Technológie a stroje starej Číny

SuSong

Vynálezca z čias dynastie Sung – Su Song

Čínska civilizácia predstavila svetu viaceré vynálezy, ktoré dramaticky predbehli svoju dobu a západný svet o stovky až tisícky rokov. Väčšina z nich sa pritom v nezmenenej podobe (alebo s malými zmenami) využíva až dodnes. Predstavme si teda v tomto článku niektoré z najpôsobivejších technológií a strojov starej Číny.

Vyspelé prístroje z čias dynastie Sung

Spriemyselňovanie Číny dosiahlo vrchol začiatkom prvého milénia počas vlády dynastie Sung (960-1279). Prinieslo prvú industrializáciu a masovú výrobu produktov v histórii ľudstva. Centrom moci tejto dynastie bola provincia Henan vo východnej Číne a pod jej nadvládou vznikli slávne vynálezy v podobe papiera, tlače, kompasu a pušného prachu. Tieto štyri technologické pokroky sa prostredníctvom Hodvábnych ciest postupne dostávali aj z Východu na Západ, neboli však zďaleka jedinými čínskymi vynálezmi.

Číňania dosiahli veľký pokrok aj vo výrobe, predovšetkým v oblasti spracúvania ťažkých kovov. Príkladom tejto šikovnosti je veľkolepá železná pagoda z čias dynastie Sung. Spájanie veľkého množstva ťažkého železa je komplikované aj v súčasnosti, keďže železo sa najprv musí pri vysokých teplotách udržiavať v tekutom stave, aby mohlo byť tvarované.

Číňania vyvinuli aj masovú výrobu vyspelých strojov, známa je napríklad verzia odometra, čo je prístroj používaný v súčasnosti na meranie vzdialenosti prejdenej v aute alebo v inom dopravnom prostriedku. Čínsky odometer mal podobu vozíka, čo meral každú prejdenú jednotku vzdialenosti a oznamoval ju úderom na bubon. Tento prístroj mal svoje využitie počas bojových expedícií, aby sa s jeho pomocou merala vzdialenosť, ktorú armáda prešla k nepriateľskému vojsku alebo sídlu.

V 11. storočí vznikli v Číne pomerne moderné metropoly, ktoré sa stali centrami obchodu, priemyslu a remesiel. Rastúci počet mestského obyvateľstva si vyžaduje vyspelú techniku a v jej rámci vzniklo aj hydraulické koleso. To pozostávalo z viacerých kladív, ktoré uvádzali do pohybu páky napojené na dlhé drevo zakončené veľkým kolesom a uvádzané do pohybu tečúcim vodným prúdom. Číňania využili vodnú energiu pre rotačnú silu a kladivá prístroja udierajúce do zeme veľkou silou si našli svoje využitie pri tvarovaní kovov či drobení kameňov na menšie časti v stavebníctve.

V hrobkách z čias dynastie Sung boli objavené krásne náramky z nefritu, ktoré zdobili presné špirály, na ktorých vytvorení sa určite podieľal stroj, nakoľko niečo podobné je takmer nemožné vytvoriť ručne. Prístroj sa skladal z dvoch častí a zatiaľčo tá spodná náramok otáčala, vrchná naň tušom nanášala pravidelné čiary v dokonalej synchronizácii a s priam geometrickou presnosťou.

Ďalšími z príkladov čínskej technologickej zručnosti je prevrátené kyvadlo. S jeho pomocou dokázali Číňania určiť, ktorým smerom bude postupovať zemetrasenie. Za zmienku stoja aj vrtné technológie používané pri ťažbe prírodného plynu. Vytvorili sa z dutého bambusového dreva prepojeného povrazmi, používali silu ťažných zvierat a boli využiteľné pre rôzne druhy skál alebo hornín podľa nasadených hlavíc. S ich pomocou sa Číňania dostali hlbšie do zeme, kde ležala soľ, plyn a ropa vo svojej najčistejšej podobe. Vyťažený plyn neskôr prechádzal systémom potrubí, v ktorých prekonával značné vzdialenosti.  Modernejšia verzia podobných strojov sa dnes používa pri ťažbe ropy.

Technologický pokrok Číny prejavený v hrobke prvého cisára

Ďalším dôkazom čínskej šikovnosti je slávna terakotová armáda objavená pri hrobke prvého čínskeho cisára Čchin-š‘ chuang-tina. Jeden z neoficiálnych divov starovekého sveta zahŕňa približne osemtisíc sôch vojakov v životnej veľkosti, ktorí mali cisára sprevádzať posmrtným životom. Každý z vojakov je pritom ozbrojený plne funkčnými zbraňami z bronzu. Vojaci, ich brnenie aj zbroj sú tiež výsledkom továrenskej výroby na spracovanie kovov, aké existovali v starovekej Číne.

Zaujímavosťou hrobky sú aj dva cisárske vozy vytvorené zo stoviek samostatných zlatých, strieborných a bronzových kúskov. Tieto kúsky boli spájané za vysokej teploty. Na použitie podobných techník je nevyhnutné disponovať znalosťami o vlastnostiach jednotlivých kovov, ako aj o tom, čo kovy pri rozličnej teplote dokážu. Číňania tak vyvinuli pokročilý systém metalurgie.

Dýky, meče a sekery vojakov terakotovej armády sú dodnes ostré a použiteľné. Je pravdepodobné, že aj v ich prípade šlo o produkty starých tovární. Dodnes si zachovali okrem svojho ostria aj svoj lesk, ktorý im dodáva chróm (látka v západnom svete nepoužívaná až do 30. rokov 20. storočia).

Najväčšiu záhadu hrobky však predstavujú samotní vojaci. Ako mohli byť vytvorení v tak veľkom počte, v životnej veľkosti a s takou zručnosťou? Na ich výrobe pracovali asi tri štvrtiny vtedajšej čínskej pracovnej sily po dobu minimálne desať rokov. Podobný faktor by sa dal prirovnať k práci 40 automobilových tovární. Pre tvorbu vojakov sa spotrebovalo veľké množstvo ílu, ktorého spracúvanie v Číne je dodnes tajomstvom.

Prelomový vynález z dielne Su Songa

Zrejme najšikovnejším vynálezcom z čias dynastie Sung bol Su Song (1020-1101), ktorý okrem iného vytvoril kozmický motor, teda astronomický počítač starého sveta poháňaný vodou. Tento vynález je tak komplexný, že jeho fungovanie predstavovalo záhadu po celé storočia a jeho vytvorením predbehol Su Song značne svoju dobu. Je známe, že keď sa o ňom v roku 1092 dozvedeli niektorí západní učenci, neverili v jeho existenciu, nakoľko si niečo podobné jednoducho nedokázali predstaviť.

pristroj Su Song

Sun Songov vynález bol vytvorený, aby počítal čas s presnosťou na sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne, mesiace a ročné obdobia. Číňania už v tejto dobe chápali, že kalendár odráža spôsob, akým sa Zem pohybuje okolo Slnka. Okrem toho ale prístroj dokázal spočítať aj pohyb ostatných planét vo vesmíre. V Číne sa pritom dlhú dobu verilo, že pohyb vesmírnych telies je úzko prepojený s osudom pozemských krajín a ich vládcov. V regióne Henan sa v 13. storočí vytvorilo astronomické observatórium, v ktorom sa meral tieň Slnka. Tieto výpočty sa používali v poľnohospodárstve, pričom udávali najideálnejší čas na sadenie a zber surovín.

Su Song si o stavbe svojho vynálezu a svojej ostatnej práci písal podrobné záznamy. Vďaka tomu si vieme predstaviť, ako jeho 12 metrov vysoký prístroj v skutočnosti vyzeral. Jeho dokumentácia obsahuje aj 47 podrobných ilustrácií a zobrazenia všetkých súčiastok. Autentickú kópiu vytvorenú na základe týchto poznámok si môžete pozrieť vo Vedecko-technologickom múzeu v Pekingu.

Su Songov vynález umožňoval prístup k veľkému množstvu poznatkov, využíval systém koliesok, glóbusov aj mechanických hodiniek, ktoré o niekoľko storočí neskôr inšpirovali vynález hodín aj s ich charakteristickým tikaním. Prístroj sa v Číne používal do konca obdobia dynastie Sung a viacerými odborníkmi je považovaný za najväčší historický vynález stredoveku na celom svete.

_______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film TECHNOLOGY AND MACHINES OF ANCIENT CHINA – Discovery History Science Tech

Obrázok: uploads.edubilla.com/inventors/6d/6a/SuSong.png

eduardfarre.com/xina/51.jpg

Comments
  1. Anonym

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.