Záhadná Veľká sfinga v egyptskej Gíze

Najväčšia socha starovekého Egypta prináša otázky spojené so svojím vznikom aj zvláštnou eróziou, ktorá ju poškodzuje. To sú pritom len niektoré záhady charakterizujúce Veľkú sfingu v egyptskej Gíze.

Kto nechal sfingu postaviť?

Veľká sfinga v Gíze robí spoločnosť pyramídam, hrobkám veľkých egyptských faraónov. Bola vybudovaná z viacerých vrstiev vápenca priamo do skaly, v ktorej leží a z ktorej bolo odstránených niekoľko tisícok ton materiálu použitého pre vytvorenie tela. Na rozdiel od pyramíd nepoznáme s istotou identitu faraóna, ktorý sfingu nechal postaviť, a preto dnešní historici hľadajú indície v okolí sfingy.

Pri jej predných labách sa nachádzajú ruiny kedysi honosných chrámov, ktoré nechal vztýčiť faraón Chafre, panujúci približne v rokoch 2472-2448 p. n. l. Predpokladá sa, že pre ich stavbu sa použili kvádre z lomu, kde bola stavaná sfinga a za týmto účelom hľadajú archeológovia na stavebných kvádroch zhodu.

Pred vyše 50 miliónmi rokov bola oblasť Gízy tropickou lagúnou plnou života, na dne ktorej sa usadzovali mŕtve živočíchy, z ktorých neskôr vznikli rôzne vrstvy vápenca. Po zmene klimatických podmienok hranica mora ustúpila a zanechala otvorené priestranstvo s odkrytým vápencom, z ktorého vytesali starovekí Egypťania pred 4 tisíc rokmi sfingu. Podobné zloženie fosílií v kvádroch chrámov aj vo vyhĺbenine so sfingou naznačuje, že chrámy aj sfinga boli postavené približne v rovnakom čase a z toho istého materiálu.

Tento objav podporil domnienku, že faraón Chafre nechal postaviť nielen pyramídy a chrámy, ale aj sfingu, keďže vznikli počas toho istého procesu. Faraón sa inšpiroval v obrovských pyramídach svojich predkov, ktoré chcel prekonať a postavil tak Veľkú pyramídu a pred ňu sfingu s tvárou, ktorá pravdepodobne patrila jemu samotnému. Jej ľudské črty však v priebehu vekov už obrúsil piesok a nos jej odbili vandali dlátami, po ktorých zostali na tvári sfingy hlboké jazvy. Úlomky kameňov medzi labami sfingy naznačujú, že jej tvár mala bradu, kým zvyšky farby za ušami dokazujú, že bola pokrytá farbou. Zdanlivú hrivu vlasov zas možno považovať za kráľovské slávnostné rúcho lemujúce nesmrteľnú tvár božského panovníka.

Význam sfingy a jej stavba

V starovekom Egypte bolo typické zobrazenie ľudského tela so zvieracou hlavou, opačný prípad ľudskej hlavy na zvieracom tele je veľmi ojedinelý. Mačky mali navyše pre Egypťanov špeciálny náboženský význam, keďže predstavovali dôležité spojenie s bohmi. Prepojením vlastnej tváre s levím telom tak faraón možno chcel potvrdiť, že je bohom na Zemi a ukázať tak vlastnú nadradenosť a moc nad egyptským ľudom a krajinou.

Chrám pred sfingou bol už dávno vykradnutý a dnes stojí v ruinách, poznáme však jeho približnú podobu a vieme, že jeho os smerovala za sfingu na západný horizont, kde počas rovnodennosti vychádzalo a zapadalo Slnko a tvar celého komplexu sa tak spájal do jednej, dokonalej siluety. Využitie nekonečnej moci Slnka malo faraónovi zabezpečiť znovuzrodenie a spojenie s večnou rotáciou Slnka, aby po smrti tiež vyšiel nad obzorom.

Odborníci sa preto domnievajú, že chrám pred sfingou bol súčasťou nového egyptského kultu, uznávajúceho Slnko ako hlavné božstvo a panujúceho v Egypte po nasledujúce dve tisícročia. Faraón Chafre týmto spôsobom podporil nástup éry uctievania Slnka, ktoré zároveň malo byť zdrojom jeho sily pre efektívnu vládu nad Egyptom.

Ohrozenie sfingy

Sfinga starne rýchlejšie než pyramídy pod vplyvom záhadného typu erózie, ktorá nemá vplyv na pyramídy. Preto sú kvádre chrániace spodnú časť tela sfingy v priebehu posledných troch tisícročí neustále doplňované, opravované a vymieňané. V priebehu 20. rokov 20. storočia francúzski stavitelia zaplnili obrovskú puklinu v tele sfingy a spevnili jej hlavu betónovými podperami na krku, aby sa nezrútila.

Nie je jednoduché skúmať telo sfingy, nakoľko ho pokrýva ochranná vrstva vápencov a kamenných kvádrov. Erózia postihujúca vápenec je však prítomná aj na stenách lomu, v ktorom bola sfinga vytesaná a kde dodnes leží. Činnosťou vody sa na povrch vápenca dostáva soľ, ktorá sa dostane do každého póru a praskliny v kameni, kde následne kryštalizuje. Zväčšujúce sa kryštály postupne skalu roztláčajú, čo vedie k jej oslabeniu a následnému rozpadávaniu. 

Nakoľko sfinga bola vytesaná priamo do kamenného podkladu, leží o 40 m nižšie než základne pyramíd, v dôsledku čoho má jej spodná časť bližšie k podzemnej vode, z ktorej sa na povrch tlačí vlhkosť. Pórovitý vápenec tvoriaci telo sfingy túto vodu nasáva ako špongia a preto sa socha rozpadáva.

Sfinga je navyše na rozdiel od pyramíd priamo spojená so skalným podložím a tak všetky prirodzené procesy prebiehajúce v skale, prebiehajú aj priamo vo sfinge. Aby sa znížil vplyv vlhkosti na sfingu, musela by byť izolovaná od kamenného podložia. Je však príliš krehká a váži tisíce ton, preto podobné riešenie nie je realistické. Namiesto toho je tak socha pokrytá spevňujúcou vrstvou vápenca, ktorá má spomaliť eróziu.

Osud sfingy v neskoršom období

Tvarovanie jamy okolo sfingy nebolo nikdy dokončené, keďže po smrti faraóna Chafre nastúpil na jeho miesto nový vládca a robotníci museli začať pracovať na jeho hrobke. Stavebná činnosť v Gíze pokračovala v priebehu nasledujúcich 350 rokov, až ju ukončili nepriaznivé zmeny podnebia. Tok Nílu sa od komplexu začal odkláňať na východ, náhorná plošina v Gíze vyschla a sfingu zavial piesok.

Neskoršie generácie panovníkov starovekého Egypta však naďalej vedeli o jej existencii, čo potvrdzuje kamenná stéla vytesaná pri sfinge spomínajúca faraóna Thutmose III. (1481-1425 p. n. l.). Podľa príbehu na stéle, Thutmose navštívil tisíc rokov po Chafreho smrti Gízu ešte ako princ a prespal v tieni sfingy, ktorá sa mu v sne prihovorila. Mal ju vyslobodiť z piesku, za čo sfinga z neho mala spraviť vládcu horného aj dolného Egypta. Thutmose sa skutočne stal faraónom, hoci nebol priamym následníkom trónu a počas prvého roku svojej vlády nechal pri sfinge vztýčiť pamätnú stélu.

Jeho príklad čoskoro nasledovali ďalší faraóni a sfinga sa tak stala miestom, kde boh Slnka symbolicky udeľoval kráľovskú moc novým panovníkom. Thutmose III. nechal sfingu vykopať z piesku a postavil okolo nej vysoké múry, ktoré ju mali chrániť pred pieskom. O veľkolepú sochu sa starali aj jeho nasledovníci a neskôr ľudia, vďaka ktorých úsiliu sa veľkolepá sfinga zachovala až do dnešných dní.


_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 2 2 – Tajuplná minulost sfingy

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/60/Sphinx_of_Giza_is_very_big.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.