Tomáš Garrigue Masaryk – Sám proti všetkým

História vie byť niekedy pekne zamotaná, rovnako ako z nás môže jedna náhoda urobiť niekoho výnimočného. Aj o tom je náš dnešný príspevok, v ktorom sa trošku viac pozrieme na osud človeka, ktorý pomohol nášmu malému národu urobiť krok vpred. Aj vďaka nemu môžeme Čechov nazývať svojimi “bratmi“. I keď to v živote nemal až také jednoduché, svojou vytrvalosťou a realistickým pohľadom na svet nám ukázal, že ten, kto sa nenechá pri prvej príležitosti zahnať do kúta, dokáže nakoniec urobiť veľké veci.

masaryk

Českú spoločnosť, bez ohľadu na rasu, pohlavie, národnosť, náboženské vyznanie a politický názor, rozvášnil v roku 1899 prípad beštiálnej vraždy devätnásťročnej Anežky Hrůzovej. Jej bezvládne telo našli v lese neďaleko mestečka Polná. Bolo to presne 1. apríla 1899, na Bielu sobotu. Na hlave mala niekoľko zranení po úderoch tupým predmetom, na krku odtlačky po škrtení povrazom a podrezané hrdlo. Znásilnená nebola. Z brutálnej vraždy spočiatku upodozrievali jej matku a brata, pretože rodina nemala v dedine dobrú povesť. Neskôr však zatkli 23-ročného tuláka a povaľača Leopolda Hilsnera z miestnej židovskej komunity. Zhodou okolností sa v tom roku kresťanské veľkonočné sviatky zhodovali so židovským sviatkom Pesach, takže sa k hrôzostrašnej vražde pridali aj emóciami posilnené pašiové príbehy. Niektorým sa totiž zdal spôsob zavraždenia dievčiny podozrivý aj tým, že nápadne pripomínal rez používaný pri rituálnom zabíjaní zvierat. Spôsob vraždy a sviatky Pesach prispeli k oživeniu stredovekej povery o tom, že Židia pridávajú do veľkonočných pokrmov ľudskú krv, najradšej vraj z kresťanskej panny alebo dieťaťa. Táto udalosť spôsobila rozruch v celej krajine a vo svoj prospech ju využili hlavne politici. Názorovo sa spojili nielen české a nemecké politické noviny a časopisy, ale aj politické strany. Zdvihla sa vlna antisemitizmu, dokonca vznikli prvé protižidovské programy. Treba podotknúť, že už v tom čase neboli Židia v spoločnosti veľmi obľúbenou skupinou. Ich schopnosť rýchlo sa orientovať v oblasti priemyslu a obchodu im priniesla nálepku vykorisťovateľov. Do takýchto pomerov prišla, ako blesk z jasného neba, záhadná vražda Anežky Hrůzovej.

Už krátko po začatí vyšetrovania sa stala podozrivou aj skupina tulákov, ktorá sa v inkriminovaný deň popoludní motala neďaleko miesta, kde našli zavraždenú. V skupine bol vtedy aj Leopold Hilsner, z ktorého sa stal hlavný podozrivý v tomto prípade. Nie príliš inteligentný žobrák a tulák, ktorý pochádzal z chudobnej židovskej rodiny, sa stal v tom čase vhodným objektom na kritiku v katolíckom prostredí moravskej Vysočiny. Aj keď zapieral akýkoľvek podiel na vražde, nemal vierohodné alibi a navyše našli u neho nohavice so škvrnami, ktoré podľa expertov mohli byť aj od krvi. Ľudová fantázia dala celému prípadu vlastnú interpretáciu. Vražda počas sviatkov Pesach, spôsob zabitia a osoba podozrivého, to všetko viedlo k presvedčeniu, že išlo o ďalšiu rituálnu vraždu. Aféra čoskoro nabrala celorakúske rozmery. Za Čechov sa angažovala najmä strana štátoprávne radikálna a jej predák JUDr. Karel Baxa sa v tomto procese preslávil ako právny zástupca matky zavraždenej. V Baxovej obžalobe odzneli takéto slová: „Z kutnohorskej súdnej siene letí do celého sveta správa, že sú v našej spoločnosti ľudia, ktorí vraždia, aby svojho blížneho olúpili o krv. Či už je to rasa, či už je to sekta, máme pred sebou faktum, ktoré sa nedá poprieť. Musíme sa brániť proti tým, ktorí nechávajú vykrvácať naše kresťanské dievčatá.“ Hilsner bol aj zásluhou Baxu a s prispením vybičovanej verejnej mienky odsúdený na trest smrti. Treba ešte podotknúť, že ten istý Baxa sa neskôr, v čase Masarykovej prvej ČSR, stal na takmer celé dve desaťročia pražským primátorom a na krátky čas dokonca sudcom Ústavného súdu ČSR.

JUDr. Karel Baxa

Po odznení rozsudku sa do celého prípadu zapojil profesor Tomáš Garrrigue Masaryk, jeden z mála verejných činiteľov, ktorý sa postavil proti tejto celonárodnej vlne vášní. Tým zapríčinil, že ďalšia vlna nenávisti sa zdvihla proti nemu samému. Vzbúrili sa dokonca aj jeho univerzitní študenti. Aké presvedčenie ho ale viedlo k takýmto činom? Masaryk bol vyznávačom realizmu a kritériom na posudzovanie všetkého, vrátane histórie, sa mu stalo vedecké poznanie. Lacný národný romantizmus nemal v jeho predstavách miesto. Aj keď sa do prípadu zapojil iba náhodou, svojej úlohy “hľadača pravdy“ sa zmocnil okamžite. Sám navštívil mestečko Polná a rozhodol sa napísať brožúrku Nutnost revidovati process Polenský“, v ktorej sa hlbšie zaoberal prípadom i jeho pozadím. Pochyboval aj o niektorých výsledkoch vyšetrovania. Dospel k názoru, že Anežka bola zavraždená v miestnosti a následne dopravená do lesa. Svedčil o tom fakt, že ležala na bruchu, ale nohy mala neprirodzene ohnuté v kolenách. Na mieste nálezu bolo len málo krvi, preto existovali úvahy, že podrezaná bola na inom mieste. Fámu o rituálnej vražde taktiež spochybnil. Masaryk však nemal v úmysle obhajovať Hilsnerovu nevinu. Ako prívržencovi realizmu a vedeckého bádania mu išlo len o boj proti poverám a primitívnemu antisemitizmu českého národa. Masarykov protest prispel k zmierneniu trestu na doživotie. Pre samotného Masaryka sa ale prípad ani zďaleka neskončil. V momente, keď sa znovu dostal do nepriazne spoločnosti, tlače a rozličných politických strán v Čechách, bol obvinený, že je podplatený Židmi a vládou. Študenti usporiadali bojkot jeho prednášok. Protesty vyvrcholili 16. novembra 1899. Dalo sa očakávať, že nezostanú bez následkov. Vedenie univerzity podľahlo študentskému nátlaku a Masarykove prednášky prerušilo. Následne, ako jeho volanie po realizme a zdravom rozume vyvolalo také protesty, začal uvažovať o emigrácii do Spojených štátov. Vtedy zasiahla jeho manželka Charlotta a tvrdila, že veci sa majú naprávať tam, kde sa pokazili. Presviedčala ho, že práve preto je jeho miesto v Čechách. Masaryk si vzal manželkine slová k srdcu a pustil sa do boja. V marci 1900 založil Českú stranu ľudovú. V praxi sa ujal aj jej skrátený názov “Realisti“. Tomáš Garrigue Masaryk dotiahol svoj boj dokonca a bol hlavným aktérom vzniku ČeskoslovenskaPomohla mu v tom aj jeho odvaha v prípade „hilsneriády“. Po skončení prvej svetovej vojny sa 14. novembra 1918 stal prezidentom Československej republiky. Jeho zvolenie sa opakovalo ešte trikrát. Počas života sa mu dostalo niekoľko lichotivých prívlastkov, ktoré mali dokonca silu zákona. Po jeho abdikácií (zdravotné dôvody) 14. decembra 1935, prijal parlament zákon, ktorým bol označený za „Prezidenta Osloboditeľa„. Tak sa nakoniec dostala táto voľakedy nenávidená osoba k sláve a ctiakú si určite zaslúžila. Aj keď to znie neuveriteľne, aj takéto príbehy nám dokáže písať história.

Autorka: Mirka Klieštiková

Zdroj: MORAVČÍK, Leopold: Výhybky dejín

Obrázky: ceskatelevize.cz, hruzovaanezka.wordpress.com, praha.eu

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.