Tajomné historické postavy: Leonardo da Vinci

da vinciLeonardo da Vinci (1452-1519), umelec a vynálezca talianskeho pôvodu, ktorého môžeme jednoznačne považovať za jedného z najslávnejších polyhistorov všetkých čias a pravdepodobne prvého skutočne renesančného človeka. O jeho myšlienkach a vynálezoch sa zvykne hovoriť, že predbehli svoju dobu. Práve na ich základe sa neskôr vytvoril potápačský oblek, tank, ale aj vrtuľník a ďalšie lietajúce stroje. Leonardo však taktiež veľmi dobre poznal znalosti svojej doby a čerpal z nich inšpiráciu. Rovnako hovoril v jeho prospech aj fakt, že žil v čase technologického pokroku Európy 15. a 16.storočia, jedného z najplodnejších období pre umenie, vedu a techniku, aké kedy svet zažil. Čítajte ďalej a dozviete sa viac o tomto renesančnom géniovi. Možno vás dokonca jeho život inšpiruje k nejakej vlastnej tvorivej činnosti. 

Schopnosti veľkého maliara

Da Vinci sa narodil v polovici 15. storočia v mestečku Vinci v Toskánsku ako nemanželský syn roľníckej dcéry a váženého notára. Umelecké nadanie sa u neho začalo prejavovať už v rannom veku, preto sa stal učňom uznávaného maliara a sochára menom Andreu del Verrocchio (1435-1488), ktorý sa radil medzi jedného z najvýznamnejších florentských umelcov tej doby. Verrochio žil a tvoril na dvore Lorenza Mediciho (1449-1492) a okrem Leonarda patril k jeho žiakom aj Sandro Botticelli (1445-1510) či Pietro Perugino (1446-1524). Monu Lisu Leonarda da Vinciho môžeme nepochybne považovať za najslávnejší obraz na svete, ktorý sa paradoxne dostal do všeobecného povedomia verejnosti ešte viac, keď bol v roku 1911 ukradnutý. Práve v tomto diele sa úžasným spôsobom snúbia všetky schopnosti veľkého maliara. Aby sme bližšie spoznali spôsob, akým Leonardo túto prácu vytvoril, môžeme pri tom využiť systém elektronického zobrazovania za pomoci kamery s multispektrálnou technikou zobrazenia jednotlivých vrstiev počas maľovania obrazu. Vďaka tejto technike s využitím infračerveného žiarenia je možno na obraze jasne vidieť da Vinciho črty a zrekonštruovať tak celý priebeh maľby obrazu. Tento proces vymyslel a vytvoril francúzsky inžinier a zakladateľ Lumiere Technology, Pascal Cotte. Múzeum Louvre v Paríži, kde je dnes slávna Gioconda vystavovaná, nechalo vedca pristúpiť k obrazu, aby ho mohol nasnímkovať a neskôr získané výsledky analyzovať. Ten následne vytvoril jej repliku a zrekonštruoval priebeh skenovania. Aby ste si vedeli predstaviť rozdiel medzi bežnou kamerou a kamerou, ktorú na tieto účely Pascal použil, musíte si uvedomiť, že priemerná kamera zaznamená približne 20 miliónov pixelov a tri primárne farby, respektíve vlnové dĺžky svetla. Pascalova kamera však zaznamená až 240 miliónov pixelov a 13 vlnových dĺžok svetla, pričom 4 z nich sa nachádzajú mimo viditeľné spektrum. Výsledkami Pascalovho skenovania sa získali zložité rady čísel a grafov. Tie neskôr dokázali za využitia programu, ktorý sám Pascal špeciálne vytvoril, zrekonštruovať v počítači prakticky každé štádium vývoja obrazu Mony Lisy. Hoci pre renesančné obrazy boli množstvá vrstiev a ich nanášanie jednej na druhú typické, Leonardova technika je tak zložitá a vyžaduje sa pri nej taká obratnosť, že ju neskôr už nikdy nikto s úspechom nenapodobnil. Aj vďaka Pascalovmu skenovaniu totiž vieme, že da Vinci pri maľbe využíval techniku známu ako sfumatto, starostlivú a prepracovanú prácu. Táto technika využíva pomerne neobvyklé pojidlo na báze oleja, do ktorého maliar neskôr pridáva pigment v malých množstvách. Tým sa vytvára veľmi tenká vrstva oleja s prímesou farby, ktorá je nanesená na biele plátno. Na ňu sa potom pridáva ďalšia a ďalšia vrstva, až kým výsledok nepripomína niečo ako farebné sklo. Pigmentom totiž prechádza svetlo, ktoré sa odrazí od bieleho podkladu a vráti sa späť, pričom farby sa zvýrazňujú nasycovaním tohto svetla. 

Za Leonardovým úspechom stoja iné osobnosti

Okrem maliarskej činnosti je Leonardo da Vinci známy aj ako všestranný vynálezca. Neuveriteľný rozsah vedenia, na ktoré zameral svoje nadanie, vyšiel však najavo až po jeho smrti, pričom jeho úplné poznámky boli svetu sprístupnené až koncom 19. storočia. Nemecký učenec a historik Jean Paul Richter (1847-1937) sa venoval ich štúdiu, prepisu i prekladu a da Vinciho myšlienky následne vydal. Po ich zverejnení sa zmenil pohľad na tohto génia a vyšlo najavo, aké rozsiahle znalosti mal, ale i to, čomu všetkému sa vlastne venoval. Následne začal byť všeobecne považovaný za muža, ktorý dokázal takmer všetko. Nájdu sa však aj ľudia, ktorí pochybujú o tom, či všetky myšlienky a nápady pripisované da Vincimu boli skutočne jeho, respektíve či ho niekto k nim nenaviedol. Je pravdou, že Leonardove záujmy ho priviedli k mnohým renesančným osobnostiam. Koncom 16. storočia vládu v Milánskom vojvodstve prebral veľký milovník umenia Lodovico Sforza (1452-1508), ktorý zamestnal mnohých umelcov a inžinierov, aby jednak skrášlili jeho palác, ale tiež ich ako mecenáš podporoval v ich ďalšej činnosti a rozvoji. V roku 1482 získal ponuku stať sa členom “Klubu Sforzových vyvolených” aj Leonardo da Vinci, ktorý následne na Sforzovom sídle zotrval ďalších 17 rokov. Tu sa spoznal napríklad s vynikajúcim matematikom Luccom Paciolim (1447-1517), priekopníkom odboru dnes známeho ako účtovníctvo. Práve od Pacioliho získal da Vinci mnoho podstatných matematických znalostí, ktoré sa neskôr stali základom mnohých inžinierskych prác a vynálezov, ktorými sa preslávil. Na oplátku zostrojil Leonardo Paciolimu mnohosten spomenutý v jeho práci Božský pomer (De divina proportione, 1509). Po napadnutí Talianska Francúzskom v roku 1499 bol Sforza zvrhnutý a da Vinci aj Pacioli museli opustiť Miláno, zostali však naďalej v kontakte. 

Z rúčky do rúčky

Na začiatku renesancie bolo centrom technologického pokroku talianske mesto Sienna, v ktorom sa k slovu dostáva nové hnutie využívajúce spojenie klasických techník s experimentálnymi zariadeniami. Za vodcu tohto hnutia môžeme označiť muža menom Mariano Taccola (1382-1453), ktorého spisy obsahujú množstvo nákresov rozličných strojov. Dohromady sa dochovalo 5 zväzkov jeho umelecko-technického prelomového diela so stovkami kresieb dokladajúcimi jeho genialitu. Pri ich štúdiu si je možné všimnúť značnú podobnosť niektorých nákresov s nákresmi Leonarda da Vinciho, okrem iného Taccola napríklad nakreslil vlastnú (hoci menej prepracovanú) verziu Vitruviovho muža. Taccolove práce zdedil ďalší siensky inžinier a maliar Francesco di Giorgio Martini (1439-1501) a následne na ich založil vlastný výskum, pričom Taccolove návrhy a ilustrácie zdokonalil. Je dokázané, že da Vinci bol s Taccolovými nákresmi oboznámený, keďže zväzok jeho práce sa dochoval v jeho knižnici a bol plný jeho vlastných poznámok. Vyzerá to teda tak, že v tejto dobe došlo k prenosu určitých znalostí a poznatkov z Taccola na di Giorgia a z neho na da Vinciho. Diela jeho predchodcov obsahujú napríklad aj nákresy potápačských dýchacích prístrojov a je známe, že ľudia sa v tej dobe pokúšali s podobnými prístrojmi aj skutočne potápať. V každom prípade sa však kresby Leonarda da Vinciho vyznačujú oveľa väčšou kvalitou než je to u iných. Možno teda nebol autorom myšlienky o prvej potápačskej maske, návrh prototypu však výrazne zdokonalil. 

nacrt

Na ceste k nesmrteľnosti

O Leonardovi sa ďalej traduje, že bol prvým, ktorý v priebehu histórie pochopil princípy lietania a prišiel s ideami na mnohé lietajúce stroje od padáku cez rogalo až po vrtuľník. V histórii však nájdeme zmienku o človeku, ktorý svoje letecké pokusy zrealizoval ešte niekoľko storočí pred majstrom Leonardom. Mních Eilmer z Malmesbury v britskom kraji Wiltshire, neskôr označovaný aj ako Elmar či Oliver, sa narodil okolo roku 980 a zomrel krátko po invázii Normanov na britské ostrovy v roku 1066. Jeho príbeh nám predstavuje historik William z 12. storočia, ktorý pochádza tiež z Malmesbury. Tento historik písal o dejinách Anglicka a o anglických kráľoch, no zmienil sa aj o Eilmerovi. Opisuje ho ako veľmi vzdelaného muža, ktorý sa pokúsil o odvážny čin, keď si raz na ruky a nohy pripevnil krídla a zoskočil zo strechy veže opátstva, v ktorom žil, aby letel ako Daidalos. Podľa Williama zodvihol Eilmera z veže o výške 25 metrov vietor a preletel tak vyše 200 metrov. Prudký  vietor však následne spôsobil jeho pád, pri ktorom si mních zlomil obe nohy a zostal do konca života chromý. Práve tento príbeh spochybňuje počin Leonarda da Vinci – priekopníka v lietaní. Mních Eilmer síce veľmi nepremyslel svoje pristánie, letová fáza mu ale šla dobre. Uvedomoval si aj, kde spravil chybu a uznal, že nedokázal svoj vynález stabilizovať, pretože ho zabudol vybaviť chvostovou časťou. Leonardovým nákresom predchádzali aj mnohé relatívne primitívne kresby prisudzované talianskym konštruktérom, on si ich však prispôsobil a navrhol na ich základe prepracovanejšie zariadania. Tak či onak, pri bližšom skúmaní nie je ani jeden z jeho návrhov takým technickým zázrakom, za aký sa považoval kedysi a pravdepodobne by ani jeden z leteckých strojov nefungoval, chyby obsahujú aj náčrty samotného vrtuľníka. K jeho náčrtu Leonarda zrejme inšpirovala lietajúca hračka, ktorú v tom čase európski obchodníci doviezli z Číny. Vynálezca však nebral do úvahy, že podobnú vec nestačí len zväčšiť, aby fungovala. Nevyprodukovala by totiž dostatočný vztlak na to, aby dokázala zdvihnúť aj pilota. Leonardo teda mnohé už známe zariadenia napodobnil a zlepšil, pričom viacerí menej známi konštruktéri jeho éry prišli s podobnými nápadmi, výsledkami a strojmi. Od doby zverejnenia jeho poznámok sa tomuto géniovi pripisovali vynálezy, z ktorých si niektoré nepripisoval ani on sám. Nebolo by teda spravodlivé popisovať ho ako človeka, ktorý predbehol svoju dobu, keď on sám vedel, že za mnohé vďačí tradíciám stredoveku a renesancie, v ktorej žil. Leonardo da Vinci nebol pravdepodobne až takým prelomovým vynálezcom ako ho líči história, množstvo tém v jeho poznámkach však odkrýva obrovský záber jeho znalostí. Okrem spomenutého sa totiž venoval napríklad aj botanike, astronómii, medicíne či teórii farby a malieb. V každom prípade je to však predovšetkým jeho výtvarná genialita, ktorá odolala zubu času, preslávila ho po celom svete a zabezpečila mu tak nesmrteľnosť.

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Záhadné postavy dejín: Leonardo da Vinci

Obrázky: customasapblog.com, philosophyforchange.files.wordpress.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.