Tajomný Slovák – Vladimír Krivoš

Ovládal viac ako 40 jazykov, dostal šľachtický titul a pracoval pre ruské štátne služby. Napriek tomu sa viackrát ocitol vo väzení, kde strávil niekoľko rokov. Aj keď väčšinu svojho života prežil v Rusku, sám seba považoval za Slováka a nebál sa to povedať. Ide o postavu v našich dejinách, ktorú pozná len málo ľudí. 

Vladimír Krivoš sa narodil 1. júla 1865 v obchodníckej rodine. Vyštudoval tri gymnáziá a po maturite začal študovať na Diplomaticko-vojenskej orientálnej akadémii vo Viedni. Po roku štúdia bol vylúčený, dôvodom bolo aj jeho „nevhodné“ správanie u cisára. Tvrdil totižto o sebe, že nie je Rakúšan, ani Maďar, ale Slovák. Okrem toho sa stýkal aj so Slovákmi, ktorí sa kriticky stavali voči habsburskej monarchii.

V štúdiu pokračoval na fakulte východných jazykov v Petrohrade. Tu sa zameral na východné jazyky a právo. Okrem stenografie sa postupne naučil 40 jazykov. Z nich 26 ovládal aktívne. Počas štúdia sa venoval aj žurnalistike. Písal najmä o citlivých témach maďarského útlaku.

Po tom, čo úspešne ukončil štúdiá, zostal v Rusku a vstúpil do štátnych služieb. Na Slovensko sa vrátiť nemohol, pretože ho v Rakúsko-Uhorsku považovali za vojnového zbeha. Ako člen tajnej polície sa okrem iného venoval aj kryptológii – šifrovaniu a dešifrovaniu správ. Krivoš uplatnil svoje vedomosti počas rusko-japonskej vojny, kedy rozlúštil viacero japonských šifrovacích kľúčov. Zaradil sa tak medzi najlepších svetových dešifrátorov. Vytvoril dokonca vlastný univerzálny stenografický jazyk použiteľný vo všetkých jazykoch. Neskôr mu bol za zásluhy cisárskym dvorom udelený šľachtický titul.

V ruských štátnych službách pôsobil niekoľko rokov. V roku 1915 ho ale pre podozrenie zo špionáže zatkli. Nadriadení si uvedomovali, že Krivoš by mohol znamenať hrozbu, keďže toho vedel až príliš veľa. Nakoľko proti nemu nemali žiadne dôkazy a bez dôkazov ho nemohli uväzniť, poslali ho na Sibír. Keďže Boľševici potrebovali vzdelaných ľudí ako soľ, po revolúcii Krivoša omilostili a ten sa vrátil do Petrohradu. Po skončení prvej svetovej vojny sa chcel vrátiť domov, ale jeho žiadosť bola zamietnutá. Napriek tomu odišiel, ale zatkli ho v Liptovskom Mikuláši, kde sa snažil zaregistrovať ako československý občan. Bol obvinený za opustenie Sovietskeho Ruska, špionáže a vyzrádzanie štátneho tajomstva. Odsúdili ho na trest smrti. Rozsudok bol nakoniec upravený a jeho trest znížený na desať rokov.

Vo väzení si aj napriek intervenciám svojho brata u prezidenta Masaryka odsedel päť a pol roka. Za ten čas bol vo väznici v Lubianke a neskôr v gulagu na Soloveckých ostrovoch. Počas dlhých rokov vo väzbe však mal ako privilegovaný väzeň možnosť venovať sa botanike, učiť cudzie jazyky a prispievať do táborových novín. Prepustili ho v roku 1928 a následne začal pracovať pre tajnú políciu ČEKA.

Aj napriek veľkej snahe sa nakoniec Krivoš do rodného Československa nevrátil. Počas 2. svetovej vojny ho spolu s manželkou evakuovali do mesta Ufa v Rusku. Tu už ako 77-ročný bol znova uväznený ako potenciálne nebezpečná osoba – vedel totiž až príliš veľa a „tí hore“ sa ho stále báli. Ešte v tom roku v Ufe aj zomrel, konkrétne 4. augusta 1942. Tu sa skončila púť veľkého človeka, o ktorom vieme tak málo…

Autor: Dávid Baránek

Zdroj: liptov.sme.sk, sho.sk, cez-okno.net

Obrázky: cez-okno.net

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.