Tibeťania žili v Himalájach celoročne už pred 12600 rokmi

Chusang bol pravdepodobne trvale osídlený. Cestovanie k nemu a z neho by totiž bolo veľmi náročné.

Pred tisíckami rokov sa ľudia, ktorí žili vo vysokých horách tibetskej náhornej plošiny, prebrodili cez horúci prameň, v ktorom po sebe zanechali stopy v mäkkom bahne. Tieto stopy, objavené v roku 1998, sa stali neoceniteľnými nálezmi pre súčasných výskumných pracovníkov, ktorí ich v poslednej dobe datovali do obdobia medzi 7400 a 12600 rokmi.

Na základe predchádzajúcich analýz z iných ľuďmi obývaných miest v podobných oblastiach sa predpokladalo, že človek na týchto nehostinných plošinách nežil skôr ako pred 5200 rokmi. Ale nové dáta určujú staroveké tibetské miesto Chusang za najstaršiu stálu základňu ľudí na tibetskej náhornej plošine.

V tomto regióne existujú aj staršie známe ľudské tábory, datované do obdobia spred 9000 a 15.000 rokmi, ktoré však boli pravdepodobne len krátkodobo sezónne obývané.

Chusang je výnimočný práve kvôli skameneným ľudským otlačkom, ktoré sa našli v uhličitom bahne. Týmto objavom sa zaoberá predovšetkým vedúci výskumník Michael Meyer, asistent profesora geológie na univerzite v Innsbrucku v Rakúsku.

Korene tibetských otlačkov

Keď ľudia opustili Afriku, rozšírili sa po celom svete, no nebolo celkom jasné, kedy sa usídlili v hornatej oblasti Tibetu. Takže, keď sa objavili otlačky na mieste Chusang v roku 1998, ktoré ukazovali zreteľné známky dávneho ľudského osídlenia, vedci sa ponáhľali študovať ich.

Celkom 19 ľudských odtlačkov rúk a nôh sa našlo neďaleko Chusangu, dediny známej svojimi hydrotermálnymi prameňmi, ktoré sa nachádzajú na centrálnej tibetskej plošine v nadmorskej výške asi 4300 metrov nad hladinou mora.

Vyzerá to tak, že trvalé obyvateľstvo bývalo vo vysokých horách Tibetu najmenej 2000 rokov skôr, ako sa doteraz predpokladalo.  

Podľa štúdie z roku 2002 by mali byť odtlačky staré 20000 rokov. Ale hlbšie štúdium podmienok tohto regiónu a jeho sedimentológie naznačilo, že tento odhad bol vážne chybný. To nabádalo vedcov novej štúdie, aby sa na odtlačky znovu a lepšie pozreli, tentoraz s použitím troch rôznych datovacích techník.

Tieto techniky datovania zahŕňali tórium – uránové datovanie vzoriek, odobratých z okolia nájdených odtlačkov, opticky stimulovanú luminiscencia (OSL) určujúcu vek kremenných kryštálov v travertíne (vrstvy sedimentu, kde sa našli odtlačky) a rádiokarbónové datovania mikroskopických zvyškov rastlín na mieste.

Tieto tri metódy poskytli výskumníkom široký časový rozptyl, ktorý naznačuje, že odtlačky mohli vzniknúť kedykoľvek v rozmedzí pred 7400 až 12600 rokmi. Je zaujímavé, že skoršie genetické štúdie naznačujú, že stála populácia na vysokopoloženej centrálnej plošine sa datuje do obdobia pred najmenej 8000 až 8400 rokmi, čo je časový rámec, ktorý sa presne hodí do novourčeného rozpätia.

Stála „základňa“

Meyer a jeho kolegovia predpokladajú, že títo skorí obyvatelia Chusangu tu žili natrvalo, a teda, že nikde nemigrovali. Ich záver je založený na logistike cestovania na miesto s vysokou eleváciou.

Odtlačok ruky, zachytený aj v roku 2006, je jedným z najjasnejších odtlačkov nájdených v Chusangu. Obec bola objavená v roku 1998.

Podľa odhadov z počítačového modelovania, ktoré sa zaoberalo pohybom a sledovaním časov presunu z nižšie položených táborov do Chusangu a späť, vyplynulo, že táto cesta by zabrala približne 28 až 47 dní (podľa ostatných podmienok, ako napríklad počasie, zrážky a pod.). Navyše, táto cesta by prekročila východné himalájske pásmo, ktoré bolo väčšinu času v skorom holocéne (epoche, ktorá začala asi pred 11500 rokmi) neprechodné. Iná, schodnejšia spiatočná cesta, by trvala 41 až 71 dní.

Je značne nepravdepodobné, že by sa podobné cesty robili len sezónne, v krátkodobých intervaloch kvôli splneniu nejakých úloh v robustnom hornatom teréne, najmä ak ich vykonávali vekovo variabilné skupiny, ktoré mohli zahŕňať aj deti, ako naznačuje prítomnosť malých stôp v Chusangu.

Pravdepodobnejšou tézou je, že Chusang bol trvale osídlený ešte skôr, ako sa v tejto oblasti rozšírilo poľnohospodárstvo. K tomuto tvrdeniu prispieva aj fakt, že asi pred 11500 až 4200 rokmi bol tento región vlhkejší a mokrejší než je tomu dnes, čo by pomohlo ľuďom tam prežiť.

Nie je isté, či je Chusang najstaršou trvale osídlenou lokalitou v tomto prostredí. Je možné, že tam sú ešte staršie lokality, ktoré však zatiaľ neboli objavené. Práve preto je potrebné pokračovať v prieskumoch tejto oblasti.

____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/57403-humans-inhabited-tibet-mountains-earlier-than-thought.html

Obrázok: sciencealert.com/images/TibetBi3.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.