Vražda v dome Medici

Členovia vplyvného rodu Medici z talianskej Florencie boli významnými mecenášmi umelcov a architektov. Ich rodinná história je ale zároveň plná intríg, konšpirácií a temných stránok. Dnes si uvedieme dva príklady, prípad smrti Izabely (Hviezdy Florencie) a náhly skon veľkovojvodu Františka s manželkou Biancou. 

Potomkovia Cosima I. Medicejského

V polovici 16. storočia bol hlavou rodiny Cosimo I. Medicejský (1519-1574), ktorý sa všemožne snažil šíriť jej slávu, vplyv a bohatstvo. Zabral rivala Florencie, mesto Sienu, z ktorého vytvoril veľkovojvodstvo, zlepšoval štruktúru ciest a v Livorne otvoril prístav, vďaka čomu sa toto mesto stalo bránou Toskánska pre medzinárodný obchod. Vo Florencii vytvoril tiež komplex budov Uffici, pôvodne používaný pre administratívne účely (dnes pre potreby slávnej galérie).

Cosimov najstarší syn František (1541-1587) sa mal stať jeho nasledovníkom v pozícii toskánskeho veľkovojvodu, zatiaľčo mladšieho syna Ferdinanda (1549-1609) si otec predstavoval v úlohe rímskeho kardinála. Cosimo mal zároveň viaceré dcéry, z ktorých vynikala hlavne Izabela (1542-1576), najvýznamnejšia žena v rodine po smrti svojej matky Leonory (1522-1562).

Izabela bola známa pod menom Hviezda Florencie, bola vzdelaná, veľa čítala, písala, hovorila viacerými jazykmi a vedela hrať na niekoľkých hudobných nástrojoch. Bola veľkou mecenáškou miestnych skladateľov a básnikov, ktorí jej často venovali svoje diela. Vo Florencii si získala veľký vplyv a jej vila bola centrom spoločenského života mesta.

Zároveň držala ochrannú ruku nad viacerými ženami, hlavne svojou sesternicou Leonorou, známejšou pod menom Dianora (1553-1576), s ktorou si boli veľmi blízke. Vo veku 12 rokov zasnúbili Izabelu s o rok starším Paolom Orsinim (1541-1585). Ten pochádzal zo starej talianskej dynastie, ktorá v 16. storočí žila už len zo slávy svojej minulosti, a tak pre ňu malo spojenectvo s vplyvným rodom Medici veľký význam.

Nový veľkovojvoda František a sprisahanie proti rodu Medici

Po abdikácii Cosima a jeho neskoršej smrti v roku 1574 sa novým toskánskym veľkovojvodom stal jeho syn František, pripravovaný na túto úlohu po celý život. Časť svojej mladosti strávil na zahraničných dvoroch, čo na ňom zanechalo stopy, naučilo ho skrývať svoje emócie a trpezlivo vyčkávať. S jeho vládou sa začala vo Florencii nová éra, ktorá mala dôsledky nielen pre obyvateľov mesta, ale aj členov rodiny Medici.

Po smrti otca prišla Izabela o osobu, ktorá nad ňou držala ochrannú ruku. Bolo známe, že mala milenca Troila Orsiniho, ktorý bol bratrancom jej manžela. Izabelini bratia sa jej vyhrážali, že ju pošlú do kláštora alebo ju pripravia o dedičstvo, ktoré jej zanechal otec, uisťujúci sa tak, že Izabela bude môcť v budúcnosti viesť nezávislý život.

Smrť Cosima zároveň viedla k rastúcej nespokojnosti vo Florencii namierenej voči rodu Medici. Skupinka mladých šľachticov pripravovala proti Františkovi sprisahanie. Boli však odhalení, zajatí, mučení a popravení. Do konšpirácie mala byť zapletená aj Izabelina obľúbenkyňa Dianora, ktorej milenec bol jedným zo sprisahancov.

Izabela Medici

Odhalené sprisahanie dalo veľkovojvodovi Františkovi skvelú príležitosť k tomu, aby sa zbavil všetkých, čo mu neboli po vôli a nikto vo Florencii sa nemal v bezpečí pred jeho pomstou. V ohrození bol aj Izabelin milenec Troilo, ktorý tak na jej naliehanie ušiel do Paríža. Izabela ho spočiatku odmietla nasledovať, lebo chcela pomôcť Dianore. Súčasne si myslela, že by jej vlastný brat neublížil.

Vo Francúzsku v tom čase vládla Katarína Medicejská (1519-1589), ktorá nemala dobré vzťahy so svojimi príbuznými vo Florencii a ich nepriatelia tak boli jej priateľmi. Troilo však zároveň pre ňu nemal veľkú cenu, nenašiel preto u nej ochranu a rok po svojom úteku z Florencie bol zavraždený.

Izabelina smrť a pamiatka

Dianora bola v júli 1576 zaškrtená vlastným manželom Petrom (1554-1604), ktorý bol súčasne bratom Izabely a Františka Medici. Od násilnej smrti vo veku 23 rokov ju tak nedokázala ochrániť ani príbuznosť s rodinou Medici, ani blízke priateľstvo s Izabelou. Podobný osud o šesť dní neskôr postihol aj samotnú 34-ročnú Izabelu, ktorá bola podľa jednej verzie usmrtená najatým vrahom a podľa inej jej zas nasadil oprátky žiarlivý manžel Paolo. Je však dosť možné, že aj za ním stáli iné osoby a on tak nie je jediným, ktorý nesie zodpovednosť za jej smrť.

Je zaujímavé, že medzi zobrazeniami detí veľkovojvodu Cosima sa dnes nenachádza maľba jeho dcéry Izabely. Zneškodňovanie malieb alebo dokumentov spájajúcich sa s nevhodnou osobou bolo počas histórie bežnou praktikou, a tak sa možno domnievať, že František chcel minamilizovať pamiatku svojej sestry. Napriek tomu ale história pamätá na Izabelu Medici ako ženu, ktorá predbehla svoju dobu a bola uznávaná pre svoju krásu, odvahu, vášeň, sebaistotu a záľubu v hudbe, literatúre a umení.

Bianca Cappello, ambiciózna milenka

Bianca Cappello (1548-1587) pochádzala z benátskej šľachtickej rodiny. Keď mala 16 rokov, ušla do Florencie so svojím milencom a neskorším manželom Pietrom Bonaventuri. To viedlo k viacerým diplomatickým incidentom, v rámci ktorých sa ju jej rodina snažila získať z Florencie násilím a napokon sa jej zriekla. Ambiciózna Bianca známa pre svoju atraktívnu plnú figúru sa po čase spoznala s budúcim toskánskym veľkovojvodom Františkom a stala sa jeho oficiálnou milenkou.

František sa po abdikácii svojho otca v roku 1564 stal veľkovojvodom, čo preňho spočiatku nebolo ľahké, keďže bol skôr plachým introvertom, ktorý trávil veľa času v remeselných dielňach a chemických laboratóriách. O to pozoruhodnejšie je, že sa zaľúbil do energickej Biancy, ktorá nestála na jeho sociálnej úrovni, a tak očividne nevyhovovala záujmom rodiny Medici. Otec Cosimo preto zariadil v roku 1565 svojmu synovi veľkolepú svadbu s dcérou rakúskeho cisára, Janou Habsburskou (1547-1578).

František sa otcovi podvolil, hoci svoju manželku nemiloval a po celý čas ju podvádzal s Biancou. Ani sa to príliš nesnažil zakrývať. Dokonca jej nechal postaviť palác v blízkosti paláca rodiny Medici, čo sa dá považovať za otvorenú deklaráciu jeho lásky. Františkova manželka sa horlivo usilovala, aby milenka Bianca nebola prítomná na dvore a rodinných stretnutiach. Zároveň písala nahnevané listy rodine do Rakúska.

Brat Ferdinand sa na Františka tiež snažil naliehať, aby sa s milenkou aspoň verejne neukazoval a nekazil tak reputáciu rodiny Medici. Hoci bol o osem rokov mladší, viac mu ležala na srdci povesť dynastie a uvedomoval si dôležitosť aliancie s Rakúskom aj negatívny vplyv, aký na ňu mala bratova milenecká aféra. Na žiadosť svojho otca sa stal rímskym kardinálom, hoci osobne o náboženskú dráhu veľký záujem neprejavoval.

Otázka následníctva veľkovojvodu

Bianca si vychutnávala výhody plynúce z pozície veľkovojvodovej oficiálnej milenky a navyše v roku 1576 porodila syna Antónia (1576-1621), jediného mužského potomka Františka, keďže jeho manželka Jana rodila dosiaľ len dcéry. To sa však zmenilo hneď v nasledujúci rok, kedy sa Jane narodil syn Filip (1577-1582), čo vyvolalo veľké oslavy v celej Florencii.

O dva roky neskôr ale Jana počas svojho ôsmeho pôrodu umrela a jej smrťou sa Františkovi otvorila cesta k svadbe s Biancou, s ktorou sa najprv oženil v tajnosti už dva mesiace po Janinej smrti a neskôr aj verejne. Niekdajšia milenka sa tak stala legitímnou manželkou veľkovojvodu a bola korunovaná za veľkovojvodkyňu, hoci mnohí ľudia ju naďalej neprestávali označovať za milenku.

V roku 1582 zomiera Františkov oficiálny následník, Janin syn Filip, čo bola pre rod Medici veľká tragédia a rýchlo sa začali šíriť reči, že ho nechala usmrtiť Bianca, aby tak vytvorila priestor pre vlastného syna Antónia. Moderné výskumy chlapcovej lebky však potvrdili, že v skutočnosti zomrel na hydrocefáliu, teda priveľké množstvo tekutiny nahromadenej v mozgu.

František následne prehlásil svojho syna s Biancou, Antónia, za svojho legitímneho dediča a v roku 1584 mu udelil titul princa, budúceho následníka veľkovojvodu. Po tejto pozícii túžil ale aj Františkov brat Ferdinand a po dvore sa začali šíriť reči, podľa ktorých sa chystal brata usmrtiť. Nervózny František sa preto istý čas vždy v prítomnosti svojho brata obklopoval ozbrojenými strážami.

Smrť plná otáznikov

Po čase sa ale bratia rozhodli zabudnúť na minulosť a uzatvoriť prímerie na hostine vo vidieckej vile v októbri 1587. U Františka a Biancy sa následne prejavili znaky choroby a o niekoľko dní plných bolestí neskôr obaja zomierajú s rozdielom jedného dňa. Ferdinand sa obával, že by ho verejnosť mohla považovať za zodpovedného za ich smrť, a tak nariadil pitvu svojho brata a jeho manželky. Z tejto pitvy sa až do súčasnosti zachovali dve záverečné správy. Podľa oficiálnej správy bola príčinou smrti oboch manželov malária, podľa neoficiálnej však boli otrávení jedom.

Je veľmi podozrivé, že František aj Bianca zomreli takmer súčasne na tú istú príčinu. V ich telách boli navyše objavené toxické látky a hoci u Františka by sa dala ich prítomnosť vysvetliť jeho častou prácou v chemickom laboratóriu. Fakt, že sa našli aj v tele Biancy, jasne dokazuje, že boli obaja skutočne otrávení. Bola im pritom podaná nie smrteľná a príliš podozrivá dávka jedu, ale len stredne veľká dávka arzénu, šíriaca svoje efekty postupne. Tie mohli byť v očiach neskúseného lekára považované za príznaky nejakej choroby.

Po smrti Františka sa novým toskánskym veľkovojvodom stal jeho brat Ferdinand, zavádzajúci do Florencie a okolitých miest novú éru. História ho popisuje ako významného a spravodlivého vládcu. Je však možné, že on sám šíril o sebe túto propagandu, ktorá vrhala na jeho meno priaznivé svetlo a zabúdala na záhadnú smrť jeho predchodcu.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Asesinato en la Casa Medici

Obrázok: de.wikipedia.org/wiki/Isabella_de%E2%80%99_Medici#/media/File:Isabella_de%27_Medici,_by_Alessandro_Allori.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.