Tvárou v tvár Saddáma Husajna

Iracký diktátor Saddám Husajn patrí k najnegatívnejším postavám moderných dejín, pretože jeho vláda priniesla smrť stovkám tisícom ľuďom v samotnom Iraku aj okolitých krajinách. V nasledujúcich riadkoch vám priblížime známe aj menej známe udalosti z jeho doby a prezradíme, aký postoj k nemu malo obyvateľstvo kedysi a aký má dnes.

Príchod k moci a vojna s Iránom

O neslávne známom bývalom prezidentovi Iraku Saddámovi Husajnovi (1937-2006) by sa dalo povedať mnohé. Je považovaný za čistokrvného vraha, ktorý nepoznal zľutovanie a národ vystavil extrémnej brutalite. Pripisuje sa mu zodpovednosť za vojnu Iraku s Iránom, v ktorej prišlo o život pol milióna Iračanov. Zaútočil na Kuvajt, čo si vyžiadalo smrť ďalších státisíc ľudí, a je zrejme jediným vodcom, ktorý použil proti vlastnému ľudu chemické zbrane.

K moci sa dostal v roku 1979, načo nechal následne zvolať iracký parlament a spomedzi jeho členov okamžite popraviť tých, ktorí mali odlišné názory ako on. Počiatkom 80. rokov si začal budovať určitý kult osobnosti a byť vnímaný ako vodca celej krajiny. Túžil byť novým arabským dobyvateľom víťazoslávne kráčajúcim ulicami Jeruzalema a na jeho podnet sa začali prekrúcať dejiny, klásť veľký dôraz na postavu sultána Saladina (1138-1193) či dávne boje Iračanov s Peržanmi.

Husajn sa dostal k moci zhruba v rovnakom čase ako ajatolláh Chomejní (1902-1989) v Iráne a čoskoro napadol iránske územia, o ktorých prehlasoval, že z historického hľadiska náležia Iraku. V skutočnosti mu však išlo o prístup k miestnym ropným poliam a počas vojny trvajúcej osem rokov prišlo o život niekoľko stoviek tisíc ľudí. Neskôr zasiahol s pomocou plynu proti kurdskej komunite, na ktorej v podstate spáchal genocídu a je tiež známe, že znásilnil mnohé ženy. Proti podobnému bezpráviu sa ľudia často nebránili z obáv pred tým, čo by mohol spraviť nielen im samotným, ale aj ich blízkym.

Okupácia Kuvajtu a zlomový 11. september

V auguste 1990 Irak obsadil Kuvajt, čo následne vyústilo do Vojny v zálive. Proti Iraku zasiahla koalícia 34 krajín vedená USA a schválená Bezpečnostnou radou OSN. Ich činnosťou sa zabránilo tomu, aby Husajn ovládol značnú časť svetových zásob ropy. Zásah nazývaný tiež Operácia Púštna búrka zmenil spôsob vedenia vojny, ukázal, čo dokážu vzdušné sily a prinútil Irak stiahnuť sa z Kuvajtu skôr než došlo k pozemnej vojne.

Nie všetci pritom vedia, že tesne pred ukončením operácie Američania získali informáciu o mieste Saddámovho pobytu, keďže však išlo o obytnú zónu, útok na ňu by si vyžiadal smrť mnohých civilistov, a tak od neho USA odstúpili. Potom, čo dňa 11. septembra 2001 došlo k útokom na území USA sa Spojené štáty rozhodli zakročiť nielen proti talibanskému režimu, ale aj samotnému Iraku. Už v 90. rokoch sa pritom tvrdilo, že Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia, ktoré nechcel ukazovať medzinárodným inšpektorom.

Invázia do Iraku a zosadenie Saddáma Husajna

V auguste 2002 zrealizovali americké jednotky na území Iraku okolo 700 prehliadok na približne 500 rôznych miestach a hoci nikde žiadne zbrane hromadného ničenia nenašli, nezabránilo to americko – britskej invázii do Iraku (marec 2003). Do krajiny náhle vtrhli tisícky amerických pozemných jednotiek aj masívne vyzbrojené útočné vrtuľníky.

Dnes by niektorí ľudia dali prednosť pred vojnou tomu, aby irackú vládu zvrhli samotní Iračania, keďže zmenu by tak v rukách mali samotní občania a zároveň by bolo podobné riešenie viac udržateľné. Zadržanie Saddáma Husajna koncom roka 2003 však bolo všeobecne oslavovanou záležitosťou a pre mnohých predstavovala možnosť vidieť ho počas dvoch rokov na súde isté zadosťučinenie.

Pre neho však bol súd skôr divadlom, prostredníctvom ktorého sa tiež snažil šíriť odkaz, ktorý chcel po sebe zanechať. Tribunál napokon Saddáma odsúdil za zločiny proti ľudskosti k poprave obesením, na čo on reagoval pokrikom: „Nech žije ľud, nech žije národ. Smrť zradcom, smrť okupantom. Boh je veľký!“ Ani pred popravou neprejavil akúkoľvek ľútosť či kajúcnosť za svoje činy.

Po poprave Saddáma Husajna v decembri 2006 tyraniu v Iraku vystriedala anarchia, ktorá určite pre mnohých obyvateľov nepredstavovala posun k lepšiemu. Mnohí ľudia ho navyše začali vnímať ako hrdinu, ktorý sa postavil Amerike, a tak sa stal presne takou mýtickou postavou, akou vždy chcel. Jeho odkaz navyše prežíva ďalej v podobe terorizmu a hnutí ako je Islamský štát.

____________

Autorka: Monika Nosková

ZdrojTváří v tvář | Saddám Husajn | CZ DOKUMENT

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f1/

Iraq%2C_Saddam_Hussein_%28222%29.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.