Tajomstvo kráľovnej Hatšepsut

Hatšepsut vládla Egyptu počas jeho zlatej éry ako kráľovná a faraónka. Na jej pokyn sa uskutočnili významné obchodné expedície a postavili impozantné stavby. Napriek tomu sa však o jej osude vie len veľmi málo, jej múmia zmizla a vyzerá to tak, akoby chcel niekto vymazať jej meno z histórie. Vydajte sa s nami na cestu za tajomstvom kráľovnej Hatšepsut.

Život Hatšepsut

Hatšepsut sa narodila ako dcéra faraóna Thutmose I., ktorý ju vychovával ako svoju následníčku, nakoľko zrejme oplývala kvalitami, aké nemal jeho syn. Po smrti otca sa novým faraónom stal nevlastný brat Hatšepsut, Thutmose II., syn ženy z háremu. Tým bola jeho krv kráľovská len spolovice a aby zlepšil vlastné postavenie, oženil sa s iba 12-ročnou Hatšepsut, čím sa z faraónovej dcéry stáva faraónova manželka.

O tri roky neskôr chorľavý Thutmose II. zomrel a Hatšepsut nastúpila na trón ako matka dcéry Neferure a regentka pre svojho nevlastného syna a synovca, budúceho faraóna Thutmose III. Stala sa faraónom Horného a Dolného Egypta, pričom vystupovala ako muž, nosiac mužské oblečenie a umelú bradu. Podľa niektorých názorov vyvolala týmto aktom u Thutmoseho III. nekonečnú nenávisť a on sa jej zato pomstil.

Začína sa hľadanie múmie Hatšepsut

Hrobka Hatšepsut sa nachádza v Údolí Kráľov, jej sarkofág je však prázdny a miesto odpočinku jej múmie predstavuje jednu z najväčších nevyriešených záhad starovekého Egypta. Pre hľadanie múmie Hatšepsut treba hľadať ženu vo veku od 40 do 50 rokov, ktorá bude obalená v kvalitnom jemnom plátne a rameno bude mať v ohnutej polohe, čo značí kráľovské postavenie a štýl mumifikácie typický pre príslušníkov 18. dynastie.

Hľadanie múmie v Egypte pritom vôbec nie je jednoduchou záležitosťou, keďže miestni kňazi často opakovane presúvali múmie z miesta na miesto, aby ich tak ochránili pred vykrádačmi hrobov a v tomto procese boli mnohokrát ich mená nenávratne stratené. 

Je teda možné, že múmia Hatšepsut bola presunutá do inej blízkej hrobky, a preto je najprv skúmaná hrobka objavená v roku 1903 a označovaná ako KV60. V tejto hrobke sa našli dve múmie. Prvá je považovaná za opatrovateľku Hatšepsut a jej múmia leží v Káhirskom múzeu. Druhá bola až donedávna naďalej situovaná v hrobke KV60, následne bude ale skúmaná v Káhire. Ide o telo fyzicky zdatnej a silnej ženy v pomerne zachovanom stave. Črty jej tváre pôsobia kráľovsky, plátno je z kvalitného materiálu a má ohnuté rameno.

Ďalšie múmie, ktoré by mohli byť Hatšepsut, ležali pôvodne v horskej jaskynnej hrobke DB320 neďaleko Údolia Kráľov. V tejto hrobke bolo doteraz objavených približne 40 kráľovských múmií, vrátane členov rodiny Hatšepsut, ako bol jej otec Thutmose I., manžel Thutmose II., nevlastný syn Thutmose III. a jej starí rodičia.

Zároveň boli objavené telá dvoch kráľovien, ktoré sa dodnes nepodarilo identifikovať, a preto sú označované len ako neznáma žena A a B. Tejto dvojici robila spoločnosť aj pohrebná truhlica s mumifikovanou pečeňou, ktorá mohla patriť Hatšepsut. Obe múmie aj truhlica boli po rokoch presunuté do Káhirského múzea. Neznáma žena B pôsobí kráľovsky, bola zrejme veľmi krásna a mala kučeravé vlasy. Jej kolegyňa má naproti tomu na tvári výraz hrôzy a pravdepodobne zomrela násilnou smrťou.

Skúmanie múmií röntgenom a vytváranie rodinného obrazu

Odborníci najprv s pomocou röntgenu z Nemecka skúmali múmie príbuzných Hatšepsut, aby medzi nimi našli spoločné rysy alebo črty, ktoré by vytvorili komplexný rodinný obraz a pomohli s identifikáciou kráľovnej. Ako prvý bol skúmaný jej otec Thutmose I., jeden z najmocnejších faraónov 18. dynastie, počas vlády ktorého sa zrodila zlatá éra Egypta. Prístroj ukázal jeho zlomené rebro a kovový hrot šípu, ktorý zrejme zapríčinil jeho smrť.

Následne sa pokračuje s nevlastným bratom a manželom Hatšepsut, Thutmose II. Tento faraón je považovaný za slabého a chorľavého, pričom počas výskumu sa skutočne ukázalo, že trpel nejakou kožnou chorobou, keďže na jeho pokožke vidieť stopy po bradaviciach alebo kiahňach. Zároveň mal hlbokú ranu na krku, ktorá zasahoval až do oblasti tepien a vyzeralo to tak, že trpel chronickou chorobou srdca. Zvesti o jeho zlom zdraví teda boli založené na pravde.

Po dokončení skúmania múmie Thutmoseho III. sa vytvoril komplexný obraz, ktorý ukázal znaky kožnej choroby aj u Thutmoseho I. a je teda možné, že išlo o genetické ochorenie. Všetci traja muži mali rovnaký tvar hlavy, veľkosť nosa aj lícne kosti.

Následne sa pokračovalo so skúmaním múmií, ktoré mohli patriť Hatšepsut. Vedci sa pre istotu zaoberali aj múmiou, ktorá bola považovaná za jej opatrovateľkou, keďže podobnou výmenou múmií možno chceli kráľovnú kňazi uchrániť pred vykrádačmi hrobov. Jej rameno sa nachádza tiež v kráľovskej pozícii a sarkofág očividne pôvodne patril vyššej osobe. Vedci majú teda k dispozícii štyri kandidátky na úlohu Hatšepsut: neznáme ženy A a B a dve múmie pochádzajúce z hrobky KV60.

Štvorica múmií, ktoré mohli byť Hatšepsut

Štýl mumifikácie bol u všetkých múmií podobný, pochádzali teda z 18. dynastie. Neznáma žena B nemala rameno v kráľovskej pozícii, z kompetencie bola preto časom vyradená a zostali tri adeptky. Výraz hrôzy neznámej ženy A spôsobilo zrejme veľké zranenie hlavy, kedy ju odzadu prekvapujúco napadli a zavraždili. Jej telo sa nachádza v značne zanedbanom stave, pre jeho mumifikáciu sa nepoužili obväzy bežne používané pre kráľovskú mumifikáciu. S pomocou röntgenu sa zistilo, že v čase smrti už mala viac než 50 rokov, nemohlo teda ísť o Hatšepsut a počet potenciálnych kandidátok sa tým zúžil na dve.

Múmia opatrovateľky mala síce rameno v ohnutej pozícii, do tej jej ho však uložili až po smrti. Zároveň má stopy po kožnej chorobe, aká postihla Thutmoseho II. Druhá múmia sa zase na faraónov najviac podobá vzhľadom na črty tváre a lícne kosti, jej zuby sa nachádzali vo veľmi zlom stave a určite ju značne boleli.

Skúmanie DNA a mumifikovaných orgánov

Po práci s röntgenom prišlo na rad skúmanie DNA, pri ktorom bolo potrebné zachovať veľkú opatrnosť, nakoľko sa ľahko poškodí alebo kontaminuje. Navyše sa postupom podobnom pri určení otcovstva pracuje so vzorkami starými 3500 rokov odobratými z kostí múmií. Od faraóna Thutmoseho I. sa nezachovalo dostatočné množstvo DNA v stave potrebnom pre určenie príbuzenstva, vedci preto vzali vzorku od starej mamy Hatšepsut a skúmali časť DNA odovzdávanej z matky na dcéru.

Vedci sa tiež rozhodli skúmať pohrebnú truhlicu z hrobky KV60, v ktorej by sa mala nachádzať mumifikovaná pečeň Hatšepsut, jediná zachovaná časť tela, ktorá je jej pripisovaná. Otvor truhlice bol však zapečatený a skôr ako ho odborníci poškodili, aby sa dostali k obsahu, vložili truhlicu najprv do röntgenu. Vďaka tomu zistili, že truhlica obsahuje nielen mumifikovaný žalúdok, ale aj črevá a úlomok kosti, čoskoro označený za zub, konkrétne za stoličku bez jedného koreňa.

Objav kráľovnej Hatšepsut a príčiny jej smrti

Obom múmiám však chýbajú zuby, a tak sa pomocou počítačového programu zisťovalo, či by niektorej z nich táto stolička pasovala. Ten ukázal, že stolička skutočne sedí do úst jednej múmie z hrobky KV60, nie opatrovateľke, ale druhej, ktorej pôvod bol dosiaľ neznámy. Vzhľadom k tomu, že zuby každého človeka sa líšia tvarom, veľkosťou a proporciami (podobne ako odtlačky prstov), vyzerá to tak, že táto zabudnutá múmia je nakoniec skutočne múmiou kráľovnej Hatšepsut.

Výsledky skúmania tejto múmie boli zaslané do špeciálneho laboratória v Nemecku, kde sa zistilo, že Hatšepsut mala tumor v oblasti brucha, ktorý jej zničil kosť v páse a takmer určite bol zhubný. Zároveň trpela bolesťami kĺbov, osteoporózou a možno aj cukrovkou. Žiadny z týchto zdravotných problémov však neviedol k jej smrti.

V posledných mesiacoch života sa jej v kútiku úst vytvoril infekčný zápal, ktorý jej postupne sťažoval používanie úst. Aby ju doktori vyliečili, vytrhli jej stoličku, čím však umožnili infekcii, aby sa dostala do krvného obehu a následne zapríčinila smrť. Je paradoxné, že ju vlastne zabilo odstránenie zubu, ktorý dokázal jej identitu. Kráľovná teda nezomrela násilnou smrťou a jej múmia dnes už odpočíva v pokoji v Káhirskom múzeu.

Kto a prečo chcel vymazať Hatšepsut z histórie?

Oproti chrámom v Luxore sa rozkladá komplex Deir el-Bahari, v ktorom prostredníctvom obrazov zachytávala Hatšepsut svoje úspechy, napríklad obchodnú expedíciu do mesta Pont, ktorá do Egypta priniesla kadidlo a iné známe suroviny. V odľahlejšej časti komplexu sa spomína architekt Senenmut, ktorý zároveň slúžil kráľovnej ako tútor jej dcéry Neferure a hovorí sa, že medzi ním a Hatšepsut panoval veľmi blízky, možno až milenecký vzťah.

Historici označujú za hlavného nepriateľa Hatšepsut jej nevlastného syna Thutmose III., ktorý bol vo vedení armády. Zrejme chcel prevziať moc a dostať sa na trón, ktorý mu náležal. Mal teda motív aj prostriedky k tomu, aby ju vymazal z histórie. V Deir el-Bahari boli navyše objavené dôkazy naznačujúce, že Hatšepsut vychovávala k moci svoju dcéru Neferure. Rivali kráľovnej možno teda chceli zabrániť tomu, aby sa jej potomkovia dostali na trón.

Po podrobnom skúmaní sa objavili v Karnaku ukryté pozostatky mien Hatšepsut, ktoré boli viditeľne nahrádzané menom Amenhotepa II., synom Thutmoseho III. To značí, že Hatšepsut nebola z histórie odstránená preto, že by ju niekto nenávidel alebo by bola zlá. Faraón skrátka chcel, aby bola zabudnutá s ohľadom na jeho syna a nástupníctvo. Nikto viac nemal pochybovať o legitímnosti kráľovskej línie predávajúcej si následníctvo z otca na syna.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Hatshepsut. Secrets of Egypt’s Lost Queen

Obrázok: metmuseum.org/toah/images/hb/hb_31.3.166_av3.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.