Treblinka odkrýva svoje hrôzy

Dnes (29. 3. 2014 o 20.00 h) mal na TV kanále – Smithsonian Channel premiéru dokumentárny film o jednom z najstrašnejších vyhladzovacích táborov v období 2. svetovej vojny s názvom „Treblinka: Hitler’s Killing Machine“. Spolu s tábormi Belzec (Bełżec), Majdanek a Sobibor patrila Treblinka do tzv. „Akcie Reinhard“. Ak aspoň trocha ovládate dejiny nacistického Nemecka, tak Vám meno Reinharda Heydricha netreba zvlášť predstavovať. Prvé archeologické vykopávky v „tábore smrti“ Treblinka odhalili nové masové hroby, a teda aj fyzické dôkazy o tom, že sa tu skutočne ľudia posielali do plynových komôr, kde zomierali v tisíckach.  

Treblinka sa nachádzala v severovýchodnej riedko osídlenej časti Generálneho gubernantu na trase Varšava – Bielostok (Białystok). Najskôr tu boli umiestňovaní nebezpeční väzni. V roku 1942 sa neskutočne expresne, ani nie za šesť mesiacov, vystaval nový tábor Treblinka II. Ten bol už zriadený na priamu objednávku smrti. Bol rozdelený na tri časti. V jednej z nich, povedzme v tej najštýlovejšej, sa zdržiaval personál (nemeckí a ukrajinskí pracovníci), ale tiež pracujúci židovskí väzni (tesári, obuvníci, kováči). Mali tu tiež akýsi živý poklad/orchester. Pre zábavu nacistických stráži hral židovský huslista z Varšavy. Hudba bola jeho VIP vstupenkou „do sveta živých“. Zomrel však v tábore a to v roku 1943. Druhú časť tvorili priestory, v ktorých sa prijímali a zhromažďovali väzni. A tretia časť bola tá najtemnejšia. Tu sa posielali ľudia do plynu. Nachádzali sa tu komory, hromadné hroby a hranice na spaľovanie obetí. Treblinka bola skutočne Hitlerov stroj na zabíjanie. Bolo takmer pravidlom, že ľudia šli po vystúpení z vlaku priamo do komory. V praxi to teda znamenalo, že sa nik nezapodieval nejakým označením/tetovaním, na „hostí“ nečakali domčeky s drevenými posteľami, ale ani žiadne vši či ťažká práca. Komôr bolo toľko, že v nich mohlo byť behom hodiny usmrtených až 2 000 osôb.

Deportovaným osobám po príchode povedali, že ich čaká očistná sprcha. Muži boli oddelení od žien a detí. Všetci sa vyzliekli donaha a šli sa „sprchovať“. No behom 15 minút zomreli na otravu plynom. Tí, ktorí by náhodou nevládali dôjsť do „umyvárne“, boli hneď v prijímacej časti označenej červeným krížom a nápisom „Lazaret“ zabití. Celkový počet usmrtení v Treblinke sa odhaduje na 870 000. Takýto počet mal byť naplnený iba za 16 mesiacov. Toľko totiž trvalo toto „besnenie“, kým tábor nacisti „navždy“ nezlikvidovali. Aspoň si to mysleli. 

Kurt Franz

Vystriedalo sa tu viacero veliteľov a dôstojníkov. Medzi nimi vynikali Imfried Eberl, Franz Stangl a Kurt Franz. Ak by sa dalo zlo stupňovať, tak by to bol práve Kurt Franz, ktorý by viedol. Sympatický vzhľad, tvár anjela – aj takto môže vyzerať smrť. Pokladá sa za najväčšieho realizátora holokaustu. Bol nesmierne sadistický, o čom vypovedá aj fakt, že svojho psa cvičil, aby väzňov hrýzol do genitálií a zadkov. O Treblinke napísal dokonca pieseň. Tú museli pracujúci Židia „s láskou“ spievať. Text oslavoval Franzovu osobu. Väzni spievali o tom, že Treblinka je ich osudom. Pieseň bola ukončená hlasitým „hurá“. Franz bol odsúdený v roku 1963 na doživotie. Po 30-tich rokoch ho však kvôli zlému zdravotnému stavu prepustili. Zomrel v roku 1998. 

Priamym zverstvom bolo i to, že väzni, ktorí neboli odsúdení na okamžitú smrť, museli „pochovávať“ telá svojich blízkych. Vzbura vyvolaná v tábore na počiatku roku 1943 sa nepodarila. Vedenie odboja potom prebral dôstojník Československej armády Zelo Bloch. Povstanie sa plánovalo už od apríla a vykonalo sa 2. augusta 1943. Povstalci zapálili budovu s Nemcami a Ukrajincami. O útek sa pokúsilo okolo 700 väzňov, podarilo sa to však len 70-tim. Tí, ktorí neboli zastrelení, sa museli vrátiť naspäť do tábora a zahladiť stopy po akcii. Ihneď potom boli zabití. Namiesto vyhladzovacieho tábora tu bol postavený statok. V rokoch 1959 až 1969 tu vystavali veľký pamätník, ktorý má podobu cintorína. Počas súdneho procesu vypovedal jeden z dôstojníkov (Franz Stangl): „Ja som nikomu nič neurobil, to nebola moja práca. Moje svedomie je čisté.“

Treblinka je vyhladzovací tábor, na ktorý sa nezabúda. Je to miesto, ktoré aj po desaťročiach vzbudzuje hrôzu. Mnohé praktiky, ktoré tu prebiehali, neboli nikdy dokázané a sú napádané popierateľmi holokaustu, ktorí argumentujú tým, že uvedené čísla sú nereálne, pretože tu  neboli kapacity, ba ani dostatok paliva na vykonanie niečoho takého. Proti nim však stoja výpovede tých, ktorí toto peklo prežili. A dnes, aj vďaka archeológom a filmu „Treblinka: Hitler’s Killing Machine“ sa konečne dostanú tieto tragické udalosti von na svetlo sveta.

Vykopávky dokazujú, že nacisti neboli v zahladzovaní stôptutlaní svojich zločinov zase až takí precízni. Verili, že keď tábor zbúrajú, tak aj pravda sa zborí spolu s ním. Opak je však pravdou. Múry a základy plynových komôr tu zostali. Nehovoriac už o množstve ľudských kostí. Súdna archeologička Caroline Sturdy Collsová sa priznala, že bola zdesená. 

Collsová začala s archeologickým výskumom v Treblinke už v roku 2007. Modernou metódou sa jej tímu podarilo vykopať niekoľko dosiaľ neznámych masových hrobov. Židovský rabínsky zákon zakazuje narušenie hrobu. Cieľom teda nebolo nájdené telá exhumovať. Archeologička však s dojatím zdôrazňovala, že umiestniť kosti späť do tohto podradného hrobu bolo emocionálne veľmi ťažké. Je tu taktiež veľa navozeného piesku, ktorým sa nacisti snažili všetko zasypať. Dlaždice s Dávidovou hviezdou mali budiť dojem, že ide o akýsi honosný kúpeľný dom. Donedávna verejnosť verila tomu, že Treblinka bola jednoducho zničená, zrovnaná so zemou, a teda tým je všetko vyriešené. davidova hviezdaNový dokumentárny film a archeologické nálezy Vás však presvedčia o opaku. Všetci, čo sa na nakrúcaní filmu i archeologických prácach podieľali, veria, že keď vyjdú na svetlo sveta „zabudnuté“ zverstvá a ľudia ich uvidia, porozumejú odkazu a budú sa snažiť, aby sa už v budúcnosti genocída neopakovala. Tím vedcov i celý štáb mali pocit, akoby sa celá tá hrôza odohrala iba včera. Doslova sa im otvárala pred očami tá brána utrpenia a vo vánku šveholili hlasy nešťastníkov.   

Zdroj a obrázky: livescience.com, holocaustresearchproject.org, holocaust.cz, aktuality.sk, forum.codoh.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.