Tanečný mor

V júli roku 1518 boli obyvatelia Štrasburgu svedkom zvláštneho javu. Žena, ktorá vstúpila do histórie ako Frau Troffea, sa zmietala a krútila na ulici v kŕči pripomínajúcom permanentný tanec bez hudby a bez odpočinku. Už do týždňa však v uliciach tancovala asi stovka ľudí a do konca augusta sa počet zvýšil na 400. Ich chaotické pohyby, výskanie a neúnavnosť boli desivé, akoby ľudia upadli do tranzu, akoby ich ovládal nejaký démon. Mnoho z tancujúcich ľudí vyčerpanie nevydržalo a zomrelo. Toto besnenie ako z Apokalypsy je najlepšie zaznamenaným prípadom výskytu fenoménu, ktorý označujeme ako tanečný mor a jeho prípady sú známe z rôznych častí Európy. Lekári tej doby navrhli ako liečbu paradoxne ešte viac tanca, ktorý bol podľa nich jediný spôsob, ako vyhnať horúcu krv z tela. Štrasburgská radnica preto sprístupnila tanečníkom mestské siene či tržnicu, ba navyše najala hudobníkov a profesionálnych tanečníkov, ktorí mali znova rozbehnúť tempo, keď ľudia omdlievali únavou. Keď sa toto opatrenie ukázalo ako neúčinné, správcovia mesta vyhlásili tanečný mor za trest za hriešny život a v obavách zakázali hazard i prostitúciu.

Už z roku 1247 pochádza záznam o smrtiacom tanci v meste Erfurt, o nejaký čas neskôr sa v Maastrichte zrútil pod besnejúcou dvestovkou ľudí most a mnohí sa utopili v rieke Máza.

O viac ako storočie neskôr, v roku 1374, ovládla neutíchajúca tanečná horúčka až na niekoľko týždňov ulice viacerých miest v západnom Nemecku a na severovýchode Francúzska. Ľudia tancovali celé hodiny, ktoré prešli do dní a týždňov. Oči mali údajne zatajené v desivých vidinách, priamo na uliciach padali od únavy na zem a umierali.

Opát z kláštora neďaleko nemeckého Trieru o pár desiatok rokov nato zaznamenal epidémiu tanca, ktorá trvala až pol roka a tiež mnohých postihnutých stála život. Tanečný mor bol zaznamenaný napríklad aj na juhu Talianska, kde sa objavoval pravidelne vo väčších vlnách. Tu sú však správy, že tancujúci ľudia si v poobedňajších hodinách dopriali oddych v podobe kúpeľa a jedla, aby večer mohli pokračovať.

Ako jedna z možných príčin tanečnej epidémie sa uvádza ergotizmus, otrava námeľom (parazitnou hubou na obilí), ktorej príznaky sú halucinácie, stavy delíria či záchvaty. Proti tejto teórii však stojí fakt, že toto ochorenie obmedzuje aj prekrvenie končatín, čo by znemožnilo neúnavné hodinové tance.

V Taliansku sa pre démonický tanečný mor ujal pojem tarantizmus, keďže podľa povery ľudia verili, že tanec je jediným možným protijedom voči uhryznutiu tarantulou. Podľa tejto povery bolo navyše nutné, aby sa uhryznutý vytancoval z ochorenia v pravidelných intervaloch, čo by vysvetľovalo, prečo sa ľudia na uliciach pridávali k besnejúcim tanečníkom.

Historik John Waller ponúka ďalšie vysvetlenie. Podľa neho bol tanečný mor spôsobený obrovským stresom a tlakom, ktorému ľudia museli čeliť. Argumentuje tým, že vypuknutiu tanečných orgií predchádzali obdobia veľkých útrap. V roku 1374 to boli napríklad záplavy, v Štrasburgu to bol zase hladomor. Tieto udalosti asociuje aj s ďalším zvláštnym fenoménom, ktorý sa vyskytoval v Európe v rovnakom období, avšak nie je tak známy ako tanečný mor, a to s epidémiou šialenstva v kláštoroch. Z roku 1491 je napríklad známy prípad zo ženského kláštora v Španielskom Nizozemsku, keď mníšky začali pobehovať, liezť na stromy a napodobňovať zvieratá. Podobné udalosti sa udiali po celej Európe a historické záznamy spomínajú aj mníšky vzývajúce démonov sexuálnymi menami či dávajúce oplzlé návrhy kňazom. Waller aj tieto vlny šialenstva odôvodňuje obrovským tlakom, ktorému museli rádové sestry čeliť v kláštoroch, kde často vládol režim pripomínajúci skôr kasárne. Tým, že verili v možnosť posadnutia zlým duchom, samy sa tomu stali náchylné. Obyvatelia Štrasburgu zase verili, že sv. Vít na nich môže za ich hriechy uvaliť trest práve v podobe nutkavého tanca vedúceho k pominutiu mysle.

Americký historik lekárstva Robert E. Bartholomew uvádza ďalšie vysvetlenie. Podľa neho za tanečný mor mohli putovné sekty, ktoré sa snažili vyvolať sexuálne orgie. Podľa niektorých záznamov napríklad mnohé ženy pri besnom tanci odhaľovali prsia a otvorene ponúkali sex.

To, čo bolo jednoznačne príčinou, že sa ľudia bezhlavo vrhali do nekončiaceho tanca, však zostáva až dodnes záhadou.

____________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

news.bbc.co.uk/today/hi/today/newsid_7608000/7608874.stm

history.com/news/ask-history/what-was-the-dancing-plague-of-1518

Obrázok: historicmysteries.com/wp-content/uploads/2011/06/hondius_02-1024×739.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.