Tulák Charlie…

ChaplinAko sa stal tulákom?

Charlie Chaplin sa narodil v Londýne 16. 4. 1889 ako dieťa kabaretných hercov Lily a Charlesa, pričom ich spoločnú domácnosť tvoril aj Charlieho nevlastný brat Sidney Hawkes. Detstvo mu plynulo jednoducho a pokojne, až kým sa jeho otec nezačal oddávať alkoholu. Lily Chaplinová sa v tejto situácii rozhodla pre rozvod, čo neskôr vyvolalo neprestávajúce finančné problémy. Keďže začala mať ťažkosti aj s hlasom, nebolo možné, aby sa ďalej venovala herectvu a takýmto spôsobom si zarábala na živobytie. Vzhľadom k tomu, že bola telesne veľmi slabá a bývalý manžel jej pomáhal iba sporadicky, nedokázala uživiť trojčlennú rodinu a dostala sa do finančnej tiesne, ktorej dôsledkom bol chudobinec pre jej deti a blázinec pre ňu samotnú. Toto obdobie v Charlieho detstve je kľúčovým pre jeho tvorbu, pretože práve vďaka nemu vznikla svetoznáma postava Tuláka (Trampa).

Keď sa jeho matka Lily druhýkrát zbláznila, brat Sidney bol práve na mori, kde si zarábal ako námorník. Iba dvanásťročný Charlie ostal prakticky na ulici. Ako dieťa sa dokázal sám uživiť tými najrôznejšími spôsobmi túlania sa po londýnskych uličkách. Istý emocionálny šok mu však v tomto období spôsobila matkina výčitka. Tá mu v stave pomätenosti povedala, že ak by jej podal aspoň šálku čaju, pred tým než sa zbláznila, nebolo by sa to stalo.  A aj to bol jeden z dôvodov, prečo dokázal vo svojom hereckom umení tak plasticky vykresliť postavu smiešneho Tuláka s tými najsmutnejšími očami.

Z divadla do filmu

Prvým veľkým obratom v jeho živote sa stala práca divadelného herca v Karnovom súbore. Pre anglické divadelné dosky bol síce iba stredne úspešný, no vďaka tejto práci ho manažér súboru Alf Reeves obsadil do divadelnej hry Havkáči, ktorá sa prvýkrát inscenovala v USA roku 1910. V New Yorku sa pre suchý anglický humor spojený s jeho nezrelosťou nedočkal veľkých ovácií, no i napriek tomu sa do Ameriky opätovne vrátil. Už v roku 1914 zamenil divadlo za film. Zamestnala ho spoločnosť Keystone, ktorej hlavnými spoločníkmi boli Charles KesselBauman, a to na odporúčanie režiséra Macka Sennetta, ktorý videl Charlieho hru Americký opilec. S touto spoločnosťou podpísal ročný kontrakt s týždenným platom 150 dolárov.

Mnohému Charlieho naučil práve režisér Mack Sennett, ktorý sa považuje za zakladateľa americkej filmovej grotesky. Tá je zmiešaná s burleskou a cirkusovými prvkami. Jeho spôsob natáčania sa zdal byť veľmi jednoduchý, ako vo svojej autobiografii spomínal Chaplin. „Nemáme žiaden scenár, dostaneme nápad, a potom necháme udalosti, aby sa vyvíjali prirodzenou cestou, až kým nás neprivedú k naháňačke, ktorá je jadrom našich komédii.“ Charlieho však tento spôsob natáčania veľmi neuchvacoval, presadzoval vo svojich komédiách skôr situačnú komiku, v ktorej mohol herec naplno ukázať svoj talent, čoho dôsledkom boli nezhody v spoločnosti Keystone. A už aj k samotnému natáčaniu sa vyjadroval skepticky: „Režijný postup bol vtedy jednoduchý. Pri nástupoch a odchodoch som len musel rozoznávať ľavú ruku od pravej. Ak človek vyšiel zo scény doprava, v ďalšej scéne prišiel zľava, ak odišiel smerom ku kamere, nabudúce sa objavil na plátne obrátený chrbtom.“

Tulák na scéne

Prvýkrát sa na obrazovkách zjavil Tulák vo filme Mabel v ťažkostiach, kde stvárnil vedľajšiu postavu s vtedy oveľa známejšou herečkou Mabel Normandovou. Začal s ňou spolupracovať, no ako režisérka mu veľmi nevyhovovala, a preto začal po mnohých hádkach pôsobiť ako samostatný režisér, čo sa prejavilo vo filme Chytený v daždi. Za jeden rok natočil pre spoločnosť Keystone 35 krátkych filmov. Dokonca tu vybavil prácu aj svojmu staršiemu bratovi Sydneymu. Spoločnosť mu ale odmietla zvýšiť plat, preto začal v roku 1915 pracovať pre Essanay, kde sa jeho týždenný plat zvýšil na 1200 dolárov. Tu nakrútil 13 krátkych veselohier (Chaplin filmovým hercom, Chaplin boxerom, Chaplin tulákom) a stredometrážny film Carmen.

Ďalšou spoločnosťou sa stala Mutual Film Corporation, kde jeho plat dosiahol 10 000 dolárov týždenne. Pre spoločnosť vytvoril 12 dvojdielných filmov, medzi ktorými sa objavil napríklad Chaplin obchodným pomocníkom, Chaplin hasičom, Chaplin vo filmovom ateliéry, avšak najznámejším z tohto obdobia bol Kid, tvorený už pre First National Pictures. Poslednou spoločnosťou sa stala United Artists, vznikla na podnet Charlieho brata Sydneyho. Keďže všetky produkčné spoločnosti v USA sa chceli zlúčiť a takýmto spôsobom obmedziť vysoký kapitál hercov, tí najznámejší si vytvorili svoju vlastnú spoločnosť v roku 1919. Okrem Chaplina tu boli prítomné hviezdy ako Mary Pickfordová, D. W. Griffith, W. S. Hart a Douglas Fairbanks. A práve v tejto spoločnosti vytvoril Charlie jedny z najznámejších a zároveň posledných filmov: Zlaté opojenie, Svetlá veľkomesta, Moderná doba, Diktátor či Svetlá rámp. Istým zlomom v jeho kariére sa stal prechod od nemého filmu k filmu hovorenému.

Tulák proti diktatúre

charlie

Počas II. svetovej vojny sa vďaka svojim prejavom aktívne podieľal na otvorení druhého frontu, bojoval proti nacizmu a natočil film Diktátor, v ktorom sa vysmieval Hitlerovi aj Mussolinimu. Tieto aktivity na neho vrhali tieň podozrenia, začali ho obviňovať so spolupráce s komunistami, a preto nastala v 50. rokoch séria výsluchov, ktorú viedol Výbor pre vyšetrovanie neamerickej činnosti. Vyčítali mu, že neprijal americké štátne občianstvo, ba dokonca tvrdili, že sa vôbec nevolá Chaplin a už vôbec nepochádza z Anglicka, ale z Haliče. Charlie napokon pre nátlak novinárov a neustále obviňovanie odišiel v roku 1952 z USA do Švajčiarska, kde mu robila spoločnosť jeho štvrtá manželka Oona O′Neillová. Jeho posledný film natočený v USA, Svetlá rámp, bol v Amerike zakázaný a odvysielal sa až v roku 1971, kedy Chaplin získal Oscara za celoživotné dielo. Kým Amerika jeho úsilie po nastolení mieru odsúdila, ostatný svet ho prijal s otvorenou náručou. V roku 1954 získal od Svetovej rady mieru medzinárodnú cenu za celoživotné úsilie o posilnenie života bez násilia a priateľstva medzi národmi.

_________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroje:

KUPŚĆ, Jarek. Malé dějiny filmu. Praha: Nakladatelství Cinemax, 1999.

CHAPLIN, Charles. Môj život. Bratislava: Tatran, 1989.

BLECH, Richard. Encyklopédia filmu.  Bratislava: Obzor, 1993.

Obrázky

vignette1.wikia.nocookie.net/unsuper/images/7/77/Chaplin.jpg/revision/latest?cb=20141221202445

classicmoviechat.com/wp-content/uploads/2014/03/Stars_wallpapers_5481.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.