Záhada okolo Troch kráľov

Traja králi patria k najzáhadnejším biblickým postavám, ktorých pôvod aj osud sú jednou veľkou neznámou. Mnohé charakteristiky, ktoré im dnes prisudzujeme, sa pritom v Biblii vôbec nespomínajú. Aby sme o nich zistili bližšie informácie, musíme preto skúmať aj ďalšie zdroje. Odhaľte spolu s nami záhadu okolo postáv, ktorým vďačíme za tradíciu vianočných darčekov.

Perzia, potenciálna domovina Troch kráľov

Je paradoxom, že väčšina informácií o Troch kráľoch nepochádza z Biblie. Tá napríklad nespomína, že boli kráľmi, ba dokonca sa neuvádza ani ich presný počet. O postavách, označovaných ako Traja králi, nájdeme zmienku len v jednom zo štyroch evanjelií opisujúcich život Krista, v Evanjeliu podľa Matúša. V ňom sa píše, že mudrci sledujúci hviezdu prišli do Jeruzalema z východu a spýtali sa kráľa Herodesa, kde nájdu toho, čo sa narodil ako kráľ všetkých Židov. Herodes ich odkázal do Betlehema, kde ponúkli dieťaťu dary v podobe myrhy, zlata a kadidla, aby neskôr z príbehu o Kristovom narodení zmizli rovnako záhadne ako sa v ňom objavili.

Hoci dnes ich nazývame Gašpar, Melichar a Baltazár, tieto mená sa v Biblii tiež neuvádzajú a domnienka, že boli traja vychádza z toho, že so sebou priniesli tri dary. Nespomína sa tiež, odkiaľ prišli, Biblia nám ale k tomu dáva nápovedu. Pôvodne sa v nej nespomínali ako mudrci, ale ako Magi, čo je perzské slovo pre mnícha, ktorý vyznával zoroastrizmus. Podobne ako Židia, aj nasledovníci učenia Zarathuštry veria v príchod Mesiáša porodeného pannou pod znamením hviezdy.

S Perziou kráľov spája aj známa mozaika v Bazilike sv. Apolinára v talianskej Ravenne, na ktorej sú stvárnení s frýgickými čiapkami, plášťami a nohavicami. S podobnými a na tú dobu nezvyčajnými nohavicami sú zobrazovaní Parti v ruinách iránskeho Perzepolisu, ktorí ovládli Perziu v čase Kristovho narodenia. Je teda možné, že mudrci pochádzali z Perzie.

Kedy sa stretli králi s malým Ježiškom?

Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme v prvom rade vedieť, kedy presne sa Ježiš narodil. Za dátum, ktorý pozná väčšina sveta vďačíme istému mníchovi, poverenému vytvorením nového kalendára, ktorý by nahradil ten pohanský. Chcel ho začať narodením Krista, pri svojich výpočtoch však urobil niekoľko zásadných chýb. Založil ich na počte rokov, počas ktorých vládli jednotliví rímski cisári. Problém s týmto riešením nastáva pri cisárovi Augustovi (63 p.n.l. – 14 n.l), ktorý vládol v čase Ježišovho narodenia ako sa zvykne uvádzať od roku 27 p.n.l., hoci v skutočnosti tento cisár vládol už štyri roky predtým, a to pod svojím rodným menom Octavianus.

Pri tvorbe kalendára sa na tento zásadný fakt pozabudlo a tým sa celý kalendár posunul o štyri roky dopredu. Rovnako nebol braný do úvahy rok nula, čo je podobné, ako keby sme sa z roku 1999 rovno presunuli do roku 2001 bez toho, aby sme mali rok 2000. Náš kalendár je tak posunutý až o päť rokov, čo znamená, že Ježiš sa v skutočnosti mal narodiť v roku 5 alebo 6 pred naším letopočtom.

Konkrétny dátum bol v čase tvorby kalendára už dávno zabudnutý, a tak kresťania prevzali inšpiráciu z pohanských osláv narodenia boha Slnka a určili ako dátum narodenia Ježiša 25. december. Skutočný dátum je možné zistiť skúmaním, kedy sa na oblohe pohybovala hviezda podobná tej, ktorú popisuje Biblia. Tá uvádza, že hviezda nebola viditeľná po celý čas, naopak mizla a znovu sa objavovala počas cesty kráľov z Jeruzalema do Betlehemu.

V rímskej astronómii sa súhvezdie Barana tradične spájalo s provinciou Judea a Jupiter bol považovaný za kráľovskú hviezdu a symbol kráľov. Verilo sa, že keď sa zobrazuje ako ranná hviezda v niektorom súhvezdí, má najväčšiu moc tvorby nových kráľov. Ak by bol teda Jupiter viditeľný na oblohe ako súčasť súhvezdia Baran, čo je jav, ku ktorému dochádza raz za približne 70 rokov; znamenalo by to, že v Judei sa narodí nový kráľ. Podobné zistenie naznačuje, že Ježiš sa teda v skutočnosti narodil 17. apríla roku 6 pred naším letopočtom.

Nápovedy k tomu, že k Ježišovmu narodeniu nedošlo v decembri, sa nájdu aj v samotnej Biblii, kde sa uvádza, že v tento deň pastieri strážili svoje stáda v noci. To v oblasti skutočne pastieri robia aj v dnešnej dobe, nie však po celý rok, ale len v mesiacoch apríl až september, nakoľko decembrové noci sú už príliš studené na to, aby sa počas nich zvieratá mohli pásť vonku.

Cesta, ktorú králi museli z Perzie do Jeruzalemu prejsť, navyše vôbec nie je jednoduchá a dosahuje dĺžku stoviek kilometrov priamo cez Arabskú púšť. Ak by videli hviezdu skutočne v apríli, vtedy by sa len začínalo horúce leto a aby sa jeho horúčavám vyhli, mohli sa na cestu vydať až v septembri. Nie je veľmi pravdepodobné, že by išli priamo, skôr by sa z Perzie vydali do dnešného Iraku popri riekach Eufrat a Tigris, aby tak mali stálu zásobu vody. Neskôr mohli dosiahnuť sýrske Aleppo a následne sa vydať južným smerom do Jeruzalema. Na určenie presnej cesty nám stále chýba dostatok dôkazov, isté však je, že namáhavá a dlhá cesta musela mudrcom zabrať niekoľko mesiacov.

Príchod kráľov do Jeruzalema a stretnutie s Herodesom

Prečo sa králi vydali najprv do Jeruzalema a nie priamo do Betlehema? Pretože nepoznali presné miesto narodenia, hviezda im dávala ako nápovedu celú provinciu Judea, a tak sa vybrali do jej hlavného mesta, v ktorom sa stretli s jeho vládcom, kráľom Herodesom. K tomu sa ešte predtým dostali zvesti o cudzincoch, ktorí mesto navštívili a pýtali sa jeho obyvateľov, kde nájdu toho, čo sa narodil, aby bol kráľom Židov.

Heroda v tom čase trápili viaceré zdravotné problémy, ktoré len zväčšovali jeho paranoiu a bol oboznámený s proroctvom, podľa ktorého sa mal v Betleheme narodiť Mesiáš, ktorý by oslobodil Židov spod rímskej nadvlády. Vo svojom paláci v Jeruzaleme tak Herodes v jeden decembrový deň prijal mudrcov a odkázal ich v hľadaní Mesiáša do Betlehema. Súčasne im prikázal, aby mu nájdenie dieťaťa hneď oznámili, nech si môže prísť tiež uctiť. Herodes si bol vedomý toho, že ak by do Betlehema poslal armádu, Mesiáš by pred ňou bol ukrytý, a tak pre svoje potreby plánoval využiť spočiatku nič netušiacich mudrcov.

V tú istú noc po stretnutí s Herodesom sa mudrci vydali z Jeruzalema do Betlehema opäť vedení hviezdou. Evanjelium podľa Matúša spomína, že hviezda mudrcom predchádzala a zastavila sa nad miestom Ježišovho narodenia. Ak sa pozrieme na posun Jupitera, ku ktorom v roku 6 pred naším letopočtom dochádzalo od apríla do decembra, vidíme, že vyzerá, ako keby smeroval vzad a následne sa vracal, čo sa pri pohľade z Jeruzalema mohlo zdať akoby sa Jupiter nehýbal v rámci súhvezdia Barana, zatiaľčo zvyšok súhvezdia je v pohybe. Aj to naznačuje, je Betlehemskou hviezdou bol v skutočnosti Jupiter.

Miesto narodenia Ježiša a dary Troch kráľov

Predpokladá sa, že mudrci napokon Betlehem dosiahli dňa 19. decembra, teda v čase, kedy mal Ježiš narodený podľa vyššie spomenutých teórií v apríli už 8 mesiacov. V tejto dobe bolo mnoho tunajších domov vybavených jaskynkou, v ktorej boli držané ovce a kozy a ktorá sa dnes väčšinou využíva ako kuchyňa, zatiaľčo rodina obývala horné poschodie.

Biblia uvádza, že v čase príchodu Márie a Jozefa do Betlehema boli tunajšie domy plné, a preto im majitelia jedného z nich ponúkli jediné voľné miesto, ktorou mala byť teda jaskynka na prízemí, kde mali zvieratá. Dnes stojí nad malou jaskynkou považovanou za miesto narodenia Ježiša Chrám Narodenia Pána, pamiatka zapísaná v Zozname ľudstva UNESCO.

Môžeme sa tiež zamyslieť nad významom darov, ktoré mali mudrci Ježišovi priniesť. Zlato, ako najdrahší kov na svete, bolo bežným darom pre kráľov, kadidlo a myrha však boli v tom čase ešte vzácnejšie suroviny, s ktorými sa obchodovalo v rámci celého starovekého sveta. Veľkej obľube sa tešia dodnes pre svoju arómu aj vlastnosti, ktoré vraj pomáhajú pri zažívacích ťažkostiach.

Posledné zmienky o kráľoch v Biblii

Po stretnutí s Ježišom sa mudrci plánovali vrátiť domov. Čo však mali urobiť s požiadavkou kráľa Herodesa, aby ho informovali o presnej Ježišovej polohe? Podľa Biblie Boh mudrcov v sne varoval, aby sa ku kráľovi už nevracali a domov sa vydali inou cestou. Perzskí Magi pritom vynikali schopnosťou interpretovať sny a mudrci so sebou mohli mať aj snár, s ktorého pomocou mohli Božiu správu lepšie pochopiť.

Králi sa tak skutočne vrátili domov inou cestou ako prišli a neoznámili Herodovi miesto Ježišovho presného pobytu. Ten preto krátko potom nechal v Betleheme usmrtiť všetky deti mladšie ako dva roky, pred týmto plánom však boli Mária a Jozef včas varovaní a podarilo sa im utiecť do Egypta. O niekoľko rokov neskôr už po smrti Heroda sa rodina vrátila domov, čím sa príbeh Troch kráľov končí a Biblia ich viac nespomína.

Ako teda ľudia prišli na charakteristiky kráľov, o ktorých sa v Biblii nehovorí? Podľa ľudovej tradície sa navzájom od seba odlišovali farbou pleti, ako keby reprezentovali rozličné národy a kontinenty. Mali byť tiež rôzneho veku, ako naznačuje aj mozaika z baziliky v Ravenne, kde je jeden z nich zobrazený bez brady, čo značí, že bol mladý. Druhý má naopak tmavú bradu, mohol tak byť stredného veku. A tvár tretieho zdobí biela brada, bol teda už postarší.

Domnelé miesto posledného odpočinku Troch kráľov

Podľa ďalšej tradície mali byť králi aj spolu pochovaní, a to nie hocikde, ale priamo v gotickej katedrále, ktorá je pýchou nemeckého Kolína nad Rýnom. To má dosvedčovať vrchol katedrály, nad ktorým sa netýči typický kríž, ale hviezda, ktorú mali traja králi na svojej ceste do Betlehema sledovať.

Ďalším možným dôkazom je maľba zo 14. storočia, na ktorej je zobrazená matka rímskeho cisára Konštantína (274-337), známa tým, že v 4. storočí zhromaždila viaceré relikvie, ktoré sa mali spájať so životom Ježiša Krista. Na maľbe tak vidíme Svätú Helenu (250-330) pri debne s kosťami, ktorú so sebou mala priviesť do Európy z Konštantínopolu.

Zachovali sa tiež dva malé kúsky textilu, ktoré vraj tvorili časť súkna, v ktorom mali byť telá kráľov zabalené. Tkanina pravdepodobne pochádza zo Sýrie z čias druhého až tretieho storočia, zatiaľčo podobná farba sa vyrábala vo Fenícii. Samotné kosti výskumníci nemajú povolenie skúmať, môžu sa však orientovať pri pohľade na zadnú stranu lebiek, dobre viditeľných návštevníkom katedrály v Kolíne. Ich porovnávaním sa dá zistiť, že jedna z nich patrila mladému človeku, zatiaľčo druhá človeku v strednom veku a posledná starcovi.

Hoci tieto všetky spomenuté faktory stále nie sú dostatočným dôkazom na to, aby sa dalo potvrdiť, že sú Traja králi skutočne pochovaní v Kolíne, zároveň tejto možnosti ani neprotirečia.

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film The Mystery of the Three Kings of Bethelehem

Obrázok: osv.com/Portals/4/EasyDNNnews/16131/16131tca1114_p15.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.