Tajomstvá Akropoly v Aténach

Akropola predstavuje jeden z najväčších architektonických pokladov antických Grékov, ktorí v jej chrámoch uctievali Aténu a ďalších bohov. Súčasný výskum nám odhaľuje záhady jej stavby, prezrádza ako odolala zemetraseniam a približuje, ako vyzerala v minulosti.

Budovanie Akropoly a kult bohyne Atény

Akropola v Aténach je impozantným stavebným komplexom týčiacim sa do výšky nad gréckym hlavným mestom. Postavená bola z mramoru, ktorého najväčšie kvádre vážia aj 10 ton a ťažený bol na hore Pentelikon vzdialenej 17 km od Atén. Vybrúsený biely mramor v slnečnom svetle krásne žiaril a dodnes sa používa pre reštauráciu poškodených častí Akropoly. Získať veľké kusy kvalitného mramoru nie je jednoduché ani v dnešnej dobe, keďže skala obsahuje množstvo prasklín, ktoré môžu spôsobiť rozbitie bloku.

Antickí Gréci mali k dispozícii len jednoduché nástroje a tak im trvalo celé roky, kým získali dostatočné množstvo veľkých mramorových blokov pre výstavbu hlavného chrámu v Akropole, Partenónu. Následne ich museli presúvať po ceste špeciálne postavenej pre tento účel až do Atén na vozoch ťahaných mulami a neskôr dostať mramor na vrchol skaly s výškou 70 m nad úrovňou Atén. Pre tento účel im slúžila veľmi hladká kamenná rampa s približne 10-stupňovým sklonom.

Akropola sa pôvodne využívala ako sídlo vlády a miesto, kde Aténčania uctievali svojich bohov, ku ktorým sa cítili vďaka vyššej nadmorskej výške bližšie. Hlavný chrám bol venovaný bohyni Aténe, ktorej meno nesie aj samotné grécke mesto. Aténa ako bohyňa múdrosti, hrdinov a všeobecne civilizácie bola v antickom Grécku často uctievaná v chrámoch umiestnených vysoko na skalách, okolo ktorých vznikali mestské komunity.

V gréckej mytológii je Aténa považovaná za pannu a preto bol aj jej chrám pomenovaný výrazom označujúcim pannu, teda Partenón. Vo vnútri chrámu kedysi stála 11 m vysoká socha bohyne Atény držiaca v ruke menšiu sochu Niké, bohyne víťazstva. Obyvatelia mesta tu uctievali bohyňu, o ktorej boli presvedčení, že chráni Atény a je zárukou ich nedobytnosti.

Čo Akropole predchádzalo a ako pretrvala do dnešných dní?

Moderný výskum odhaľuje mnoho nových poznatkov o výstavbe Partenónu, pod podlahou ktorého boli objavené početné vápencové kvádre, z ktorých niektoré sú staršie aj o vyše 100 rokov než Aténin chrám. To dokazuje, že pred Partenónom stáli v Akropole iné stavby datované do obdobia krátko predtým, než sa z Atén stala prvá demokracia na svete. Ich dekorácia bola menej prepracovaná a mytologické výjavy pravdepodobne považované za staromódne, preto ich neskorší obyvatelia mesta nahradili novými. Pôvodné stavby však antickým Grékom dokázali, že je možné postaviť kamenný chrám vysoko nad Aténami a tak sa pustili do výstavby Akropoly.

Grécko patrí k seizmicky najaktívnejším oblastiam sveta a hoci zemetrasenia ničia moderné stavby v Aténach, antické budovy im naďalej odolávajú. Monitorovanie seizmickej aktivity na Akropole ukázalo, že základy Partenónu sa trasú menej ako v meste pod ním vďaka odlišnému geologickému zloženiu a pevnosti vápencovej skaly, na ktorej chrám stojí. Jednotlivé kusy mramoru nespájala malta, ale železné spony a drevené kliny či kolíky. Okolo spôn bolo vliate roztopené olovo, ktoré ich chránilo pred vzduchom a hrdzavením a počas zemetrasenia ako mäkký materiál pohlcovalo časť pôsobiacej sily a umožnilo jednotlivým kusom mramoru hýbať sa, kým železné spony držali štruktúru pokope.

Dekorácia Partenónu a neskorší úpadok chrámu

Stopy po modrozelenej a červenej farbe, ako aj dekoračných vzoroch na vnútorných kvádrov Partenónu naznačujú, že chrám kedysi zdobili prepracované rezby a mramor pokrývali jasné farby. Vieme, že chrámu dominovala svätyňa, v ktorej bolo rúcho bohyne Atény vytvorené z vyše tony ligotavého zlata, kým pre jej končatiny sa použila biela slonovina a strop miestnosti pokrývali farby a výjavy z gréckych mýtov. Pre nanášanie farby na mramor sa používal včelí vosk a živica z pistáciovníka zmiešaná s farbivami, aby sa pôsobením tepla farba na povrchu dlhšie udržala.

V dôsledku poveternostných vplyvov však postupom času väčšina malieb z mramoru zmizla. V roku 267 n. l. navyše bola zámerne zapálená strecha Partenónu a počas nasledujúcich storočí bola postupne rozkradnutá socha Atény zo zlata a slonoviny. Kresťania pretvorili chrám na kostol a odstránili z neho sochy ďalších gréckych bohov. Výbuch pušného prachu v roku 1687 značne poškodil jadro Partenónu a na Akropole zanechali stopy aj stáročia pôsobenia poveternostných vplyvov.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 1 – Tajemství Akropole

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/ba/Acropolis.JPG/1024px-Acropolis.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.