Vikingovia: Stavitelia úžasných plavidiel

Vikingovia spočiatku nefigurovali ako národ a nemali jediného vládcu. Čoskoro sa z nich však mali stať dobyvatelia, ktorých hlasy bolo počuť v ďalekých krajinách. Ľudia sa ich obávali, ale zároveň ich aj obdivovali. Vďaka vytrvalej stavbe lodí sa dostali až do Ázie a krajín za obzorom. Dobyli Lindisfarne (793), Paríž (813), Lisabon (844), Sevillu (844), Severnú Afriku (859), Dublin (919) a mnohé ďalšie miesta. V 1. časti seriálu o svete Vikingov odkryje Magistra História tajomstvo vikingských lodí, plavidiel symbolizujúcich draky letiace za oceány.

vikingovia

Prvý bližší stret s Vikingami

O počiatku vikingskej histórie môžeme hovoriť približne od roku 750. Vikingským centrom boli pobrežné osady v Škandinávii. Samotný výraz „Viking“ však nie je etnického pôvodu, nemožno ho preto použiť v súvislosti so žiadnou jednotnou národnou identitou. Hoci bola väčšina Vikingov sústredená v severnej Európe, existovali aj slovanskí či írski Vikingovia. Sami seba Vikingami nenazývali, bolo to totiž pomenovanie pre niekoho, kto sa vydal na výpravu do vzdialených krajín. O takejto osobe sa hovorilo, že sa „vybrala na viking“.

Škandinávia je prirodzeným prostredím pre tvorbu vikingských osád, pričom základom sa stali bohaté loviská rýb, ktoré viedli k sústredeniu pozornosti na presun po mori. Napriek tomu sa však jednotlivé spoločenstvá líšili. Regionálne rozdiely boli zreteľné predovšetkým v jazyku, stavebníctve a pohrebných rituáloch. O živote Vikingov sme sa veľa dozvedeli na základe spisov arabských vyslancov putujúcich na Sever. Zachovalo sa napríklad viacero záznamov cestovateľa Ibn Fadlána žijúceho v 10. storočí. Ten píše okrem iného aj o tom, že Vikingovia sa často umývajú, denne si dôkladne češú dlhé vlasy a nanášajú si líčidlo na oči, čím sa ich krása zvyšuje, a to tak u žien, ako aj u mužov.  

Črty a každodenný život vikingskej spoločnosti

Ženy mali v spoločnosti veľmi silné postavenie. Keď boli muži na výpravách, boli to práve ony, kto riadil služobníctvo a farmy. Tieto farmy boli sebestačné a zámožné, pričom často na nich žili viaceré rodiny. Základom všetkých osád bolo obrábanie pôdy, starostlivosť o dobytok a rybárčenie. Pestoval sa napríklad hrach, cibuľa, fazuľa a ďalšie druhy zeleniny, ako aj niektoré obilniny, hlavne jačmeň. S ohľadom na krátke obdobie vegetácie a dlhé zimy bolo potrebné mnoho potravy skladovať, preto sa mäso ulovených rýb a lachtanov solilo a následne bolo nakladané do drevených sudov.  

Veľkú pozornosť venovali ale Vikingovia aj umeleckému prejavu. Pri styku s Arabmi mali záujem najmä o farebné koráliky, hlavne tie, ktoré boli vyrobené z taveného skla. Keďže bola ručná výroba takýchto korálikov veľmi zdĺhavá a náročná, boli cenné a drahé. Veľkosť zlatých spôn na šatách majiteľa značila jeho postavenie. Čím viac náhrdelníkov žena mala, tým bola bohatšia. Podobné ozdoby boli teda skutočnými symbolmi postavenia.

Zápisy arabských obchodníkov o Vikingoch sú síce ovplyvnené islamom, ale aj tak sa jedná o veľmi cenné poznatky. Dozvedáme sa z nich napríklad, že Vikingovia praktizovali zabíjanie novorodencov, konkrétne dievčatiek, ktoré často odobrali matkám a nechali ich zomrieť. Vo vikingských dobyvačných výpravách totiž zomrelo mnoho mužov a týmto spôsobom kontrolovali Vikingovia populáciu. Stále sa udržoval vysoký pomer mužov a chlapcov k ženám.

Otázka vikingskej viery a náboženstva

Čo sa týka náboženských praktík, po príchode kresťanstva do Škandinávie sa Severania aj naďalej obracali na svojich bohov, aby od nich získali silu a prosperitu. Ich viere zastupovanej hlavne Odinom, Thorom a Freyom chýbala v porovnaní s kresťanstvom systematická teória či porovnanie dobra a zla. Vikingovia nemali kňazov, obrady preto zvykol viesť často sám náčelník. Podľa vikingskej viery putovali ľudia po smrti k svojim bohom a hrdinov padlých v boji k nim viedli valkýry. Dostali sa tak do Odinovej siene a hodovali po boku bohov.

Spomenutý Ibn Fadlán nám poskytuje aj popis pohrebných praktík Vikingov. Mŕtveho muža nasledovala na posmrtnej ceste tiež časť jeho majetku, kôň, zbrane a ďalšie predmety, ako aj jedna z jeho otrokýň omámená nápojom. Tá nastúpila na loď so zosnulým, a to po boku žien prezývaných „anjeli smrti„. Šesť mužov potom vstúpilo na loď za nimi, mali s otrokyňou styk a následne ju položili k boku jej pána. Na rad prišlo škrtenie a jeden z anjelov smrti ju bodal do hrudi, až kým nebola mŕtva. Potom loď zapálili.

Aj v časoch, keď už bola väčšina ľudí pokrstená, bolo stále bežné prinášať obete bohom a každých deväť rokov sa konávali obradné slávnosti s krvavými obeťami. Boli tiež objavené viaceré pohrebné mohyly. Keď ale rodina neskôr prijala krst, boli telá zosnulých často vykopané a prenesené do posvätenej pôdy na kresťanskom pohrebisku.

Vikingské lode a ich stavitelia

Väčšina vikingských fariem bola spojená s lodenicou, kde sa stavali tie najkvalitnejšie lode. Príprava jednej lode trvala niekoľko mesiacov. Vikingovia zostávali verní tradícií stavby starej stovky rokov. Napriek určitým regionálnym rozdielom bol spôsob stavby lodí vo väčšine severnej Európy jednotný. Používali sa pri ňom nity zaisťujúce pevnosť a pružnosť. Mnoho informácií o vikingských lodiach sme zistli na základe objavu z roku 1936 v Dánsku. Tunajšie Múzeum lodí v Roskilde sa rozhodlo vyše 20 metrov dlhú vikingskú loď zrekonštruovať za použitia pôvodných vikingských techník stavby.

Zruční stavitelia lodí hľadali najprv prirodzene zakrivené drevo, ktoré by malo línie zodpovedajúce tvaru trupu lode. Daný kmeň následne rozrezali a trámy lode vytvorili zo zakrivených vetví. Na podobnú stavbu je najlepší dub, v severných oblastiach sa však často museli uspokojiť aj s borovicou. Pokiaľ vieme, vikingskí stavitelia lodí nepoužívali plány, keďže lode stavali po pamäti a tieto znalosti sa predávali v rodine z otca na syna. Existovali mnohé vzory lodí prispôsobené činnosti, pre ktorú boli postavené.

Na lodiach vtedy muselo pracovať veľké množstvo robotníkov. Decht zmiešaný s vlnou utesňoval medzery medzi drevom a využívala sa technika klinkerovej obšívky, vďaka ktorej mohli Vikingovia svoje lode značne ohnúť. Lode sa potom na hladine dobre pohybovali, podobným spôsobom ako plávajú delfíny. Mali nízky ponor, vďaka čomu mohli vojsť aj do plytších vôd.

Koncept vikingskej lode je veľmi podobný moderným zaoceánskym plavidlám. Tieto lode mali malý výtlak a aj s nákladom krúžili po hladine len s minimálnym trením, čím pôsobili akoby surfovali. Dokázali sa kĺzať po hladine rýchlosťou 15-20 uzlov, ktorú dosahujú aj dnešné plachetnice.

Tajomstvo rýchlosti vikingských lodí

Toto tajomstvo spočívalo v tom, že Vikingovia dokázali zdokonaliť dizajn lodí rímskej ríše a Stredozemia. Keďže lodiarne boli rodinným podnikom, ženy na tkáčskych strojoch vyrábali zo silnej vlny plachty, ktoré dodali lodiam veľkú silu. Vikingovia boli na svoje lode náležite pyšní, a preto sa ich obraz zachoval aj na mnohých umeleckých dielach. Pridanie plachty bolo v tej dobe revolučnou novinkou a zmenilo Vikingov z farmárov a pobrežných rybárov na dobyvateľov a cestovateľov. Sťažeň sa dal sklopiť veľmi rýchlo a ľahko, čím sa znížil odpor vzduchu pri plavbe proti vetru.

vikingska lod

Flotila vikingských lodi bola prekvapivo rozmanitá, zahŕňala objemnejšie nákladné lode využívané na obchodovanie, ale aj malé určené na prevoz, krátke miestne plavby a na rybolov. Dlhá loď s plachtou, veslami a priestorom pre 80 mužov bola slávna dračia vojnová loď objavujúca sa v severských ságach a vnášajúca do sŕdc nepriateľov strach. 

Kormidlo na lodi sa vždy nachádzalo na pravej strane, odkiaľ aj pochádza výraz pravobok. Mnohé výrazy pochádzajúce pôvodne od Vikingov sa zachovali v námornickej terminilógii dodnes. Kvalitné a rýchle lode tvorili základ vikingskej expanzie v Európe aj mimo nej. Z Baltského a Severného mora sa tak postupne presunuli do oblasti Stredozemia, na Atlantický oceán, k Čiernemu moru a hlboko do ruského vnútrozemia.

Medzinárodné centrum obchodu založené Vikingami

Výsledkom vikingskej dobyvačnosti bolo napríklad mesto Hedeby na hraniciach dnešného Nemecka s Dánskom. Toto obchodné centrum chránili vysoké hradby a žili v ňom ľudia z celej Európy, čo dokazovalo, že Vikingovia mohli mať skutočne rozmanitý etnický pôvod. Hedeby tvorili zároveň most medzi minulosťou a budúcnosťou, miestom, kde sa z roľníkov stali obchodníci a dedinský životný štýl nahradil mestský. Fungovali tiež ako medzinárodné centrum obchodu, križovatka kultúr a náboženstiev. Na vrchole svojej moci v 10. storočí mali Hedeby približne 15.000 obyvateľov a väčšina z nich sa venovala nejakému druhu obchodu.  

Mesto slúžilo ako spojenie Baltského a Severného mora. Prechádzali cezeň dôležité položky vikingského obchodu ako jantár a brusy vysokej kvality. Vikingovia začali ovládať tiež lukratívny obchod s kožušinami, ktoré vymieňali za soľ a drahé kovy. Obchodníci predávali (hlavne Arabom) aj otrokov. Existovali tu silné snahy ovládať celoeurópsky obchod, bolo postavené množstvo hradieb a hranice boli pravidelne strážené.

Hradba Danevirke tiahnuca sa z mesta Hedeby siahala od Baltského až po Severné more. Žiadny obchodník nemohol zo severu na juh prejsť bez toho, aby prešiel cez tunajšiu hraničnú kontrolu, kde sa vyberalo clo. Ovládaním tejto úzkej pevniny zbohatli obchodníci ešte viac. Mince tu razené sa čoskoro objavili na vzdialených trhoch v Európe a Ázii, no platilo to i naopak.

Vikingovia smerujúci na východ a juhovýchod

Vikingské lode čoskoro vplávali aj do rozsiahlych riečnych systémov na východe, do oblasti dnešného Ruska. S objavením písaného jazyka sú skutky hrdinov už zvečnené aj na prepracovaných runových kameňoch. Z nich sa dozvedáme i o cestách Vikingov na východe, do krajiny Rusov, ktorých hlavným mestom bola Kyjev. Vikingské lode sa tu plavili v riečnych systémoch, ktoré ich zaviedli až do Čierneho a Kaspického mora. Elitu obchodníkov podporovala vojenská sila. Od svojich slovanských poddaných požadovali poplatky v podobe koží a otrokov. 

Netrvalo dlho a Vikingovia zamerali svoju pozornosť na Konštantínopol a Byzantskú ríšu.  Podľa niektorých odhadov sa v roku 907 priblížilo k mestu až 2000 lodí, boli však porazené. Napriek tomu spravila sila a odvaha Vikingov na cisára veľký dojem a niektorých z nich zamestnal ako svoju žoldniersku stráž, pričom jednou z ich úloh bolo chrániť cisára počas náboženských obradov v Hagii Sofii. Tu sa po Vikingoch dodnes zachovali stopy v podobe runovej správy na stene.

Západ a severozápad

Pozdĺž západného pobrežia Európy zase iní Vikingovia (nazývaní nórski) upierali oči na obzor a snívali o novej krajine. Plávali na západ a kolonizovali nové krajiny, kam predtým Európania nikdy nevkročili, vplávali napríklad do Arktídy a na Island. O ich putovaní a expedícii Erika Červeného do Grónska vás poučíme zase niekedy nabudúce, v ďalšom diele nášho seriálu.

_________________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Svet Vikingov: Tajomstvo vikingských lodí

Obrázky

cdn01.wallconvert.com/_media/wallpapers_1680x1050/1/2/vikings-16554.jpg

dragonharaldfairhair.com/wp-content/uploads/2012/10/viking-ship-model12.jpeg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.