Výprava za pokladom kapitána Kidda

Dnes vám porozprávame o tajomnom poklade, ktorý možno stále čaká na objavenie niekde v Indickom oceáne. Ako Kidd získal svoju povesť piráta, prečo sa zrodila legenda o ukrytom bohatstve a kde ho dobrodruhovia 20. storočia hľadali?

Kiddova cesta do Indického oceánu

William Kidd (1654-1701) pochádzal zo škótskeho mestečka Greenock a v mladosti sa vybral do New Yorku, kde sa stal námorníkom. Postupom času sa vypracoval na hodnosť kapitána. Pôsobil ako lovec pirátov pracujúci pre spoločenstvo bohatých anglických aristokratov a obchodníkov. Britská východoindická spoločnosť zarábala na obchode s Indiou veľa peňazí, problémom však boli piráti napádajúci obchodné lode, ktoré smerovali naložené vzácnym tovarom z Indie do Británie.

Kidd dostal za úlohu pirátov v oblasti pochytať, nie však ako dôstojník anglického námorníctva, ale ako korzár. V januári 1696 tak vyplával z Londýna na novej lodi, galére Adventure s vlastnou posádkou a poverením od kráľa Williama III. (1650-1702). Vďaka tomuto povereniu mohol zajať pirátov, ich lode a náklad v mene kráľa. Zabaviť mohol tiež francúzske lode, nakoľko Británia bola v tom čase vo vojne s Francúzskom.

Rešpektovaný a skúsený kapitán Kidd očakával, že podiel z koristi zadržaných lodí z neho spraví boháča a na celej výprave si chcela zarobiť aj jeho posádka. Námorníci totiž nedostávali plat, ich odmenou bol podiel zo zabavených lodí a ich nákladu. Galéra pokojne obopláva južnú Afriku a po príchode do Indického oceánu očakávala stret s pirátmi, k žiadnemu však nedochádzalo. Stretávali len britské a spriatelené holandské lode, žiadne lode pirátov ani Francúzov sa v oblasti nenachádzali.

Zajatie obchodnej lode a obvinenie z pirátstva

Do konca 18 mesiacov trvajúcej plavby sa kapitánovi Kiddovi nepodarilo zabaviť pirátsku ani francúzsku loď a posádka galéry už bola pripravená napadnúť akúkoľvek loď, aj keď to znamenalo stať sa pirátmi. Aby Kidd uspokojil svoju posádku, v januári 1698 zabavil náklad lode Quedagh Merchant prevážajúcej vzácny hodváb, zlato a drahé kamene v hodnote približne 400 tisíc vtedajších libier, čo by dnes predstavovalo vyše 60 miliónov libier.

Kapitán lode sa preukázal francúzskymi dokladmi a Kidd tak predpokladal, že mal na jej zadržanie právo. V skutočnosti však išlo o indickú loď, na ktorej prevážali svoj náklad arménski obchodníci. Po príchode do New Yorku bol Kidd okamžite zatknutý, keďže namiesto ochrany britského obchodu s Indiou ho ešte viac ohrozil. Aby si Kidd vykúpil slobodu, prezradil guvernérovi mesta, že na neďalekom ostrove ukryl poklad. Guvernér tu skutočne našiel zlato a šperky v hodnote 14 tisíc libier.

Nahnevaní obchodníci však naďalej požadovali pre Kidda trest smrti a tak bol prevezený do Británie, kde čelil súdnemu procesu. Nemal kópiu francúzskych dokladov kapitána lode, ktorú zadržal a navyše bol obvinený aj zo smrteľnej nehody, ku ktorej počas plavby došlo, keď bol usmrtený delostrelec podnecujúci ostatných námorníkov do vzbury proti Kiddovi. Súd tak prebehol rýchlo a dňa 9. mája 1701 bol kapitán Kidd odsúdený k vražde obesením.

Aby sa Kidd trestu vyhol, napísal z väzenia dopis britskej vláde, v ktorom ju žiadal o milosť a tvrdil, že pri ceste v Indickom oceáne zhromaždil poklad hodný sto tisíc libier. Bol pripravený prezradiť, kde svoj poklad zakopal a tak sa zrodila legenda zakopaného pokladu kapitána Kidda. Pre Britov však bolo dôležitejšie udržať pri živote obchod s Indiou a tak Kiddovu ponuku odmietli. Kapitán William Kidd bol napokon obesený dňa 23. mája 1701 a jeho telo viselo vyše dvoch rokov na šibenici pri Temži ako výstraha pre ostatných námorníkov, ktorí by sa chceli dať na pirátske chodníčky.

Mapy pirátskeho pokladu

Tajomný poklad hľadali mnohí dobrodruhovia, ako napríklad Angličan Richard Knight, ktorý sa v 60. rokoch 20. storočia zaúčal do hereckého umenia v Paríži a v roku 1978 odletel do Los Angeles, kde sa snažil naštartovať svoju hereckú kariéru. Rád čítal a v miestnej knižnici sa ponáral čoraz hlbšie do príbehu kapitána Kidda, ktorý ho začal fascinovať.

Vychádzal predovšetkým z objavov anglického právnika Huberta Palmera (1864-1949), ktorý bol vášnivým zberateľom pirátskych relikvií. V roku 1929 sa k nemu napríklad dostal dubový stôl, ktorý mal Kidd používať na galére Adventure a v ktorom objavil ukrytý pergamen s mapkou, kde bol vyznačený ostrov, kompas, Kiddove iniciály a nápis Čínske more. V roku 1932 zase získal Kiddovu truhlu, ktorú si privlastnil strážca väzenia po kapitánovej poprave a našiel v nej podobnú mapku.

O niečo neskôr Palmer zakúpil truhlu, ktorá mala patriť Kiddovej manželke Sarah. V tajnej priehradke truhlice objavil pergamen s detailnejšou mapkou, ktorá už obsahovala zemepisnú šírku a dĺžku, hoci v tomto údaji bolo prvé číslo ťažko čitateľné. Súradnice mali popisovať ostrov, vzťahovali sa však buď k africkému Sudánu alebo bodu uprostred Tichého oceánu, kde sa nič nenachádzalo.

Richard Knight skúmal mapky, ktoré Palmer objavil a uvedomil si, že v čase kapitána Kidda nie všetky národy používali ten istý nultý poludník. Kým Francúzi preferovali líniu prechádzajúcu cez Paríž, pre Španielov poludník viedol prístavom Cádiz a podľa námorníkov zas cez ostrov Tenerife. Zemepisná dĺžka ostrova s pokladom preto závisela od toho, s ktorou mapou Kidd pracoval a z ktorého nultého poludníka vychádzal.

Knight skúmal mapy v atlasoch vydaných v priebehu 16. až 18. storočia a napokon sa dostal k polohe v oblasti Čínskeho mora, tak ako to popisovala mapka. Tu sa nachádzali mnohé ostrovčeky a Knight medzi nimi hľadal ten, ktorý sa svojím tvarom čo najviac približoval tvaru ostrova zakresleného na mapke. Popis najviac sedel na ostrov Hon Tre Lon, ktorý Knight našiel vďaka francúzskej hydrografickej mape z roku 1879.

Expedícia do Vietnamu

Ostrov Hon Tren Lon sa však nachádzal pri pobreží Vietnamu, ktorý by po ukončení Vietnamskej vojny neuvítal cudzincov vo svojich vodách. Knight preto najprv zamieril do austrálskeho Sydney, kde hľadal finančnú podporu pre svoju expedíciu. Niektorí austrálski obchodníci prejavili o výpravu záujem, stratili ho však potom, čo Knight nedokázal presvedčiť vietnamskú vládu, aby mu dovolila na ostrov vycestovať.

Najprv tvrdil, že sa zaujíma o hľadanie minerálov, aby tak vysvetlil prístroje na hľadanie kovov, neskôr, že chce ostrov navštíviť ako turista. Ani v jednom prípade nepochodil a tak zamieril v júni 1981 na vlastnú päsť do thajského Bangkoku. Tu spoznal mladého amerického fotografa menom Fred Graham (1964), ktorý sa chcel stať vojnovým fotografom a túžil po dobrodružstve.

Dohodli sa na vzájomnej spolupráci a koncom mája 1983 vyrazili do Thajského zálivu, kde si najali menšiu loď aj s posádkou. Cesta na ostrov Hon Tre Lon im trvala niekoľko dní, počas ktorých sa im problémy vyhýbali a jedného dňa vo večerných hodinách skutočne na ostrove pristáli. Krátko nato ich však zadržali vietnamskí vojaci, ktorí ich loď spozorovali. Voči dvom cudzincom s detektormi kovov boli veľmi podozrievaví, neverili ich historke o hľadaní pokladu a považovali ich za špiónov.

Vo vietnamskom väzení strávili Knight a Graham niekoľko mesiacov, Graham však pred odchodom do Vietnamu zariadil, aby bol poslaný dopis jeho otcovi, pokiaľ by sa do mesiaca nevrátil. Vďaka tomu sa o zajatcoch dozvedelo britské a americké veľvyslanectvo, ktoré spustilo vyšetrovanie. Vietnamci za každého z nich požadovali výkupné v hodnote 10 tisíc dolárov, ktoré postupne rodiny oboch mužov získali a Graham aj Knight tak boli v priebehu roku 1984 prepustení a mohli sa z Vietnamu vrátiť domov.

Z Grahama sa neskôr skutočne stal vojnový fotograf, ktorý pôsobil v Salvádore a autor politických trilerov, ktoré píše pod menom Cork Graham. Richard Knight sa naproti tomu stále zaujímal o poklad kapitána Kidda a hľadal finančnú podporu pre ďalšiu výpravu v Číne, až napokon zomrel v Anglicku v roku 2002. Kiddov poklad tak zostáva stále ukrytý, hoci podľa mnohých názorov William Kidd nikdy žiadny poklad v oblasti Indického oceánu nezakopal a jeho dopis britskej vláde mohol byť len zúfalým pokusom o záchranu života.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny seriál Lovci záhad Honba za pirátským pokladem E03

Obrázok: 4.bp.blogspot.com/_C-rQTv16Ypw/TPm4lKNahWI/AAAAAAAACEo/

niDN0LmKBxI/s1600/Kidd_468x344.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.