Vestfálska mierová zmluva

Tridsaťročná vojna bola ukončená vestfálskym mierom. Rozhodnutia boli prijaté v období od novembra 1645 do júna 1647, definitívna zmluva však bola podpísaná 24. októbra 1648. Rímsko-nemecký cisár Ferdindand III. podpísal mierovú zmluvu s Francúzskom v MÜNSTERI a so Švédskom v OSNABRÜCKÜ. ( V Münsteri prebiehali rokovania diplomatov katolíckych štátov ―Španielska a Francúzska ―, v Osnabrückü boli prítomní vyslanci  Švédska, Holandska a ich protestantskí spojenci). Garantmi mieru sa stali  práve tieto dve mocnosti, ktoré v prípade jeho porušenia dostali príležitosť zamiešať sa do záležitostí cisárstva.

Z prvého celoeurópskeho konfliktu vyšli Holandsko, Francúzsko a Švédsko posilnené, Dánsko a dve Habsburské ríše (rakúska a španielska) podstatne oslabené. Na nemeckom území bol jedným z porazených samotný cisár: hoci z vlastných území stratil len Lužice a mestá v Alsasku, jeho cisárska moc zostala už len formálna. Ríša sa rozpadla na takmer 300 nezávislých štátov, cisár bol nútený uznať suverenitu ríšskych kniežatstiev: odteraz mohli uzatvárať zmluvy aj spojenectvá so zahraničnými mocnosťami. Ríša sa stala federálnym systémom nezávislých štátov. Od tejto chvíle cisár nebol oprávnený vydávať ríšske zákony, vyrúbať dane, vypovedať vojnu, uzatvoriť zmluvy a spojenectvá bez súhlasu ríšskych kniežat. Na náboženskom poli séria mierových zmlúv definitívne  zabezpečila slobodné vyznanie viery pre nemeckých protestantov (augsburský mier z roku 1555 bol okrem luteránov rozšírený aj pre stúpencov Jána Kalvína).

Víťazmi vojny sa stali rozsiahlejšie nemecké kniežatstvá, ktorým sa podarilo  zväčšiť svoje územia (Bavorsko, Brandenbursko a Sasko). Dolnú časť Falcka dostal syn bývalého českého kráľa, Horné Falcko pripadlo Bavorsku. Tridsaťročná vojna ukončila aj proces osamostatňovania Holandska a Švajčiarska: práve vo vestfálskom mieri bolo prvýkrát vyslovené, že ani Holandsko, ani Švédsko nepatria ďalej k Rímsko- nemeckej ríši. Belgicko bolo ako burgundský kraj  začlenené do Ríše.

Francúzsko získalo Horné a Dolné Alsasko, Švédsko získalo Predné-Pomoránsko. Švédska vláda odhadla svoje výdavky súvisiace s vojnou na 2 miliónov toliarov ročne (za obdobie rokov 1630-1643 sa jej to vyčíslilo na 26 000 toliarov). Výšku odškodného sa nemeckým diplomatom podarilo znížiť na 5 miliónov. O odchode švédskych vojsk sa však ešte dlho rokovalo aj po vestfálskom mieri, posledné švédske vojská odtiahli k Baltickému moru až v roku 1654. Na Západe sa vojna skončila fakticky až Pyrenejským mierom medzi Francúzskom a Španielskom v roku 1659.

K tejto téme si môžete prečítať aj:

České stavovské povstanie (1618-1620)

Bitka na Bielej hore v skratke

Rozšírenie vojny po potlačení českého stavovského povstania

Betlenova prvá výprava proti Ferdinandovi II. (1619-1622)

Betlenova druhá výprava proti Ferdinandovi II. (1623-1624)

Nové Zámky za tridsaťročnej vojny

Dánska fáza tridsaťročnej vojny (1625-1629) a tretia výprava Gabriela Betlena

Švédska fáza tridsaťročnej vojny (1630-1635)

Švédsko-francúzska fáza vojny (1635-1648)

______________

Autorka: Varga Zsuzsana

Zdroj: wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/2004205

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1c/Helst%

2C_Peace_of_M%C3%BCnster.jpg/1200px-Helst%2C_Peace_of_M%C3%BCnster.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.