Zabudnuté mestá Balestrino a Hunters Point

Balestrino, mestečko v Taliansku už od svojho vzniku odsúdené na zánik. Hunters Point pri San Franciscu, lodenica, ktorou prešli vojnové lode, komponenty atómovej bomby aj radiáciou zasiahnuté plavidlá. Dve miesta, ktoré od seba delia tisícky kilometrov, spája ich však opustenosť a fakt, že pomaly upadajú do zabudnutia.

Balestrino

Markíz zodpovedný za zrod aj skazu Balestrina

Pod názvom Balestrino sa ukrýva malé stredoveké mestečko učupené v talianskych horách v blízkosti pobrežia. Dnes je opustené, zarastá a pomaly sa rozpadá. Stav jeho budov sa neustále zhoršuje, prepadajú sa ich strechy a pôsobia akoby boli opustené po celé storočia, hoci v skutočnosti sú bez obyvateľov iba niekoľko dekád.

Korene jedného z niekdajších talianskych mestských štátov siahajú k počiatku 16. storočia, kedy bol dokončený hrad markíza Pirra II. Del Carretto. Pod hradom následne vyrástlo mesto, markíz si však privlastnil najlepšie stavebné materiály pre seba a tak bežným obyvateľom nezostala iná možnosť ako postaviť si domy z dostupných materiálov, predovšetkým skál, ktoré nachádzali počas prác na poli. Tie však neboli pre stavbu ideálne, keďže často boli sopečného pôvodu a ľahko sa rozpadali.

Vláda markíza Del Carretto bola krutá a spájala sa s útlakom jeho obyvateľstva. Chcel mať úplnú kontrolu nad celým životom mesta a prísne trestal lov bez povolenia aj krádež dreva a stavebných materiálov. Ľudia hľadali útechu v dvojici miestnych kostolov, tie však boli vedené vzdelanými predstaviteľmi cirkvi, ktorá vyberala dane a zo všetkého, čo ľudia vyprodukovali sa tak nejaký podiel napokon dostal k markízovi. 

Ten si zároveň nárokoval právo prvej noci, teda panenstvo dcér svojich poddaných počas ich svadobnej noci. Raz sa mu zapáčilo neurodzené dievča z mesta a splodil s ňou dvoch synov. Tí však boli nelegitímni, nemali teda nárok na jeho majetok a on sa im ani nijaký nechystal dať. Bratia teda v marci 1561 potajomky vstúpili do hradu a krutého markíza zabili, čo viedlo k väčšej prosperite a pokoju pre mestečko aj jeho obyvateľov.

Príčiny úpadku Balestrina a jeho koniec

V súčasnosti sa na území celého Balestrina nachádzajú početné trhliny a praskliny, kde vyrastajú rastliny, ktorých korene doslova trhajú mesto na kusy. Pevná konštrukcia hradu zatiaľ bráni jeho rozpadu, ani on však nie je úplne v bezpečí. Problémom je samotná poloha mesta na úbočí, v dôsledku čoho sa dnes prepadá pod vlastnou váhou. Je vstavané do skalného podložia, ktoré sa príležitostne otriasa v dôsledku zemetrasení a vedú ním viaceré podzemné pukliny a dutiny, ktorými preteká voda. 

Otras z roku 1887 Balestrino trvalo poškodil, hoci jeho obyvatelia sa v priebehu storočí snažili riešiť vznikajúce problémy čo najlepšie ako sa dalo a často k tomu používali materiál zo skôr zničených budov. Nekvalitný materiál v kombinácii s nestabilným podkladom a pravidelnou seizmickou aktivitou nakoniec viedli k tomu, že talianska vláda označila v roku 1953 Balestrino za neobývateľné.

Súčasne začala o necelé dva kilometre ďalej stavať pre obyvateľov mesta náhradné osídlenie a Balestrino tak bolo postupne presídľované. To urýchlilo aj ničivé zemetrasenie, ku ktorému došlo v roku 1967. Ako ľudia z mesta odchádzali, brali so sebou materiál pre stavbu domov v novom bydlisku. Súčasný stav Balestrina je tak výsledkom opustenia a nulovej údržby, bez ktorej sa budovy postupne rúcajú.

Ako dodnes spomínajú niekdajší obyvatelia mestečka, život v Balestrino nebol ľahký a museli tvrdo pracovať pri pestovaní gaštanov a olív. Zároveň ale mali bohatý spoločenský život a keďže bolo len pár stoviek, udržiavali sa navzájom v tesnom kontakte. Do Balestrina nikdy neprenikla moderná technika a jeho uličky slúžili iba pre bicykle. V súčasnosti sa bývalí obyvatelia snažia niektoré z budov zachrániť, veľa času im však nezostáva, keďže mestečko sa neodvratne rozpadá na kusy.

Založenie a účel Hunters Point

V zálive pri San Franciscu sa na vodách kolíše obrovská námorná lodenica, v ktorej bolo v minulosti dopĺňané palivo do ponoriek aj vyrábané a opravované najmodernejšie vojnové lode na svete. Základňa amerického námorníctva bola v Hunters Point otvorená v roku 1941 len niekoľko mesiacov pred vstupom USA do druhej svetovej vojny. Počas vojny tu na vojnových plavidlách a nákladných lodiach pracovalo vyše 17 tisíc robotníkov pracujúcich v troch až štyroch zmenách po 24 hodín denne.

V Hunters Point boli zároveň dňa 16. júla 1945 na palubu krížnika Indianapolis naložené komponenty, z ktorých bola na drobnom ostrove v Tichom oceáne vytvorená prvá atómová bomba. Pod krycím menom Little boy bola následne 6. augusta 1945 zhodená bombardérom B – 29 na japonskú Hirošimu. V obrovskom komplexe Hunters Point boli požiadané mnohé profesie od technikov, zváračov a elektrikárov až po manažérov, účtovníkov a bezpečnostnú službu. Zároveň tu stáli domy pre robotníkov a ich rodiny, menšie divadlo, knižnica, obrovská jedáleň aj ordinácia zubára.

Výskum efektov radiácie a nebezpečná kontaminácia

Po druhej svetovej vojne sa časť lodenice začala využívať pre tajné testy. Američania nepoznali presné účinky atómových bômb, ktoré použili v Japonsku a chceli zistiť, ako pôsobia na námorné plavidlá. Počas leta roku 1946 preto americké ozbrojené sily spustili experiment menom Crossroad, v rámci ktorého bolo 90 plavidiel pri atole v Tichom oceáne vystavených účinku dvoch jadrových explózií.

Štrnásť z týchto lodí bolo následne presunutých do Hunters Point, kde bolo vytvorené nové rádiologické laboratórium, ktoré malo lode rozobrať a sledovať na nich výsledky radiácie. Je známe, že laboratórium okrem toho vystavovalo smrteľným dávkam radiácie hospodárske zvieratá, psy a podľa niektorých názorov aj ľudí. O radiácii sa zatiaľ veľa nevedelo a tak boli vedené testy zisťujúce ako na ňu reagujú jednotlivé organizmy.

V roku 1969 bolo laboratórium zatvorené a vzhľadom na možnú rádioaktívnu kontamináciu je vstup do neho naďalej zakázaný. Nebezpečný materiál sa však v Hunters Point nachádza aj inde, keďže vedci nechávali ožiarené lode priamo v miestnych dokoch čistiť a potierať pieskom, čím sa toxický materiál dostal do mora. Preto sa dnes pracuje na postupnom vyčistení a dekontaminácii lodenice.

Americké námorníctvo spravovalo Hunters Point do roku 1974, kedy pozemok prenajalo spoločnosti opravujúcej obchodné lode. V roku 1989 vláda následne prehlásila lodenicu za miesto s rizikovým odpadom vykazujúcim trvajúcu radiáciu. Škrty v rozpočte viedli v 90. rokoch  k definitívnemu zatvoreniu Hunters Point a tak sa dnes zdá, akoby lodenica uviazla v inej dobe.

Dnes  je lodenica rozpadajúcim sa svetom, upadajúcim v zabudnutie. Okolitá morská voda a z nej vznikajúca hmla pôsobí na železo veľmi korozívne a jeho pôsobením sa tak budovy postupne rozkladajú. Zároveň na miesto prichádzajú početní vandali, bezdomovci a zberači medi, pre ktorých je Hunters Point zlatým dolom. Z oblasti zálivu San Francisca sa námorníctvo postupne úplne stiahlo a tak sa skončila jeho niekdajšia slávna vojenská história.

O zabudnutých mestách v Chile a o Detroite si môžete prečítať TU.

Ak by vás zaujímali zabudnuté mestá Hašima a Gary, kliknite SEM.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zapomenutá města – díl 3 – Mrtvá města Balestrino a Hunters Point

Obrázok: italianways.com/wp-content/uploads/2014/12/balestrino-01.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.