Tajomstvo kokaínových múmií

Objav stôp nikotínu a kokaínu v tele egyptskej múmie prekvapil nielen akademický svet. Priniesol so sebou otázky, z ktorých mnohé sú dodnes nezodpovedané. Odhaľte, v čom spočíva tajomstvo kokaínových múmií a aké sú jeho možné vysvetlenia.

Identita kokaínovej múmie

Henut Tai bola egyptskou kňažkou žijúcou v období 21. dynastie, teda okolo roku 1000 p. n. l. Jej pohreb bol skromnou záležitosťou. Rovnako ako telá faraónov, aj ona bola mumifikovaná v presvedčení, že tak dosiahne nesmrteľnosť. Začiatkom 19. storočia bola jej hrobka vyrabovaná a sarkofág s múmiou Henut Tai sa dostal do rúk bavorského kráľa Ľudovíta I. (1786-1868), ktorý ho následne daroval do zbierky múzea v Mníchove.

Tu začala múmiu skúmať v roku 1992 nemecká toxikologička Svetlana Balabanova, ktorá objavila, že telo Henut Tai obsahovalo veľké množstvo kokaínu a nikotínu. Vedelo sa, že Egypťania poznali halucinogénne látky, tieto drogy však pochádzali z koky a tabaku. O týchto rastlinách sa verilo, že boli neznáme mimo americký kontinent, až kým Sir Walter Raleigh (1554-1618) neuviedol fajčenie do Európy koncom 16. storočia a kým nebol importovaný kokaín do viktoriánskej Británie.

Zdalo sa preto nemožné, že mali starovekí Egypťania prístup k látkam objaveným v tele múmie Henut Tai, odvtedy známej ako kokaínová múmia. Doktorka Balabanova vynašla nový spôsob zachytenia drog vo vlasoch a pote. Tešila sa veľkému rešpektu vo svojom odbore. Po získaní výsledkov z múmie bola najprv presvedčená o chybe, testy vykonala opakovane a vzorky poslala do troch rôznych laboratórií. Výsledky však zostávali rovnaké, na základe čoho Balabanova svoj objav zverejnila a svet zostal v šoku.

Spochybňovanie výsledkov a ďalší výskum

Väčšina odborníkov považovala podobný objav za nemožný a príčinu videla v kontaminácii vzoriek. Tú však doktorka so znalosťou špeciálnych forenzných techník vylúčila. Výsledky spochybnila aj významná britská egyptologička Ann Rosalie David (1946), ktorá vykonala podobné testy na múmiách v zbierke múzea v Manchesteri.  

David sa domnievala, že múmia, ktorú nemecká toxikologička skúmala, nebola skutočnou múmiou z obdobia starovekého Egypta, ale relatívne modernou múmiou, v ktorej tele sa už mohli nájsť stopy drog. V priebehu 19. storočia túto fintu využívali obchodníci so starožitnosťami v Luxore, ktorí prichádzajúcim zberateľom starožitností často predávali falošné artefakty vrátane mumifikovaných tiel nedávno zosnulých osôb, ktoré tak zdvihli predajnú cenu skutočného, avšak prázdneho sarkofágu. Vzorky získané z kokaínovej múmie tak mohli pochádzať z falošnej a nie autentickej múmie.

Aby sa autenticita múmie mohla potvrdiť alebo vyvrátiť, bolo potrebné zistiť, z ktorej hrobky a vykopávky pochádza. Katalóg múzea v Mníchove uvádza, že múmiu Henut Tai získal bavorský kráľ od istého anglického cestovateľa v roku 1845 a hoci nebolo uvedené presné miesto vykopávky, jej pôvod mal byť v hrobke vyhradenej pre kňazov a kňažky boha Amona v Tébach. Stav jej mumifikácie bol dobrý a v sarkofágu boli okrem múmie objavené aj artefakty, s ktorými sa telá pochovávali.

Toxikologička Balabanova medzitým pokračovala v skúmaní tiel z vykopávok pochádzajúcich zo Sudánu, ktorý bol kedysi súčasťou Egypta. Tieto pozostatky boli mladšieho dáta než egyptské múmie, stále však boli pochované o niekoľko storočí skôr než došlo k objavu Ameriky. Približne tretina z 314 skúmaných tiel obsahovala prvky nikotínu a kokaínu. Doktorka následne skúmala telá z Číny, Nemecka a Rakúska datované do obdobia 3700 p. n. l. až 1100 n. l. Niektoré z nich takisto vykazovali nikotín.

Halucinogénne látky v starovekom Egypte

Po vykonaní testov na približne tritisíc vzorkách napokon prišla doktorka Balabanova k záveru, že tabak bol známy v Európe a Afrike dávno pred Krištofom Kolumbom (1451-1506). Naznačila, že pred tisíckami rokov mohol v Afrike, Európe a Ázii rásť dnes už neznámy druh tabaku a že mohli existovať rastliny, ktoré starovekí Egypťania používali ako drogy, avšak medzitým zanikli podobne ako ich civilizácia.

Steny Veľkého chrámu v Karnaku pokrývajú mnohé maľby lotosových kvetov, ktorým historici pôvodne pripisovali náboženský význam, mohli však byť aj iným symbolom, nakoľko v starovekom Egypte bol lotos silným narkotikom. Egypťania tiež používali v liečiteľstve mandragoru, konopu (cannabis) a pravdepodobne poznali aj ópium. Kedysi bežne využívaný lotos je navyše v súčasnosti v Egypte na pokraji zániku a podobný osud mohol v minulosti postihnúť iné, dnes už neexistujúce rastliny.

Staroveký svet tak skutočne mohol poznať určitú verziu tabaku, keďže malé množstvo nikotínu je prítomné v mnohých druhoch rastlín a plodín. Vysokú koncentráciu používanú pre fajčenie však nájdeme len v tabaku. Množstvo nikotínu objavené v telách z obdobia staroveku bolo podobné ako u dnešných fajčiarov, v niektorých prípadoch však bolo tak vysoké, že mohlo byť potenciálne smrteľné.

K veľkej koncentrácii mohlo dôjsť, ak sa tabak používal popri bežnom užívaní aj pri procese mumifikácie. Byliny a ingrediencie používané počas mumifikácie ľudí a zvierat boli veľkým tajomstvom egyptských kňazov. Tabak mohol byť jeho súčasťou, nakoľko vysoké množstvo tabaku a nikotínu zabíja baktérie, a teda by to pomohlo pri konzervácii tela.

Egyptské varianty ľuľkovitých rastlín

Pozornosť egyptológov sa zamerala aj na múmie faraónov v Káhirskom múzeu. Mocný faraón Ramzes II. zomrel v roku 1213 p. n. l., približne dve storočia pred Henut Tai, pričom pri jeho mumifikácii kňazi určite použili všetky dostupné metódy, aby zachovali jeho telo na večnosť. V roku 1976 bola faraónova múmia privezená do Paríža, počas prevozu sa však poškodila, a preto bola časť jej pôvodných obväzov nahradená. Pôvodné kúsky tkaniva boli ponechané pre výskum botanikov, aby zistili, z čoho boli obväzy vyrobené.

Doktorka Michele Lescott objavila pozostatky tabaku vo vonkajších tkanivách aj v tkanivách vnútorných orgánov. Kontaminácia bola vylúčená a podľa botanikov test identifikoval čeľaď, z ktorej tabak pochádza, a nie konkrétnu rastlinu. V starovekom Egypte boli známe rastliny z čeľade ľuľkovitých, ako napríklad ľuľkovec zlomocný alebo mandragora lekárska. Špecifické druhy týchto rastlín sa vyskytujú v Ázii a na ostrovoch v Tichom oceáne, mohli teda existovať staroveké alternatívy tabaku, ktoré medzitým vymizli.

Záhada kokaínu a možné zaoceánske plavby

Zatiaľčo tabak v telách múmie je teda možné vysvetliť, s kokaínom je to komplikovanejšie. Žiadny uznávaný botanik sa neprikláňa k myšlienke starovekého druhu koky, ktorá v priebehu dejín zanikla a z botanického hľadiska je nález kokaínu v egyptských múmiách prakticky nemožný. Hoci existujú príbuzné druhy koky rastúce v Afrike, len juhoamerické verzie rastliny obsahujú kokaín.

Objavila sa myšlienka medzinárodného obchodu, v rámci ktorého by kokaín bol importovaný do Egypta dávno pred Kolumbom. Egypťania boli ochotní prejsť veľké vzdialenosti v honbe za rastlinami a ingredienciami používanými pre náboženské a lekárske účely. Vieme, že prichádzali až do dnešnej Sýrie a Iraku na východe, na ostrov Cyprus na severe, južným smerom do Sudánu a Somálska či západne do Líbye.

Je tiež známe, že Egypťania sa plavili po Níle a Červenom mori, do Ameriky je to však predsa len ďaleko. Hoci je pravdou, že aj teórie o cestách Vikingov do Ameriky boli považované za absurdné až do objavenia stôp ich osídlenia na kanadskom ostrove Newfoundland. Možno sa tak do Ameriky dostali aj príslušníci iných kultúr, čo naznačuje rímska keramika objavená pri brazílskom pobreží, či naopak zobrazenia ovocia pripomínajúceho americký ananás, ktoré sa našli v Pompejách.

Sú aj náznaky amerických plodín na druhej strane Tichého oceánu, napríklad vo forme sladkého zemiaku v Číne, či zobrazenia sôch v istom indickom chráme s predmetom pripomínajúcim kukuricu. Je teda možné, že suroviny sa mohli dostať do Egypta cez Áziu a Egypťania nemuseli cestovať až do Ameriky. Podobné staroveké obchodné cesty však archeológia neberie do úvahy, keďže ich nepodporuje dostatočné množstvo dôkazov a historických artefaktov. Výsledky testov múmie z Mníchova tak stále nie sú dostatočne vedecky objasnené a uvidíme, či nám budúci výskum prinesie nové zistenia.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Mystery Of The Cocaine Mummies

Obrázok: static1.squarespace.com/static/592efec76a49630d55a0d440/t/

59765a4703596ec00bdd8d87/1500928587863/?format=750w

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.