Záhada chrámového komplexu Karnak

Najväčší chrámový komplex starovekého Egypta mal slúžiť ako exkluzívne stredisko pre najvyššiu vrstvu egyptskej spoločnosti a pozemské sídlo bohov. V čom spočívajú záhady jeho stavby a čo nám o Karnaku odhalil najnovší výskum?

K čomu sa Karnak využíval?

V chrámovom komplexe Karnak budovala jedna dynastia vládcov za druhou veľkolepé chrámy na oslavu vlastnej moci, čím vzniklo impozantné mesto zložené zo sakrálnych stavieb datovaných do rôznych období starovekého Egypta. Areál sa nachádza v oblasti približne 500 km na juh od pyramíd v Gíze a kedysi stál v centre ríše. Do jeho chrámov mali prístup len kňazi a faraóni, ktorí bežne nechávali rozobrať stavby svojich predchodcov a ich materiál použiť na stavbu vlastných monumentov.

Každý z pylónov v Karnaku pokrývajú hieroglyfy vyzdvihujúce božský status faraóna, ktorý ich nechal vztýčiť. Pre dvíhanie kvádrov do výšky mali Egypťania k dispozícii len relatívne primitívne nástroje v podobe tehál z nílskeho blata, z ktorých postavili mierne sa zvažujúcu rampu, po ktorej boli obrovské bloky kameňa ťahané s pomocou drevených koľajníc a vody. Rampu postupne navyšovali, aby mohli na pylón pridávať ďalšie vrstvy, až kým nedosiahol výšku 30 m a následne k nemu pridali drevenú bránu a farebné vlajočky.

Karnak predstavoval posvätný labyrint siení vyhradený pre kráľa a jeho kňazov, ktorí v priestore viedli ceremónie a vykonávali každodenné rituály. V jeho jadre ležal aj ohradený priestor so stovkami hlinených domov, ktoré obývala komunita zabezpečujúca chod obrovského chrámového komplexu. K tým patrili aj muži a ženy, ktorí tancovali a spievali pre sochy bohov a týmto spôsobom ich mali udržiavať spokojných. Tieto osoby mohli žiť v Karnaku v luxuse a izolácii mimo pochmúrnej egyptskej reality.  Karnak mal fungovať ako pozemský domov pre bohov, kde by mohli odpočívať počas svojich návštev na Zemi.

Výstavba chrámového komplexu

Pri stavbe tunajších stĺpov nemohol byť použitý vápenec ako v prípade pyramíd, nakoľko by sa lámal pod vlastnou váhou. Egypťania preto použili pevnejší pieskovec ťažený v lome vzdialenom 150 km južne od Karnaku, kam kamene dopravovali na lodiach po Níle. Čím hlbšie v lome robotníci kopali, tým nachádzali pevnejší kameň používaný pre stavbu čoraz komplikovanejších monumentov, ktoré mali uspokojiť bohov.

Desiatky stĺpov v sieni Amonovho chrámu v Karnaku pokrývali kedysi hieroglyfy pripomínajúce faraónov, ktorí ich postavili. Rozprávajú napríklad o faraónovi Ramzesovi II. (1303-1213 p. n. l.), ktorý mal v komplexe postaviť viac budov a sôch ako ktorýkoľvek iný faraón pred ním. Historici však odhalili, že sa čiastočne pýšil prácou svojich predchodcov, vrátane svojho otca Setiho I. (1323-1279 p. n. l.), ktorého meno nechal na stĺpoch prekryť vlastným a tak demonštrovať svoju moc.

Najväčšou stavbou v Karnaku sú obelisky, teda masívne kusy kameňa vytesané z tvrdej žuly. Kedysi sa v areáli vypínalo 13 vysokých obeliskov, z ktorých najvyšší mal 30 metrov a ich vrcholy boli pokryté zlatom, aby odrážali slnečné lúče. V súčasnosti už stoja len dva z obeliskov, ktoré podľa hieroglyfov dokázali vytesať v priebehu siedmych mesiacov. Kamenné nástroje používané v prípade vápenca pre pyramídy a pieskovca pre chrámy neboli dostatočné pre tesanie do tvrdej žuly, preto sa Egypťania uchýlili k používaniu ohňa, pôsobením ktorého bolo opracovanie žuly jednoduchšie a rýchlejšie.

V komplexe sa stavalo po celé stovky rokov, až ďalšu výstavbu zastavil vzostup nového náboženstva. To nám dokazujú hieroglyfy Ptahovho chrámu, ktoré už obsahujú novšie prvky a spomínajú posledné roky panovania v Karnaku, vrátane rímskeho cisára Tiberia (14-37 n. l.). Tristo rokov po príchode Rimanov do Egypta sa po Rímskej ríši začalo vo veľkom šíriť kresťanstvo neakceptujúce polyteistické náboženstvá.

Rímski panovníci prikázali zatvoriť všetky náboženské lokality v Egypte neuznávajúce kresťanstvo, vrátane chrámového komplexu v Karnaku, ktorého úpadok bol posledným klincom do rakvy starovekého Egypta. V Údolí kráľov už nepochovávali faraónov, sfingu zavial piesok a pyramídy pohltilo mesto. Zaniklo náboženstvo, ktoré podnietilo stavbu pôsobivých monumentov a bez ktorého politické dianie, umenie a chrámy definujúce egyptskú civilizáciu po tri tisícročia, stratili dôvod rozvíjať sa.



____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 2 4 – Záhada Egyptského mega chrámu

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/3d/Karnak_Amon_01.jpeg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.