Tajomstvami opradená Socha slobody

Ikonický symbol slobody v sebe spája inšpiráciu antickými bohmi s pokrokovými metódami moderného staviteľstva. Na základe akého vzoru bola Socha slobody stavaná a čo nám o jej vzniku prezrádza súčasný výskum?

Vzhľad sochy a inšpirácia pre jej tvár

Socha slobody bola dokončená v roku 1886 podľa návrhu francúzskeho sochára Frédérica A. Bartholdiho (1834-1904) a jej plné meno pôvodne znelo Sloboda prinášajúca svetlo svetu. Hlavnou inšpiráciou pre vzhľad sochy bola rímska bohyňa slobody Libertas, ktorá sa nachádza aj na štátnom znaku Francúzska. Pochodeň v jej pravej ruke symbolizuje cestu k osvieteniu, kým zlomené reťaze pri nohách sochy značia oslobodenie spod útlaku. Hlavu Sochy slobody zdobí koruna so siedmimi lúčmi a v ľavej ruke drží dosku s dátumom vyhlásenia americkej nezávislosti, teda 4. júlom 1776.

Tvár sochy má vážny výraz, ako niekto, komu na pleciach spočíva veľká zodpovednosť. Bartholdi neuviedol, či sa pri jej tvorbe inšpiroval tvárou konkrétneho človeka, podľa väčšiny názorov však socha nesie v tvári črty reálnej osoby, ktorou má byť sochárova matka Charlotte, s ktorou mal veľmi blízky vzťah. V listoch, ktoré Bartholdi písal matke v roku 1871 počas svojej návštevy New Yorku, však nič podobné nespomína, a preto sa predpokladá, že si neuvedomil, že dáva soche matkine črty. Vieme totiž, že Bartholdi nechcel, aby socha pripomínala konkrétnu osobu, nakoľko mala reprezentovať abstraktný ideál slobody.

Podobnosť Rhodského kolosu so Sochou slobody

Všeobecne sa verí, že Bartholdi sa pri návrhu sochy inšpiroval rímskou bohyňou slobody Libertas. Otázna je však koruna so siedmimi lúčmi symbolizujúca slnečné lúče, ktorú nevidieť na rímskych zobrazeniach bohyne, hoci sa vyskytuje na štátnom symbole Francúzska. Naznačuje, že popri Libertas vychádzal Bartholdi aj z jedného zo siedmich divov starovekého sveta.

Rhodský kolos bol zdobený podľa legendy podobnou korunou a držal tiež v ruke fakľu, podobne ako Socha slobody. Reprezentoval gréckeho boha Slnka, Hélia, a nachádzal sa na ostrove Rhodos v Egejskom mori. Hovorí sa, že stál rozkročený nad vchodom do prístavu a lode plávali popod jeho nohy. Tomu však odporuje geologický výskum oblasti, ktorý dokázal, že pôda v prístave nie je dostatočne stabilná pre udržanie základov tak veľkej stavby.

Experti sa namiesto toho domnievajú, že z bronzu odliata socha sa týčila na kopci učupenom medzi dvomi hlavnými prístavmi na Rhodose. Jeho základy mali stáť na veľkom kamennom piedestáli tak, ako základy Sochy slobody. Je známe, že Bartholdi bol fascinovaný kolosálnymi sochami, a tak by neprekvapilo, ak by vo vlastnom výtvore spojil obraz bohyne Libertas s legendou o Rhodskom kolose.

Čo sa ukrýva pod medenou fasádou Sochy slobody?

Keď bola socha osadená na svojom mieste počiatkom 19. storočia, pôsobila ako žiarivý zlatý kolos z antiky. Postupom času však jej medený plášť nadobudol zelený odtieň patiny, ktorá vznikla v dôsledku oxidácie. Rhodský kolos bol vytvorený z bronzu, čo bol pre stavbu tak veľkej sochy praktickejší a trvácnejší materiál ako meď. Tá pod vplyvom prírodných živlov časom zozelenie. V porovnaní s bronzom je prácnejšia a menej pevná. Zároveň je však oveľa lacnejšia a dostupnejšia.

Bartholdi pracoval pri budovaní sochy s obmedzeným rozpočtom a nemal k dispozícii bronzové zbrane získané v bitkách, ktoré boli podľa mýtu použité pri stavbe Rhodského kolosu. Zelený odtieň Slobody teda nie je pôvodný ani zámerný, napriek tomu však pretrvala dlhšie ako jej antický predchodca, nakoľko Rhodský kolos zničilo po približne 60 rokoch existencie silné zemetrasenie.

Vonkajší plášť Sochy slobody tvorí vyše 300 medených dosiek s celkovou váhou 28 ton a hrúbkou každej dosky len 2, 3 mm. Tenké medené plechy by neboli pre udržanie sochy dostatočné, a preto sú pripevnené na vnútornú kovovú kostru, ktorej stredový pilier ukotvuje sochu v podstavci a slúži ako chrbtová kosť pre vrstvy oceľových nosníkov.

Rhodský kolos mal pravdepodobne veľmi tenké členky a nohy, kvôli ktorým bol náchylný na zrútenie. Aby sa zaručila stabilita Sochy slobody, okolo nôh sa jej vlní široká róba, poskytujúca soche pevný základ a ochranu pred silným vetrom. Na projektovaní nosnej konštrukcie sochy sa podieľal popredný francúzsky inžinier a architekt, Gustave Eiffel (1832-1923), ktorý krátko nato dokončil svoje najznámejšie dielo, Eiffelovu vežu v Paríži.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 – 4 – Socha Svobody

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a1/Statue_of_Liberty_7.jpg/434px-Statue_of_Liberty_7.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.