončilo utrpenie otrokov a očistilo česť krajiny.

Vo svojich prejavoch využíval Lincoln od počiatku dosť odlišné argumenty, než aké bežne využívali tradiční abolicionisti, teda odporcovia otroctva. Rozprával napríklad o tom, ako je nehanebné, že jeden človek celý deň pracuje na slnku a druhý si len privlastňuje všetky zisky získané prácou prvého. V podobných vyhláseniach sa ukrývala skutočnosť, ako sa k Lincolnovi správal v mladosti jeho vlastný otec, keď ho posielal pomáhať okolitým susedom pri rôznych drevorubačských a tesárskych prácach. Takouto prácou zarábal Abraham približne 25 centov denne, pričom podľa zákona prináležali príjmy detí do 21 rokov ich rodičom. Lincol teda svoje zárobky prinášal domov a odovzdával ich svojmu otcovi.

Je možné, že on sám sa nevedomky stotožňoval s otrokmi a svojho otca považoval za otrokára, keďže nemohol chodiť do školy a otec ho posielal pracovať k druhým. Jeho postoj k otroctvu odráža aj to, čo on sám dosiahol na svojej ceste zo skromných počiatkov až na vrchol. Otroctvo nebolo podľa Lincolna normálne v spoločnosti, ktorá verí v právo všetkých ľudí na rozvoj, pretože otroci nemajú žiadnu nádej dostať sa vo svojom živote niekam vyššie.

Prezidentská kariéra Abrahama Lincolna

Dňa 6. novembra 1860 zvíťazil Abraham Lincoln prekvapivo v prezidentských voľbách a stal sa tak 16. prezidentom USA. Svoju podporu mu pritom vyjadrili hlavne štáty nachádzajúce sa na severe, ktoré nepoznali otroctvo. Práve nespokojnosť so zvoleným prezidentom bola neskôr jedným z dôvodov, ktorá viedla k rozkolu medzi americkými štátmi a následnej občianskej vojne.

Hoci Lincoln vždy na prvý pohľad disponoval neobyčajným odhodlaním, charakterom a úžasnou sebakontrolou; problémy, ktorým musel čeliť, boli neraz oveľa väčšie, než si ľudia uvedomovali. V roku 1862 mu umrel na týfus tretí syn William (1850-1862). Willie bol najmilšie dieťa svojich rodičov a najviac sa podobal svojmu otcovi. Rodina niesla jeho stratu veľmi ťažko. Abraham prepadol melanchólií a vrátili sa mu depresie, ktorými trpel už v mladosti. Začal užívať medikament, ktorému sa v tom čase hovorilo modrá medicína. Jednalo sa o silný liek proti depresii, ktorý tiež mohol zvyšovať Lincolnovu prchkosť a temperament. Ak sa užíval vo veľkých dávkach, mohol viesť k postupnej otrave organizmu ortuťou. V prezidentskom úrade sa tak Abraham Lincoln nevedomky trávil. Zdá sa však, že po čase si účinky tejto medicíny začal uvedomovať a prestal ju užívať.

Schopnosť poznávať, učiť sa, prispôsobovať sa a rásť bola pre Lincolna charakteristická po celý život a je tiež príčinou jeho veľkosti, ale súčasne aj nástrojom jeho pádu. Hoci sa v začiatkoch politickej kariéry staval proti rasovej rovnosti, neskôr sa jeho názory na černošskú komunitu veľmi zmenili. V Bielom Dome sa napríklad opakovane stretával s Frederickom Douglassom (1817-1895), prominentým bojovníkom za práva otrokov a bývalým otrokom. Spoločne plánovali emancipačnú stratégiu černochov a raz sa Lincoln Douglassa pred davom zloženým výhrade z belochov spýtal, čo si myslí o prejave, ktorý predtým predniesol, pretože práve jeho názor si váži najviac zo všetkých.

K viere Lincolna v rasovú rovnosť v tomto období prispela aj samotná občianska vojna a prínos černošských vojakov k víťazstvu Únie. Vo vojne totiž bojovali za svoju krajinu, a preto si podľa jeho názorov zaslúžia občianstvo. Práve Lincolnova snaha dať černochom volebné právo (vychádzajúca okrem iného aj z jeho vnímania nespravodlivosti v detstve) mu neskôr priniesla smrť.

Vo svojom poslednom prejave pred smrťou sa Abraham vyjadril pozitívne v určité politické práva pre slobodných otrokov, čo bol v tých časoch stále nebezpečný krok. Jeho prejav si vypočul aj mladý herec Booth, ktorý ho pochopil po svojom a tri dni po tomto prejave Lincolna zastrelil. Smrť priniesla prezidentovi charakter mučeníka, ako sme sa však mohli presvedčiť, mal aj temnejšie stránky. Abraham Lincoln bol značne komplikovanou osobnosťou, tento fakt ho však zľudšťuje. Možno ho tak oceniť skôr ako ľudskú bytosť než vzor, ktorý na nás vzhliada zo svojho ohromného pamätníka vo Washingtone. Ako človek bol totiž možno omylnejší, ale aj tak oveľa zaujímavejší a bližší ľuďom, než legendárny zbožštený hrdina.

Zaujímavosti zo života ďalších tajomných postáv nájdete TU. 

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Záhadné postavy dejín – Abraham Lincoln

Obrázky: 

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/44/Abraham_Lincoln_head_on_shoulders_photo_portrait.jpg/800px-Abraham_Lincoln_head_on_shoulders_photo_portrait.jpg

davidjkent-writer.com/wp-content/uploads/2012/11/Mary-Todd-Lincoln.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.