Tajomstvo svätého grálu

svätý grálOsud svätého grálu sa stal historickou záhadou preslávenou po celom svete. Záujem o stratenú relikviu ešte viac stúpol, keď sa stala hlavnou témou viacerých filmových spracovaní ako napríklad Indiana Jones a Posledná križiacka výprava. Túto tematiku nájdeme

spracovanú aj v knihe Dana BrownaDa Vinciho kód, ktorá bola čoskoro tiež sfilmovaná. Ani sláva, ktorú tento predmet nadobudol, však nepomohla k objasneniu tohto „prípadu“. Dodnes nevieme, čím presne svätý grál je, dokonca sa nedá ani len určiť, kde by sa mohol nachádzať. Aj preto máme v súčasnosti mnoho artefaktov prehlasovaných za jediný a pravý grál, či množstvo zaručených miest, kde je tento poklad údajne ukrytý.
Čo pod pojmom „svätý grál“ rozumieme? Podľa najrozšírenejšej predstavy je to kalich, do ktorého bola zachytená krv ukrižovaného Krista a predtým ho vraj sám Ježiš použil pri Poslednej večeri. Kalich má mať zázračnú moc – dokáže vyčarovať jedlo aj pitie, hojí rany, zaručuje nesmrteľnosť a prináša blahobyt celej zemi. Práve vďaka poslednej schopnosti sa niektorí ľudia domnievajú, že grál sa dostal do Ameriky, kde ho prepašoval jeden kňaz cestujúci na lodi Johna Smitha, ktorého flotila tam v roku 1607 založila kolóniu Jamestown. V blízkosti tohto miesta mal byť kalich zakopaný a jeho vplyv spôsobil, že okolité oblasti sa tak neuveriteľne rýchlo rozvíjali a bohatli. Ťažko však dokázať pravdivosť tejto legendy.
Ďalšia vec, o ktorej sa dá polemizovať je to, ako grál vlastne vyzerá. Najčastejšie je popisovaný ako zlatý, strieborný, či dokonca smaragdovozelený kalich, no niekde sa uvádzajú aj dôkazy o akejsi malej miske známej ako „Nanteoská čaša“.
Legenda o Nanteoskej čaši sa začína príbehom istého mnícha, ktorý bol opátom v Británii práve v čase, kedy kráľ Henrich VIII. rozpustil kláštory a vyhnal všetkých kresťanských hodnostárov. Mních teda vykopal grál a utiekol do južného Walesu, kde ho ukryl. Neskôr sa predmet presunul do bankového trezoru. V skutočnosti však nejde o kalich, ale o malú drevenú misku vyrobenú z orechového dreva. Podľa povesti bola zhotovená v Palestíne v 1. storočí n. l. V súčasnosti vieme, že ide iba o kus stredovekého riadu zo 14. storočia. Miske chýba niekoľko kúskov, ktoré odrezali pútnici vo viere, že má liečivú moc.

gralObidve spomínané legendy vychádzajú z toho, že grál sa kedysi nachádzal na území Veľkej Británie. Ako sa tam ale dostal? Dielo francúzskeho básnika Roberta de Borona s názvom „Jozef z Arimatie“ rozpráva príbeh tejto biblickej postavy a zmieňuje sa aj o tom, že práve tento muž priviezol grál do Anglicka.
Jozef z Arimatie sa spomína v Novom zákone, podľa ktorého bol tento bohatý a vplyvný obchodník jedným z Ježišových tajných nasledovníkov. Po ukrižovaní Krista sa postaral o jeho telo a uložil ho do svojej vlastnej hrobky. Za tento čin ho Židia uväznili a sám Ježiš ho vo sne navštevoval, sýtil ho a nakoniec ho z väzenia odniesol. Podľa Borona sa Jozef po úteku z väzenia spojil s apoštolom Filipom, Máriou Magdalénou a ďalšími. Následne odcestoval cez Stredozemné more do Marseille, odtiaľ potom do Británie, ktorú už dobre poznal zo svojich obchodných ciest, aby tu šíril Božie slovo. So sebou vzal aj pohár, z ktorého sa pilo pri Poslednej večeri a do ktorého boli zachytené kvapky krvi Ježiša na kríži. So svojou družinou vyšiel na Glastonburský vrch (Glastonbury Tor) a tu Jozef vrazil do zeme svoju palicu a tá zázračne vyklíčila a rozkvitla. Na tomto mieste potom založil prvý kostol v Británii. Podľa ďalších legiend bol Jozef z Arimatie predkom britských kráľov (vrátane kráľa Artura) a grál bol zverený pod ich ochranu.
Hlavne vďaka filmu Da Vinciho kód sa dnes často stretáme s názorom, že svätý grál je vlastne symbol pokrvnej príbuznosti s Ježišom. Táto teória stojí na predpoklade, ktorý sa už predtým vyskytol v diele Michaela BaigentaSvätá krv a svätý grál, že Ježiš bol ženatý s Máriou Magdalénou. Kristovi potomkovia sa dostali až na franský trón. Po zosadení Merovejovcov prešla Ježišova krv do žíl členov tajných spolkov – templárov.
Ako vidíme, svätý grál je predmet zahalený neskutočným množstvom tajomstiev. Faktom ale ostáva, že doposiaľ sa nenašiel žiadny presvedčivý dôkaz, ktorý by potvrdil jeho existenciu. Aj keby sme pripustili, že Ježiš je historická postava a prijali príbeh o Poslednej večeri či jeho ukrižovaní, tak nepoznáme spôsob, ako zistiť vzhľad nádob, ale ani to, čo sa s nimi stalo. Ostali nám len báje, povesti a príbehy, z ktorých mnohé vznikli až v stredoveku, aj keď sa tvária, ako keby boli antické.

Autorka: Mirka Klieštiková

Zdroj: Joel Levy – Ztracená Historie

Obrázky: faz.net, kunstnet.de

 

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.