Záhady ríše Inkov

Inkovia vytvorili najväčšie impérium, aké kedy Južná Amerika videla. Hoci rozkvet ich moci mal krátke trvanie, zanechali po sebe dodnes viditeľné dedičstvo. V nasledujúcom článku sa zameriame na kultúru, spoločnosť a panovníkov, ktorí nad mocnou ríšou vládli.

Odlišné chápanie histórie Inkov

Inkovia nepoužívali lineárne ponímanie času. Ich príbehy sa často prepájajú s mýtmi a rozprávaním o božstvách. Nepoznali písmo, a tak boli ich dejiny ústne šírené z generácie na generáciu. Túto funkciu vykonávali rozprávači, ktorí však mohli dôležité fakty vynechať, pričom venovali pozornosť prevažne životu kráľov a nie bežných ľudí. Históriu ríše tak zapísali až Španieli a miestni obyvatelia, ktorí sa časom naučili po španielsky. Každý historik mal vlastný štýl písania. Kým niektorí ospravedlňovali španielske dobytie, ďalší označovali éru Inkov za zlatý vek a iní považovali ríšu za totalitárny štát zneužívajúci vlastných poddaných.

Nie je jednoduché vytvoriť chronologickú líniu dejín Inkov, hoci nám poslúži uzlové písmo kipu, prostredníctvom ktorého sa zaznamenávali významné udalosti, štatistické počty aj folklór. Jednotlivé šnúry pozostávali z rôznych uzlov a farieb. Ich význam objasňovali špeciálni vysvetľovači. Od príchodu Španielov sa miestna populácia drasticky zmenšila, predovšetkým na pobreží v dôsledku chorôb, občianskych konfliktov a nútenej práce. Mnohí ľudia boli za érou Inkov nostalgickí a idealizovali ju preto do dokonalej podoby.

Mýty a počiatky civilizácie Inkov

Mytológia Inkov vyzdvihuje boha Viracocha ako stvoriteľa, ktorý sa vynoril z vôd jazera Titicaca a stvoril prvých ľudí, ktorí však po čase prestali počúvať jeho príkazy, a tak ich potrestal veľkou povodňou. Neskôr vytvoril po druhýkrát ľudí a tiež zvieratá, Slnko, Mesiac a hviezdy, čím vyviedol svet z temnej éry, ktorú mala vystriedať harmónia bez konfliktov, ak ľudia nasledovali jeho príkazy.

Ríšu Inkov obývalo v období 1400-1534 desať miliónov ľudí, pričom Inkov bolo len stotisíc. Nevnucovali vlastné náboženstvo, namiesto toho prijali konkrétne prvky ďalších kultúr, narozdiel od Španielov šíriacich kresťanstvo. Inkovia verili, že mali len 13 generácií vládcov a že ich predkov stvoril Viracocha od boha slnka Inti. Považovali sa za deti boha Slnka a ich vládca mal zastupovať boha Slnka na Zemi.

Prvým legendárnym panovníkom Inkov mal byť Manco Capac vládnuci so svojou sestrou a ženou zároveň, Mama Ocllo. Spolu s ďalšími tromi pármi sa vynoril z tajnej jaskyne a nasledoval príkazy Viracochu. Po príchode do oblasti Cusca porazili miestny rivalský kmeň a Manco Capac následne založil mesto Cusco, čím sa stal prvým vládcom Inkov.

Archeologické objavy z údolia obklopujúceho Cusco naznačujú, že bolo osídlené už od obdobia 4500 p. n. l. chovateľmi žijúcimi v malých skupinách. Usádzať sa však začali až okolo roku 500 p. n. l. a hoci sa našla ich keramika, nie je známe, že by tieto ranné kultúry poznali umenie alebo vedeli narábať s kovom.  Okolo roku 1000 n. l. už najsilnejšie skupiny okolo Cusca dominovali ostatným a napriek občasným konfliktom bol región pokojný.

Inkovia začali zjednocovať kmene obývajúce región Cusca až koncom 14. storočia a po porážke kmeňa Chanka v roku 1438 začali Cusco rozširovať do všetkých smerov. Popritom si podrobovali tunajšie kultúry a ich ríša čoskoro prekročila Andy, čím sa stala najväčšou ríšou nielen v Amerike, ale aj na celom svete toho času. Mesto sa stalo náboženským a administratívnym centrom ríše. Aby Inkovia vytvorili preň priestor, menili tok riek a prispôsobovali si okolitú krajinu.

Údolie Cusca sa nachádza vo vysokej nadmorskej výške, je však plodné a miestne hory poskytovali pastviny pre chov domestifikovaných zvierat, ako boli napríklad lamy. Kultúry, ktoré si Inkovia podrobili, im platili vo forme zlata, vzácnych umeleckých prác a artefaktov. Niektorí ľudia prichádzali do Cusca dobrovoľne, kým iní boli privádzaní ako zajatci nútení pracovať na stavbách a budovaní ciest.

Prví panovníci Inkov

Vládcovia ríše sa členia na dve dynastie, pričom vláda prvej dynastie Hurin sa príliš nevzdialila od Cusc. Po prvom panovníkovi Manco Capac, vládnucom približne v rokoch 1200-1230, nasledoval jeho syn Sinchi Roca panujúci v období 1230-1260. Bol mierumilovným vládcom, ktorý nepodnikal výboje.

Spomína sa však aj v súvislosti s incidentom diplomata Teuotihi, ktorý bol poslaný v mene ríše Inkov do susedného kráľovstva, kde mal doručiť dôležitú správu. Bol však usmrtený, čo viedlo k boju, ktorý sa skončil rozhodujúcim víťazstvom Inkov v boji pri Mauedipi. Legendy uvádzajú, že impérium sa v tomto bode rozšírilo, nie sú však o tom dôkazy a archeológovia veria, že Sinchi Roca sa sústredil skôr na zveľaďovanie zeme okolo Cusca a zlepšovanie života tunajších obyvateľov.

Jeho následníkom sa stal najmladší syn Lloque Yupanqui, ktorého vláda je datovaná do obdobia 1260-1290 a ktorý tiež nepodnikal výboje. Namiesto toho založil v Cuscu verejný trh a rôzne vzdelávacie inštúcie. Počas panovania jeho syna Mayta Capac v rokoch 1290-1320 už bolo potrebné ríšu rozširovať, nakoľko niektoré oblasti Cusca medzitým vyschli alebo boli menej úrodné než predtým.

Aby Inkovia udržali svoj spôsob života, začali hľadať nové územia, ktoré by im priniesli pôdu a potrebné zdroje. Oproti svojim predchodcom bol už Mayta výbojnejší a so svojou ženou mal mnoho detí. Kým jeden zo starších synov Cunti Mayta sa stal najvyšším kňazom, na tróne nasledoval Cápac Yupanqui (vláda 1320-1350) ako posledný kráľ z dynastie Hurin.

Vládcovia druhej dynastie Inkov

Podľa historikov išlo o prvého vládcu Inkov, čo začal zaberať územia mimo údolia Cusca, porážal okolité nepriateľské kmene a šíril ďalej svoj vplyv. Zároveň hlavné mesto obohatil o nové budovy a systém zásobovania vodou. Našiel si aj spojencov z inej mocnej kultúry, ktorá sa obávala rastúcej moci Inkov a jej panovník dal preto Capacovi za ženu svoju dcéru Cusi Chimbo.

Ich spojením sa k moci dostáva druhá dynastia Inkov Hanan, ktorej prvým predstaviteľom bol syn Capaca a Cusi Chimbo, Inca Roca (vláda datovaná do 1350-1380). Ten postavil v centre Cusca rozsiahly palácový komplex, ukončil medzietnické konflikty obyvateľstva a začal porážať rivalské kultúry. V podobnej politike pokračoval jeho syn Yáhuar Huácac (1380-1410) a neskôr vnuk Viracocha, panujúci v období 1410-1438.

Viracocha dobýval nové územia a ako prvý panovníkov Inkov nad nimi aj skutočne vládol oproti svojim predchodcom, ktorí si z nich len vzali potrebné zdroje. Jeho moc ohrozoval mocný kmeň Chanka, ktorého príslušníci sa urazili potom, čo prebral meno boha stvoriteľa. Viracocha na radu svojich poradcov pred blížiacim sa útokom utiekol.

Proti tomuto rozhodnutiu sa postavil jeden z jeho synov, Inka Yupanki, ktorý vraj mal víziu o víťazstve a tak zostal v Cuscu spolu s ďalšími bratmi a podporovateľmi, ktorí mu pomohli kmeň Chanka poraziť. Neskôr obvinil otca Viracocha, že sa zachoval ako zbabelec. Ten abdikoval v prospech svojho syna, ktorý si zmenil meno a nastúpil na trón ako Pachacuti, vládnuci v rokoch 1438-1471.

Ríšu Inkov premenoval na Tawantinsuyu a začal skutočnú éru výbojov, ktorá nasledovala počas ďalších troch generácií, kedy sa impérium rozrástlo z údolia Cusca do takmer celej západnej časti Južnej Ameriky. Podrobil si iné kultúry a o jeho akciách sa rozprávajú mnohé legendy. Do dobytých území zasadil inkských správcov, ktorí ich v jeho mene kontrolovali a ríša sa tak značne rozrástla.

Fungovanie inkskej spoločnosti a ríše

Popri výbojoch sa Inkovia spoliehali aj na diplomaciu, rokovania s miestnymi vládcami, uzatváranie spojenectiev a spájanie vojsk do jednej mocnej armády. Porazenému kmeňu často poskytli výhodné podmienky, elity si mohli ponechať svoj status v spoločnosti a komunity zachovať vlastné zvyky.

Postupom času sa Inkovia zaujímajú viac o dominanciu ako menšie víťazstvá, keďže čím viac ríša narastala, tým viac zdrojov si vyžadovala. Vytvorili tak sieť vnútornej správy, ciest a hraničných opevnení. Boli majstrami logistiky a strategického plánovania, na ktorom sa podieľal sám kráľ. Vojakov zásobovala sieť skladísk jedlom, vodou a zbraňami, pričom sa pohybovali pešo a časť zásob viezli na lamách.

V spoločnosti Inkov vládol prísny sociálny poriadok, v rámci ktorého každému obyvateľovi náležali konkrétne práva a povinnosti, vzťahujúce sa aj na vyššie postavených členov a vládcu. Jednotlivé kultúry síce Inkom platili dane, často však pokračovali vo vlastnom náboženstve a správe. Ríša sa tak skladala zo stoviek menších civilizácií, ktorých príslušníci často nevideli počas svojho života jediného Inku. Približne stotisíc Inkov totiž vládlo impériu, ktorého populácia dosahovala takmer 10 miliónov ľudí.

Monarchia v ríši bola absolutistická a jej králi reprezentovali bohov na Zemi ako politickí lídri, ktorí však tiež museli uspokojovať záujmy rôznych skupín a tak potvrdiť svoju legitimitu. Vlastné povinnosti mala aj kráľovná, ktorá musela mať inkskú krv a byť vládcovou sestrou alebo sesternicou z prvého kolena. Často mala na manžela vplyv alebo mohla vybrať svojho obľúbeného syna za následníka a presadzovať jeho nárok na trón. Popri hlavnej manželke mal vládca ďalšie ženy a tiež množstvo konkubín kráľovskej krvi.

Záver ríše Inkov

Jedným z posledných inkských vládcov bol Huayana Capac, panujúci v rokoch 1493-1527, ktorý rozdelil ríšu medzi svojich dvoch synov. Jeho obľúbenec Atahualpa (1502-1533) obdržal severnú časť s centrom v Quito, dnes hlavnom meste Ekvádoru. Následník Huáscar (1503-1532) naproti tomu získal južnú sekciu sústredenú okolo Cusco. Po upevnení svojej moci Huáscar zajal svojho brata, ktorému sa však podarilo utiecť a viesť proti nemu rebéliu.

To vyústilo do občianskej vojny, ktorá sa skončila porážkou Huáscara a jeho zajatím. A práve v momente, keď sa víťazný Atahualpa vracal zo severu do Cusca, bol zadržaný v meste Cajamarca prichádzajúcimi Španielmi. Aby si zaistil prepustenie, nechal zaplniť jednu z komnát zlatom zo všetkých kútov ríše. Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa veľké bohatstvo podarilo zhromaždiť. Napriek tomu nechal španielsky dobyvateľ Francisco Pizarro (1471-1541) Atahualpu usmrtiť a on tak vošiel do dejín ako posledný vládca ríše Inkov.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film NEW INCA DOCUMENTARY 2018 – The New Evidence of Lost Cities

Obrázok: istoriaperuana.pe/wp-content/uploads/inca-sinchi-roca.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.