Vyvražďovanie domorodých Američanov Európanmi mohlo mať za následok ochladenie planéty

Nová štúdia tvrdí, že Európania počas 16. storočia prostredníctvom vojny, ako aj pôsobením chorôb a hladomorov, zabili toľko domorodých Američanov, že skutočne ochladili planétu počas Malej doby ľadovej.  

V podstate, akonáhle v Severnej, Strednej a Južnej Amerike zahynuli desiatky miliónov ľudí, prestali hospodáriť. Les sa rozrástol, zabral poľnohospodársku pôdu a robil to, čo rastliny a stromy robia najlepšie, teda spotrebovával oxid uhličitý (CO2). Tento proces znížil množstvo CO2 v atmosfére, čo viedlo k ochladeniu, uviedli vedci.

Avšak, nie všetkých tento argument presvedčil. Niektorí si myslia, že na podporu tohto tvrdenia je potrebný ďalší výskum.

Spochybniť sa nedá počet pôvodných obyvateľov, ktorí zomreli počas kolonizácie nového sveta Európanmi. Výskumníci v tejto novej štúdii prehodnotili historické odhady počtu obyvateľov, pričom zistili, že pred príchodom Európanov v roku 1492 žilo v Severnej a Južnej Amerike asi 60,5 milióna ľudí. Na porovnanie, v Európe v tej dobe žilo niečo medzi 70 až 88 miliónov ľudí na približne polovičnej ploche, ktorú zaberá Európa voči Amerike.  

Za 100 nasledujúcich rokov zničila vojna, otroctvo a choroby ako kiahne, osýpky, chrípka či cholera približne 90 percent týchto obyvateľov. V roku 1600 už zostávalo iba 6 miliónov domorodých mužov, žien a detí. Za týmito číslami stojí výskumník Alexander Koch, doktorand na geografickom oddelení University College London.  

Divočina víťazí

Ako už bolo spomenuté, lesy postupne zabrali domorodcami obývanú krajinu. Aby sa zistilo, koľko poľnohospodárskej pôdy ostalo pravdepodobne bez majiteľa, keď zomreli domorodí ľudia, zameral sa Koch a jeho kolegovia na štúdie ukazujúce, koľko pozemkov využívajú domorodé spoločnosti v prepočte na jednu osobu. Následne by dokázali odhadnúť, koľko pôdy spravovali jednotlivé spoločenstvá.  

Pripúšťajú, že nie všetky pôvodné kultúry používajú pozemky rovnakým spôsobom. V severovýchodnej časti Ameriky niektorí domorodí Američania farmárčili. Ostatné skupiny používali stratégie lovu po požiari, pri ktorom spaľovali rozľahlé územia tak, aby nahnali zvieratá do pascí, kde ich už ľudia dokázali uloviť. Medzitým došlo k rozšíreniu intenzívneho poľnohospodárstva aj v oblastiach ako je Mexiko a Andy.

Predpokladá sa, že z poľnohospodárskej pôdy na divočinu sa zmenilo územie s rozlohou 56 miliónov hektárov, čo je približne oblasť 1,3 krát väčšia ako Kalifornia.

Tento prechod na divočinu pravdepodobne zodpovedá za pokles globálneho atmosférického oxidu uhličitého o 7 až 10 častí na milión, ktorý sa vyskytol v neskorom 16. a začiatkom 17. storočia. Na druhej strane, táto zmena CO2 znížila celosvetovo teplotu povrchu o 0,15 stupňa Celzia.

To vo veľkej miere ovplyvnilo Malú dobu ľadovú, obdobie, ktoré trvalo od roku 1300 do roku 1870. Výskumníci uvádzajú, že v tejto dobe sa na celom svete ochladilo mnoho miest, pričom globálne teploty dosiahli najnižšie hodnoty počas obdobia v 16. storočí.

Z väčšej časti bola Malá doba ľadová pravdepodobne spôsobená vulkanickými erupciami a nižšou slnečnou aktivitou, no práve vymieranie takého kvanta obyvateľstva mohlo tiež prispieť k chladnejším teplotám počas tohto obdobia.

Ostatné názory

Podľa Joerga Schaefera, profesora zaoberajúceho sa geochémiou na Lamont-Doherty Earth Observatory of Columbia University in Palisades, New York, ktorý sa tejto štúdie nezúčastnil, výskumníci pravdepodobne nadhodnotili svoj výskum. Sám si je úplne istý, že takto sa príčinu zmeny oxidu uhličitého v atmosfére a zmeny teploty v tej dobe vysvetliť nedajú. Pripúšťa však, že ide o veľmi zaujímavý názor, ktorého hlavný a najväčší pozitívny dopad vidí v tom, že je natoľko kontroverzný, že vyvolá veľa diskusií a následných výskumov.  

Medzitým však podľa Gifforda Millera, profesora geologických vied na University of Colorado Boulder a asociatívneho riaditeľa univerzitného Institute of Arctic and Alpine Research, dospeli aj ďalší výskumníci k opačnému záveru. Napríklad v štúdii z roku 2016 v časopise Nature Geoscience sa píše, že sa fotosyntéza počas Malej doby ľadovej znížila, čo znamená, že opätovný rast lesov by nevysvetlil pokles oxidu uhličitého.  

Miller sám hovorí, že určiť, kto má pravdu, je zatiaľ nemožné. Prinajmenšom je však jasné, že existujú alternatívne vysvetlenia, ktoré prichádzajú k veľmi odlišným záverom oproti tým, ktoré vyslovil Koch a jeho kolegovia.

Aj keď to podľa novej štúdie tak vyzerá, Koch pravdaže nevidí riešenie klimatických zmien v systematickom vraždení ľudí. Zabíjanie ľudí nie je spôsob, ako riešiť naše súčasné globálne problémy. Musíme znížiť emisie fosílnych palív a nie zabíjať ľudí.

____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/64723-great-dying-little-ice-age.html

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b6/ROHM_D201_The_conquistadors_

enter_tenochtitlan_to_the_sounds_of_martial_music.jpg/800px-ROHM_D201_The_conquistadors_enter_tenochtitlan_to_the_sounds_of_martial_music.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.