Veštenie v staroveku

Veštenie bolo v staroveku bežnou súčasťou každodenného života. Mnohí verili v tzv. znamenia, ktoré im naznačovali buď to dobré, alebo naopak to zlé, čo sa im v blízkej budúcnosti stane. Dobré znamenie im neraz dodalo odvahu, kým na druhej strane to zlé naznačovalo, že bohovia im nie sú naklonení a následne im môže hroziť nebezpečenstvo.

vestenie

Veštenie a ženy

V starovekom Ríme útočil na ženy Iuvenalis, ktorý tvrdil, že ženy považujú veštenie a astrológiu za základ, bez ktorého sa nepohnú z domu. Vo svojej kritike k ženám zašiel ďalej a hovoril, že ženy vždy bežia za nejakou starenou, aby im vyložila sny. Alebo dokonca navštívia sýrskeho či arménskeho vykladača budúcnosti, ktorý veští z pľúc zabitej holubice a následne im sľúbi mladého milenca alebo nesmierne bohatstvo.

Astrológia

Za základ samotného veštenia v staroveku bola považovaná astrológia. V starovekom Ríme bola označovaná ako mathesis, teda náuka. Táto veda bola uznávaná, pretože v starovekom prostredí ľudia pociťovali pred oblohou a hviezdami veľkú pokoru. Pričom astrológia považovala hviezdy a planéty za prostriedky veštenia, nakoľko sa nesprávali chaoticky, ale naopak predvídateľne a hlavne systematicky.

Práve v Mezopotámii začali spájať Slnko, Mesiac a aj ostatné planéty so svojimi bohmi. Tak spojili Mars s bohom vojny a Venušu s ich bohyňou krásy a lásky, teda s Ištar. Tieto poznatky od nich následne prevzali Gréci a potom Rimania, ktorí planéty začali spájať s vlastnými bohmi, a tak sa stalo, že astrológia mala na ľudí väčší vplyv ako samotné náboženstvo, a to v Európe, ale aj Ázii.

Množstvo poznatkov ohľadom astrológie bolo čerpaných vďaka starostlivým záznamom v Babylónii. Tu sa sledovali pohyby rozličných planét a hviezd a následne sa k tomu zapisovali udalosti na Zemi. Na základe porovnávania a dlhodobého sledovania vedeli predpovedať, ako to ovplyvní kráľa, ale aj samotný blahobyt krajiny.

Pretože toto pozorovanie bolo dlhodobé, napokon vznikol súpis s názvom Enuma Anu Enlil, ktorý bol dokončený okolo roku 1000 pred Kristom. Jeho prvotnou úlohou bolo chrániť kráľa pred nepriazňou osudu, ktorá mala byť viditeľná práve vďaka postaveniu hviezd a planét, a preto mohol kráľ včas a hlavne vhodne reagovať. Okrem toho tento spis položil aj základ astronómie.

Jedno z varovaní hovorí nasledovné: „Ak sú trinásty deň v mesiaci Slnko a Mesiac pozorované pohromade, znamená to nepokoj, ale aj nepriazeň remesiel, obchodu a predstavuje to prítomnosť nepriateľa v krajine.“ Naopak, to isté zoskupenie Mesiaca a Slnka v štrnásty deň v mesiaci má priniesť do krajiny blahobyt a radosť.

____________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj: CAVENDISH, Richard. Dějiny magie. Praha: Nakladetalství XYZ, 2008, s. 311. ISBN 9788073880729.

Obrázok: cdn.pixabay.com/photo/2015/11/06/10/49/psychics-1026092_960_720.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.