Zakázané mesto v Pekingu

Zakázané mesto v Pekingu predstavuje najväčší palácový komplex na svete, do ktorého bežní ľudia nemali po celé storočia prístup. Nešlo však iba o majestátny palác, ale aj pevnosť, vojenskú základňu a sídlo, ktoré zdôrazňovalo autoritu čínskeho cisára.

Čo mestu predchádzalo a aký bol jeho účel

Zakázané mesto predstavuje komplex 900 budov, ktoré obklopujú vysoké múry a ktoré sa rozprestierajú na ploche vyše 72 hektárov. Bolo extravagantnou cisárskou rezidenciou, ako aj pevnosťou a priestorom, kde sa nachádzali chrámy, dielne a miestnosti pre služobníctvo. Bežným ľuďom mimo prostredia paláca bol do mesta prístup zakázaný. Slúžilo ako správne centrum Číny a nachádzalo sa v ňom všetko potrebné pre riadenie ríše.

S výstavbou Zakázaného mesta začal v roku 1407 cisár Jung-le (1360-1424) z dynastie Ming a dokončené bolo v roku 1420. Ambiciózny cisár budoval sídlo v čase, kedy Peking ležal na okraji ríše v blízkosti Veľkého čínskeho múru a hraníc s obávaným výbojným národom Mongolov, ktorí boli v tom čase úhlavným nepriateľom Číny. Mongoli dokonca v ríši aj po vyše storočie vládli a vyhnal ich až otec Jung-le, cisár Ťien-wen (1377-1402). Naďalej však predstavovali hrozbu a mesto teda vzniklo blízko nepriateľského územia.

Historici zistili, že pod niektorými stavbami v Zakázanom meste sa nachádzajú dôkazy o starších budovách z čias mongolskej vlády, ktoré vykazujú odlišné stavebné metódy. Vnuk slávneho Džingischána (1162-1227), Chubilajchán (1215-1294), bol prvým mongolským vládcom, ktorý dobyl Čínu, stal sa jej cisárom a nechal v Pekingu postaviť veľkolepý palác, ktorý bol podľa legendy pokrytý zlatom a striebrom. Po tomto paláci nachádzame len veľmi málo stôp, experti sa ale domnievajú, že stál práve na mieste dnešného Zakázaného mesta.

Archeologické vykopávky na území Zakázaného mesta sú prísne regulované, predpokladá sa však, že prevažná časť mongolského paláca ležala na sever od komplexu. Na mieste niekdajšieho paláca sa v súčasnosti týči vysoký umelo vytvorený kopec, hoci Peking leží na úplnej rovine. Podľa názoru archeológov tu nechal hory zeminy nasypať cisár Jung-le, aby tak zahladil jadro mongolského paláca. Zemina bola vykopaná počas budovania vodnej priekopy obklopujúcej Zakázané mesto.

Moc cisára Jung-le a dynastie Ming

Cisár Jung-le položil základy súdržnosti dynastie Ming. Po celý život bojoval proti mongolským votrelcom a preto mal prezývku Cisár na koni. Rozsiahly komplex mu mal slúžiť nielen ako prepychové sídlo, ale aj vojenské veliteľstvo. Počas svojich výjazdov prenikol hlboko na mongolské teritórium, aby navždy ukončil mongolskú hrozbu a Zakázané mesto sa stalo základňou pre cisárove vojenské výpravy na sever.

Nakoľko neexistujú stavebné plány Zakázaného mesta, nie je presne jasné, aká veľká časť komplexu je pôvodná a ktoré sekcie mohli vybudovať nasledovníci cisára Jung-le. Nádvorie komplexu je v strede vyvýšené, aby z neho voda rýchlo stiekla do odtokových kanálov, ktoré ju následne prviedli do vodnej priekopy za hradbami. Podobne prepracovaný odtokový systém naznačuje, že značné rozmery mesta boli plánované od úplného začiatku.

Príčinou bol značný nárast moci cisára Jung-le, ktorý sa zmocnil vlády nad ríšou po krvavom prevrate v roku 1402, kedy zosadil z trónu svojho synovca a spálil starý cisársky palác. Z obavy pred ľudovým povstaním premiestnil hlavné mesto Číny z juhu do Pekingu na severe, odkiaľ mal blízko ku svojim vojskám. Aby preukázal svoju legimitu, postavil tu nový palác, ktorým demonštroval vlastnú moc.

V ňom vybudoval viaceré trónne miestnosti a obklopil sa symbolmi dokonalosti, aby potvrdil, že si ho vyvolili nebesia. Vďaka tomu bola dynastia Ming považovaná za vládcov, ktorí vydobili Čínu spod mongolskej nadvlády a vrátili ju jej ľudu. Boli obnovené a posilnené tradičné čínske hodnoty a všade prítomná symbolika mala Číňanom potvrdiť, že cisár bol najvyššie postaveným človekom na Zemi. Autorita cisára rástla aj prostredníctvom veľkolepých ceremónií konaných na vonkajšom nádvorí Zakázaného mesta pre divákov z najvyššie postavených vrstiev čínskej spoločnosti.

V čase budovania komplexu mal Peking tak odľahlú polohu, že trpel nedostatkom pracovnej sily a preto doň cisár zvolával ľudí z celej krajiny, od architektov, remeselníkov až po radových robotníkov. Zakázané mesto tak bolo jedným z najväčších stavebných projektov v čínskych dejinách a dokázalo pretrvať až do súčasnosti, hoci sa nachádza v seizmicky aktívnej oblasti.

Komplex, ktorý prežil zemetrasenia aj nové dynastie

V celom Zakázanom meste nachádzame prepracované konštrukčné prvky z dreva, nad ktorými sa týčia rozsiahle škridľové strechy z pálenej hliny. Jednotlivé drevené časti pritom nespájajú klince ani tmel, sú jednoducho do seba zasunuté a držia spolu len prostredníctvom tlaku. Každý spoj sa skladá z mnohých dielov, vďaka čomu je drevo veľmi ohybné a rozkladá hmotnosť, energiu a tlak strechy na jednotlivé piliere. To zaručuje stavbe stabilitu, rovnako ako fakt, že drevené stĺpy sú voľne ukotvené v zemi, vďaka čomu sa počas otrasov posúvajú a nezlomia sa.

Počas čínskej histórie boli staršie monumenty často ničené alebo prestavané potom, čo sa k moci dostala nová dynastia. Dvesto rokov po vzniku Zakázaného mesta, dobyla ríšu Ming rivalská dynastia Čching. Rozmery a impozantnosť komplexu však nových cisárov zrejme uchvátili natoľko, že mesto zachovali a prisvojili si ho ako vlastné sídlo. Múry, ktoré areál obklopovali a oddeľovali ho od bežných smrteľníkov, však zároveň cisárov delili od okolitého sveta. V dôsledku toho čínski panovníci strácali prehľad o reálnej situácii v Číne a postupne tak prišli o svoju moc.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 – 11 – Tajemství Zakázaného města

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a7/Forbidden_City_Beijing_Shenwumen_Gate.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.