Utajované skutočnosti o pôvode človeka

Darwin„Všetko, čo sa zhoduje s našim prianím, je pravda. Všetko, čo je s ním v rozpore, vyvoláva náš hnev.“ (Charles Darwin)

Darwin a kreacionisti

Pána Charlesa Roberta Darwina asi netreba nijako obzvlášť predstavovať. Nech už ste na omieľanie jeho mena akokoľvek alergickí, nič to nemení na skutočnosti, že navždy zostane spájaný s objasňovaním pôvodu človeka. Chlapík študujúci teológiu prišiel s prevratnou evolučnou teóriou, ktorá v 19. storočí spustila vlnu kritiky i ostrej diskusie. Ujala sa však natoľko, že v roku 1950 ju prijal samotný Vatikán, ktorý sa nechal počuť, že uznáva Boha i Darwina, pretože sa vo svojej podstate nevylučujú.

Či už slepo veríte vývinu z nižších foriem života na vyššie alebo nie, pravdou zostáva, že evolučná teória má v súčasnosti dvoch veľmi silných oponentov, ktorí jej berú výsady dôveryhodnosti. Jedným z nich je  kreacionizmus, ktorému človek túžiaci spoznať pravdu o svojom pôvode ľahko podľahne. Jeho podstatou je tzv. teória inteligentného plánu, ktorá hovorí, že vznik sveta bol cielený a dobre premyslený proces, za ktorým stojí „konštruktér života“, alebo, ak chcete, Boh. Náhodný vývin z nižších foriem života je pre nich neprípustný. Podľa kreacionistov je svet starý iba 6 000 rokov a prikláňa sa tiež k tomu, že ľudia a dinosaury žili spoločne v rajskej záhrade. Okrem iného sa snažia plne a doslovne stotožniť s Bibliou. Organizácia Odpovede sú v Genezis dokonca zriadila v Cincinnaty Múzeum Stvorenia. Jedným z hlavných cieľov kreacionistov je, aby sa veda a náboženstvo stotožnili. Toto je však utópia. Kam by to viedlo a komu by to pomohlo? Znamenalo by to veľký krok späť. Ako nám história ukázala, náboženstvo bolo už neraz brzdnou pákou vedeckého pokroku a trochu i naopak. Konečne žijeme v dobe, kedy vládne v tejto oblasti viac-menej harmónia. Prečo teda pichať do osieho hniezda? Kreacionizmus pokladá samotnú evolučnú teóriu za príčinu všetkého pozemského zla. Svoje učenie sa snaží pretlačiť i do škôl a dostať sa tak pod kožu detí a mládeže, ktorá je ako nepopísaný papier, a teda ľahko manipulovateľná. Pri hľadaní samého seba im slová výborných kreacionistických rečníkov pripadajú ako zvodná hudba.

Darwin a veda

Na druhej strane stojí oproti Darwinovej teórii samotná veda. Ide však iba o jej detašovanú časť, ktorá nesúhlasí s nalinkovanou a priam nadiktovanou prvoplánovou pravdou. Túto vštepovanú dogmu totiž vyvracia rad dôkazov. Odkiaľ pochádzame, nevie dnes povedať s určitosťou nikto, no je možné, že pôvod človeka a jeho vývin mal úplne iný priebeh, než sa nám to kompetentní snažia nahovoriť. Dôkazy hovoria, že dávno pred nami tu boli vyspelé civilizácie, možno na vyššej úrovni ako my dnes, ktoré sa akoby stratili vo víre dejín a pohltila ich veľká neznáma katastrofa.

Anomálne artefakty

Po Darwinovom prehlásení sa vedecká i laická pozornosť upriamila na hľadanie artefaktov, ktoré by mali jeho tvrdenia odklepnúť. Od počiatku sa však objavovali predmety, ktoré označujeme ako anomálne artefakty. Absolútne totiž nezapadajú do doterajších výskumov a faktických tvrdení. Vek predmetov sa dá najrýchlejšie odhadnúť aj podľa toho, v akej hĺbke vrstvy zeme sa našli. No čo napríklad taká lebka moderného človeka, ktorá sa ocitla vo vrstve z doby kamennej? Kniha Zakázaná archeológia, ktorú spracoval Michael Cremo a Dr. Richard Thompson, dokumentuje stovky anomálnych artefaktov. Hoci sú takéto predmety kvalitne a odborne zdokumentované, verejnosť o nich vie málo alebo vôbec nič. Ide o masívne a vedomé zatajovanie, ututlávanie vykopaných dôkazov samotnými archeológmi a antropológmi. Tento jav nazývame filter znalostí a ide o celkom prirodzený rys vedy či samotnej ľudskej povahy. Čo sa nehodí a nedáva zmysel, to jednoducho neexistuje. Veda má sklon eliminovať dôkazy.

Koniec sľubnej kariéry kvôli megaobjavu

Tradične sa zvykne prednášať, že najstarší človek má korene v južnej Afrike asi v období pred 100 000 rokmi. No v roku 1966 objavila geologička Virginia Steen McIntyre súbor kamenných nástrojov vrátane hrotu oštepu v mexickom Hueyatlaco. Ona i jej tím boli presvedčení, že ide o náčinie z obdobia pred 20 000 rokmi. Dve rôzne metódy rádiometrického datovania ich však šokovali. Podľa nich malo ísť o predmety staré viac ako 250 000 rokov. Mladá vedkyňa sa tešila z prevratného objavu. Na jej veľké prekvapenie bol však výskum rázne ukončený, nálezisko sa uzavrelo a ona prišla o prácu. Áno, aj takáto je veda.

Dinosaury a ľudia – súputníci

dinosaur

Moderní kontroverzní vedci a kreacionisti majú jednu vec spoločnú. Prikláňajú sa k tvrdeniu, že dinosaury a ľudia mohli žiť bok po boku. V Texase pri rieke Paluxy sa vedľa 100 miliónov starých stôp dinosaura našli stopy zodpovedajúce človeku s veľkosťou 40 cm. Dvanásť odtlačkov nohy sa najskôr považovalo za podvrh, ktorý mal pritiahnuť turistov, no i skeptickí odborníci museli priznať, že ide o rovnaký útvar, ako dinosaurie stopy z obdobia kriedy. Mohol byť teda človek svedkom ničivého pádu meteoritu, ktorý ukončil éru dinosaurov? Podaktoré smelé názory prehlasujú, že dinosaury žijú ešte i dnes v odľahlých častiach sveta. Toto tvrdenie podporuje aj nález japonských rybárov pri Novom Zélande z roku 1977, ktorí mali z mora údajne vytiahnuť tvora, ktorý sa pokladal za dávno vyhynutého.

Diskutabilné kovové gule

V juhoafrickom Klerksdorp sa našli stovky kovových gulí špecifického opracovania vo vrstve zeme starej 2,8 miliardy rokov z doby tzv. prekambria. Dokázala by takéto niečo vytvoriť príroda? Inteligentný život v tom čase nemal existovať.

Chýbajúci článok

opica

Podľa Darwinovej teórie mali človek a opica spoločného predka – dnes známy tiež ako chýbajúci článok. Ten sa hľadá odvtedy, čo takéto tvrdenie uzrelo svetlo sveta. Ide teda o ustavičnú interpretáciu fosílií, ktoré majú Darwina podporiť. Aj napriek tomu, že sa z času na čas nejaký ten chýbajúci článok objaví (človek z Jávy, pôvabná Lucy), vždy sa napokon akosi v tichosti stiahne a senzácia okolo neho utíchne, pretože to nie je to, čo hľadáme.

Najstaršie mestá

Možno si pamätáte, že ste sa voľakedy učili o Jerichu – najstaršom meste Starého sveta z obdobia 8 000 rokov pred Kristom. No paradoxne, v Novom svete sa stavali mestá už o tisícky rokov skôr, ako nás to učí dejepis. V Južnej Amerike, 3 800 m. n. m. leží mesto Tiahuanaco postavené neznámou civilizáciou. Pôvodne sa predpokladalo, že ho postavili predchodcovia Inkov pred 2000 rokmi. Zistilo sa však, že stavby prevedené s maximálnou presnosťou a s využitím kovových spojok môžu byť staršie ako 12 000 rokov. Smieme teda toto miesto považovať za kolísku civilizácie?

Množstvo miest po celom svete s megalitickou architektúrou, a teda postavené z kameňa vážiaceho niekoľko tisíc ton, ktoré netušíme, kto postavil, priťahuje pozornosť odbornej, ale i laickej verejnosti. Neznáma, tzv. tretia civilizácia, zanechala po sebe stopy aj v Egypte či Anglicku. V roku 1993 egyptológ John Anthony West odhadol vek egyptskej sfingy taktiež na 12 000 rokov. Priznáva sa jej však iba 4 500. Výskumy riadiace sa astronomickými výpočtami uvádzajú, že bola postavená v roku 10 500 pred Kristom, čo potvrdzuje Westovu teóriu. Kde je teda pravda?

Zaprášené mapy

V roku 1929 bola v knižnici tureckého Konštantínopolu nájdená zvinutá mapa z roku 1513. Nakreslil ju admirál Piri Reis. Sú na nej precízne zakreslené rysy Zeme tak, ako ich v tom čase nemal nik poznať. Reis priznáva, že svoju mapu prekreslil zo starších kúskov, ktorých pôvod sa datuje do obdobia pred Kristom. Kto to bol, čo zmapoval tak detailne našu zemeguľu?

Profesor Charles Hapgood bol zase zaskočený mapou z roku 1532, ktorú nakreslil Orontius Finaeus. Bola to mapa Antarktídy zobrazená tak, ako reálne vyzerá pod ľadom.

Bájna Atlantída

Z mapy, ktorá tak šokovala profesora Hapgooda bolo zrejmé, že, takpovediac, rajskú krajinu postihla hrozná ľadová tragédia. Mohol náhly pokles teploty zahubiť civilizáciu žijúcu na zelenej Antarktíde? Odvážne tvrdenia hovoria, že práve tu sa nachádzala bájna Atlantída.

Údajne malo v tom čase dôjsť k posunu zemskej kôry, ktorý sa odohráva v pravidelných intervaloch. Nálezy zamrznutých zvierat, ktoré mali v žalúdku nestrávené rastliny hovoria o tom, že ochladenie muselo byť rapídne a doslova vraždiace. Zmenila teda naša planéta pred 12 000 rokmi svoju podobu práve v dôsledku posunu zemskej kôry a následnému prívalu zemetrasení či ľadovej záplavy? Túto teóriu svojho času podporil aj Albert Einstein.

Ľudstvo trpí stratou pamäti

Akosi nechtiac sme zabudli na niečo významné z našej minulosti. Možno kvôli katastrofe neslýchaných rozmerov, po ktorej nezostal nikto, kto by o tom rozprával. Musíme si však uvedomiť, že naša civilizácia pravdepodobne nebude vyvrcholením vývoja, ale súčasťou vzostupov a pádov, kedy civilizácie dosahujú vrchol, aby mohli padnúť, či sa celkom stratiť z histórie.

Ponúkli sme Vám časť z významných nálezov, ktoré mali byť utajené. Ak sa nám podarí zbaviť sa zaškatuľkovanej konzervatívnosti, tak sa možno raz skutočne dozvieme, kto sme.

Keď Vám zostane trocha času, tak si pozrite aj priložené videá a urobte si názor. Nenechajte sa viac ovládať tvrdením, ktoré je síce pohodlné a jednoduché, ale vo veľkej miere je zavádzajúce.

Subjektívny názor (Magistra História):

Aj keď mnohé tvrdenia sú špekulatívne a nejeden artefakt diskutabilný, rad dôveryhodných faktov postačuje na to, aby sme nezostali k tejto otázke chladní. Je čas otvoriť oči a nenechať si viac tlačiť do hlavy kaleráby. Magistra História verí v existenciu dávnych vyspelých civilizácií. Veď čo by sa stalo s nami, keby dnes prišla obrovská ničivá sila a zrovnala nás so zemou? Nezostal by nik, kto by podal svedectvo. Ako by to tu vyzeralo o 12 000 rokov? Možno by tu nezostalo ani to, čo má naša generácia k dispozícií po predkoch dnes a čo tak zamestnáva jej myseľ. Darwinova teória narazila na vážne problémy a pravdepodobne sa veľká časť jej podstaty zrúti. A čo kreacionisti? Zvaľovať všetko nevysvetliteľné a zložité na Boha? I to je riešenie.

Zdroj: dokumenty Biblia proti Darwinovi a Záhadný pôvod človeka

Obrázok: www.sxc.hu

Facebook Twitter More...

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.