Záhada kopije osudu

Legendárna relikvia mala prebodnúť bok ukrižovaného Krista či patriť cisárom Svätej ríše rímskej. Fascinovala aj Hitlera, ktorý ju pretvoril na symbol nacistického Nemecka. Aký je pôvod kopije osudu, čo sa s ňou počas vojny stalo a kde sa nachádza dnes?

Relikvia v priebehu vekov

Tretia ríša sa pod vedením Adolfa Hitlera (1889-1945) často odvolávala na minulosť nemeckého národa, kedy dominoval centru Svätej ríše rímskej. Hitler bol synom colného úradníka a aby posilnil svoju pozíciu nemeckého vodcu, snažil sa získať symboly moci hodné vládcu Strednej Európy. Zameral sa preto na korunovačné klenoty cisárov a artefakt známy ako Kopija osudu.

Kopija mala patriť rímskemu vojakovi menom Longinus, a preto sa popisuje aj ako Longinova kopia. Postarší Longinus mal oslabený zrak, už viac nemohol bojovať, preto mu bola pridelená práca na Golgote, aby zaručil, že ukrižovania zajatcov prebiehajú podľa plánu. Biblia uvádza, že sa chcel uistiť, či je Ježiš Kristus pribitý na kríži mŕtvy, a preto do jeho boku zabodol svoju kopiju, po ktorej stiekla krv až do Longinových očí. Jeho zrak sa hneď vyliečil, začal mať vízie a konvertoval na kresťanstvo.

Kopija dotknutá Ježišovou krvou sa postupne stala uctievanou relikviou, ktorú si medzi sebou odovzdávali rímski cisári a neskôr ju obdržal Karol Veľký (742-814). Legenda hovorí, že keď kráľ bojoval s kopijou v ruke, bol takmer neporaziteľný. Kopija tak predstavovala vojenskú silu a symbol moci. Po zániku Svätej ríše rímskej odviezli Habsburgovci kopiju do Viedne, kde bola vystavená ako exponát v zámku Hofburg. Tu ju v roku 1908 uvidel Adolf Hitler (ešte ako neúspešný maliar) a po svojom príchode k moci sa ju snažil získať.

Úkryt kopije v Norimbergu

Vojaci nacistického Nemecka vstúpili do Viedne v marci 1938, kedy sa Hitler vrátil do Hofburgu a zmocnil sa kopije. Následne ju odviezol do Norimbergu, ktorý bol spirituálnym centrom nacizmu a kde boli organizované extravagantné prehliadky predvádzajúce nemeckú vojenskú silu a symboly minulosti, vrátane korunovačných klenotov a kopije osudu. Hitler tak chcel dokázať, že je právoplatným nástupcom cisárov Svätej ríše rímskej.

Koncom druhej svetovej vojny sa kopija počas vojnového chaosu stratila, postupne sa však po nej vynárali stopy. Walter Horn (1908-1995) bol poručíkom americkej armády, ktorý v Belgicku vypočúval nemeckých vojnových zajatcov. Pochádzal z Nemecka a na univerzite v Heidelbergu študoval históriu umenia so špecializáciou na relikvie z čias Svätej ríše rímskej až do vzostupu nacizmu, kedy sa mu podarilo utiecť do USA.

Pri vypočúvaní jedného zo zajatcov sa Horn dozvedel o nacistickom poklade ukrytom pod hradom v Norimbergu, ktorý mal obsahovať mnoho umeleckých predmetov veľkej hodnoty, vrátane korunovačných klenotov rímskych cisárov a kopije. Podľa rozprávania Horn napísal podrobné hlásenie, kde zaznačil polohu hradu a ktoré obdržal generál George S. Patton (1885-1945) dohliadajúci na postup spojeneckých vojsk do Nemecka.

Patton sa po prestupe na katolícku vieru považoval za bojovníka za kresťanstvo a prejavoval veľký záujem o kopiju osudu. Bol presvedčený, že ak sa dostane znovu k nacistom, budú ju považovať za inšpiráciu pre znovuobnovenie svojej vojenskej sily, a preto považoval jej nález za strategickú vojenskú záležitosť. V predvečer spojeneckého útoku na Norimberg vyslal do mesta tím elitných vojakov, aby hľadali trezor s pokladom ukrytým pod hradom.

Kopija koncom vojny a jej moderné skúmanie

Pattonova jednotka vstúpila do Norimbergu zmietaného bojmi, kde po čase našla podzemný tunel vedúci pod Norimberský hrad. Americkým vojakom sa následne podarilo objaviť masívny vchod do trezoru, ktorý pôvodne chceli odstreliť dynamitom, napokon ho však otvorili pomocou miestneho civilistu. Za vchodom sa ukrýval rozsiahly podzemný komplex vytvorený z pôvodných stredovekých pivníc. Walter Horn bol vyslaný do Norimbergu, aby obsah trezoru identifikoval a rozpoznal nájdené európske poklady.

Podľa jeho odborného názoru bola nájdená kopia skutočne kopijou osudu a mala byť vrátená na svoje pôvodné miesto v zámku Hofburg. Velitelia spojeneckých vojsk s tým súhlasili a kopija tak bola spolu s korunovačnými klenotmi poslaná späť do Viedne, kde ju očakával špeciálny uvítací výbor a kde sa nachádza aj v súčasnosti.

Zostáva však naďalej záhadou, či skutočne ide o kopiju, ktorú vlastnil Karol Veľký a ktorá prebodla Kristov bok. Vedecká analýza kopije na nej nenašla zvyšky biologického materiálu, akým je aj krv. Odhadla tiež jej vek, pričom podľa vedcov kopija strážená v Hofburgu pochádza zo siedmeho alebo ôsmeho storočia nášho letopočtu, teda niekoľko storočí po ukrižovaní Ježiša Krista. Je však možné, že ju skutočne vlastnil Karol Veľký a cisári Svätej ríše rímskej. Existujú tiež ďalšie relikvie, ktoré si nárokujú titul kopije osudu a ktoré sa nachádzajú v arménskom meste Ečmiadzin, vo Vatikáne či v Poľsku.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny seriál Lovci záhad (Hitler a kopí osudu E02)

Obrázok: cs.wikipedia.org/wiki/Kop%C3%AD_osudu#/media/Soubor:Heilige_Lanze_02.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.