Vzostup a pád Perzskej ríše

Perzskú ríšu charakterizovalo unikátne staviteľstvo a inžinierstvo, ktoré bolo značne pokročilé na svoju dobu. Z jej bohatej histórie vynikali králi Kýros Veľký, Dareios I. a Xerxes, ktorého strety s Gréckom viedli k postupnému úpadku predtým mocného impéria. Zistite spolu s nami, ako Perzská ríša vznikla a čo bolo príčinou jej zániku.

Zrod Perzie a jej prvý veľký kráľ

Dareios I. (sfinga z paláca v Susách)

Približne od roku 1250 p. n. l. sa na horúcej Iránskej plošine usádzajú dva pôvodne nomádske kmene, Médovia na severe a Peržania na juhu. Popritom sa začínajú venovať poľnohospodárstvu a riešia otázku, ako priviesť vodu do vyprahnutých oblastí. Najprv ju prinášali z veľkej diaľky, postupom času sa im však podarilo vybudovať systém podzemných zavlažovacích kanálov, ktorý bol na svoju dobu vskutku prelomovým vynálezom, a to dávno pred legendárnymi akvaduktami starovekého Ríma.

Okolo roku 700 p. n. l. začali byť príslušníci jednotlivých kmeňov obývajúcich dnešný Irán zjednocovaní pod vládu Achajmenesa, ktorý tak založil Achajmenovskú dynastiu. K jej prvým veľkým vládcom patril Kýros Veľký (599-530 p. n. l.), považovaný za zakladateľa Perzskej ríše. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a politickému talentu sa mu podarilo vytvoriť a udržať rozsiahle impérium, ako aj získať si rešpekt u nepriateľov. Gréci ho označovali za spravodlivého vládcu a zákonodárcu. Historici ho dnes považujú za humanistu.

Kýros sa k moci dostáva v roku 559 p. n. l., v priebehu nasledujúcich piatich rokov porazil všetkých svojich rivalov a stal sa tak nespochybniteľným vládcom Perzie. Aby dokázal svoj rastúci vplyv, začal s budovaním prvého perzského hlavného mesta Parsagadai. Kýros bol inovátorským staviteľom a používal pri architektúre inžinierske pokroky, ktoré spoznal v rámci svojej expanzívnej politiky. Peržania, podobne ako neskôr Rimania, totiž preberali to najlepšie z kultúr, ktoré dobyli a následne tieto taktiky ešte viac zdokonalili. V perzskej architektúre tak vidíme jasný vplyv starovekého Egypta, Sýrie a Malej Ázie.

Zatiaľčo bolo budované pôsobivé mesto s dvojicou palácov a rozsiahlymi záhradami, Kýros si úspešne podroboval jednu ríšu za druhou. Na rozdiel od svojich predchodcov však odmietol svojich nových poddaných zotročiť. Dokonca uznával ich tradície a náboženstvá. Povolil, aby v nich aj naďalej pokračovali. V roku 539 p. n. l. dobýja Kýros Babyloniu, prezentujúc sa nie ako dobyvateľ, ale ako osloboditeľ ľudu spod despotického vládcu.

Následne spravil revolučný krok v podobe vydania Kýrovho ediktu, ktorým oslobodil Židov z babylonského zajatia a dovolil im vrátiť sa do Jeruzalema. Vďaka tomu je v Starom zákone popisovaný vo veľkom pozitívnom svetle, hoci podľa niektorých názorov týmto činom sledoval vytvorenie nárazového štátu medzi Perziou a rivalským Egyptom. Skôr než Kýros mohol vytvoriť z Perzie jedinú superveľmoc starovekého sveta zomiera počas jedného z výbojov v roku 530 p. n. l.

Pôsobivé staviteľské projekty Dareia I.

Kýros Veľký bol pochovaný vo svojom meste Parsagadai a jeho dodnes zachovaná relatívne jednoduchá hrobka je ukážkou jeho skromnosti a pokory. Smrť vládcu viedla v Perzskej ríši k vytvoreniu chaosu a mocenským bojom o nástupníctvo. Z tých neskôr vzišiel Kýrov vzdialený bratranec, Dareios I., nazývaný tiež Veľký (550-486 p. n. l.). Je považovaný za jedného z najväčších perzských kráľov a staviteľov, ktorý dal napríklad novú podobu mestu Susa a vytvoril tak vlastné ceremoniálne mesto.

Zároveň začal okolo roku 518 p. n. l. neďaleko dnešného mesta Šíráz s výstavbou Perzepolisu, kde vytvoril impozantné sídlo kráľov, na ktorom pracovali tisíce remeselníkov aj architektov z rôznych kútov ríše. Čoskoro sa z Perzepolisu stal žiarivý monument perzskej moci a slávy, ktorý zdobilo zlato, striebro či farebné tapisérie. Aj toto mesto využívalo rozsiahly a na svoju dobu veľmi pokrokový kanalizačný systém.

Počas vlády Dareia dosiahla Perzská ríša nevídaných rozmerov a zahŕňala nielen dnešný Irán a Pakistan, ale aj časti Arménska, Turecka, Sýrie, Libanonu, Egypta, Palestíny, Jordánska, strednej Ázie a severnej Indie. Aby Dareios prepojil vzdialené kúty obrovskej ríše, začal v roku 515 p. n. l. s budovaním masívnej kráľovskej cesty, ktorej jedna časť spájala severnú Afriku s Indiou, kým druhá viedla od Stredozemného k Červenému moru.

Na jednotlivých úsekoch cesty boli vybudované stanice, ktoré cestovateľom zabezpečovali stravu, odpočinok a čerstvé kone. Cesta bola strážená a mala veľký význam pri rozvji obchodu. Dareios mal zároveň v úmysle dostať pod svoju kontrolu rozľahlý región severnej Afriky a pre tento účel  nechal postaviť kanál vedúci od Červeného mora k Nílu. Kanál označovaný aj ako staroveký Suezský prieplav bol budovaný egyptskými staviteľmi po dobu siedmich rokov a tiež uľahčil obchod.

Prvé strety Perzie s Gréckom

Okolo roku 500 p. n. l. bola už Perzia najväčšou ríšou starovekého sveta, zdala sa nezastaviteľná a jej pozornosť sa začala sústrediť na oblasť Stredozemného mora. Tej dominovala rozvíjajúca sa moc gréckych mestských štátov. V roku 490 p. n. l. Dareios potlačil rebéliu v Malej Ázii podporovanú Aténami, ktoré sa následne rozhodol naučiť lekcii. Grécky historik Herodotos (485-430 p. n. l.) uvádza, že perzskí inžinieri spojili jednu stranu prielivu Bospor s druhou prostredníctvom pospájaných lodí, cez ktoré do Grécka prešlo 70 tisíc vojakov.

Potom čo si Peržania podmanili Macedóniu, pokračovali do Atén, s ktorými sa stretli v septembri 490 p. n. l. počas slávnej Bitky pri Maratóne. Perzská armáda tu bola v značnej presile, Gréci ju však prinútili rozdeliť útok na dve fronty a spôsobili Peržanom veľké straty. Dareios preto prikázal svojim vojakom, aby sa stiahli a vydal sa na cestu späť do Perzie. Zatiaľčo pre Peržanov bola bitka len zdržaním na ceste za dominanciou vtedajšieho sveta, Gréci ju považovali za veľké víťazstvo, ktoré im dodalo značné sebavedomie.

Dareios plánoval pokračovať v rozširovaní Perzepolisu, zomiera však v roku 486 p. n. l. počas potlačenia rebélie v Egypte. Aby predišiel chaosu nasledujúcemu Kýrovu smrť, menoval ešte pred skonaním za svojho nástupcu, svojho syna Xerxesa (519-465 p. n. l.), ktorý po zastavení rebélií v Babylónii a Egypte, sústredil svoju pozornosť na Grécko, kde chcel nadviazať na nedokončenú prácu svojho otca. Za týmto účelom spojil svoje sily s kartáginským námorníctvom v dnešnom Tunisku a rozhodol sa Grékov poraziť na súši aj na mori súčasne.

Rozhodujúce bitky grécko-perzských vojen

V počiatkoch vlády Xerxesa bola Perzská ríša obrovská, veľmi bohatá a mocná, Gréci sa však čoraz viac ukazovali ako sila, ktorú bolo potrebné brať do úvahy. Hoci jednotlivé mestské štáty sa od seba značne líšili a našli sa medzi nimi demokracie aj diktatúry, všetkých spájala nenávisť voči Perzii. Obe strany sa tak pripravujú na novú kapitolu v rámci grécko-perzských vojen.

Podobne ako Dareios, aj Xerxes prikázal svojim staviteľom vybudovať kanál v Chalkidiké a nechal spojiť 674 lodí v oblasti Helespontu, cez ktoré sa jeho obrovské vojsko presunulo z Ázie do Európy. Grékov viedol  Themistokles (524-459), ktorý si bol vedomý toho, že Peržanov nebude ľahké poraziť a preto sa ich rozhodol voviesť do pasce.

V auguste 480 p. n. l. sa tak perzská armáda stretla s gréckou vedenou sparťanským kráľom Leonidom pri úzkom pobrežnom priesmyku v rámci Bitky pri Termopylách. Gréci obrovskej perzskej presile nedokázali dlho odolávať, napriek tomu však ich armádu značne oslabili a po prelomení gréckej obrany a prechode cez priesmyk tak pochodovala značne zmenšená perzská armáda.

Po dosiahnutí Atén nechal Xerxes mesto spáliť, svoj čin však rýchlo oľutoval a už na druhý deň prikázal mesto znovu vybudovať. Bolo však už neskoro, Atény boli zničené a čoskoro mal podobný osud postihnúť aj perzské sídlo. Medzitým viedol Themistokles Peržanov do pasce aj na mori, kde sa im Gréci v septembri 480 p. n. l. postavili v námornej Bitke pri Salamíne. V malej zátoke sa perzským lodiam ťažko manévrovalo, čo Gréci využili k prekvapujúcemu útoku a dosiahli tak rozhodujúce víťazstvo.

Záverené kapitoly z histórie Perzskej ríše

Xerxes bol nútený vrátiť sa do Perzie ako vládca ríše, ktorá už nemala status neporaziteľnosti. Kým pre Grékov viedol záver grécko-perzských vojen k zlatému veku Atén, Perzskú ríšu zanechal zraniteľnú. Po smrti Xerxesa v roku 465 p. n. l. sa novým perzským kráľom stáva jeho syn Artaxerxes I., ktorý chcel obnoviť upadajúcu slávu ríše a nadviazať na stavebné projekty svojich predchodcov. Pokračuje preto vo výstavbe nedokončeného Perzepolisu.

V nasledujúcich rokoch sa Perzia začínala otriasať v základoch a jej nepriatelia k nej boli čoraz bližšie. Nakoľko Atény podporovali rebéliu v Egypte a okupovali mesto Memfis, Artaxerxes bol nútený viesť vojenskú misiu do Egypta s cieľom vyhnať Grékov a získať krajinu späť pod perzskú kontrolu. Toto víťazstvo patrilo k posledným veľkým úspechom ríše, nakoľko smrť Artaxerxesa v roku 424 p. n. l. viedla k vytvoreniu mocenského vákua, ako aj dekádam korupcie a vnútorných konfliktov.

V roku 336 p. n. l. sa novým perzským kráľom stáva vzdialený príbuzný Artaxerxesa, Dareios III. (380-330 p. n. l.). Čoskoro sa stretáva v sérii bitiek s macedónskym kráľom Alexandrom Veľkým (356-323 p. n. l.), ktorý v mladosti študoval históriu podľa Herodota a poznal tak príbehy o veľkých perzských kráľoch. Strety s Macedóniou nútili Perziu čoraz viac ustupovať do vlastného centra moci, až napokon Alexander v roku 330 p. n. l. dobýja Perzepolis, ktorý jeho vojaci podgurážení víťazstvom začínajú rabovať a páliť.

Dareios III. síce unikol zajatiu, krátko nato bol však usmrtený zradcami z vlastných radov ako posledný kráľ achamejnovskej dynastie. Aby si ho Alexander uctil, nechal prenasledovať a usmrtiť jeho vrahov, vystrojil mu veľkolepý pohreb a neskôr sa oženil s jeho dcérou Stateirou. Čas Staroperzskej ríše rozpínajúcej sa pod vládou mocných vládcov od severnej Afriky až do strednej Ázie sa tak nenavrátne skončil.  

_____________

Autorka: Monika Nosková 

Zdroj: dokumentrány film Rise and Fall of the Persian Empire

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4a/Sphinx_

Darius_Louvre.jpg/220px-Sphinx_Darius_Louvre.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.